Andrea otehotnela bez problémov, z veľkej lásky a hneď po svadbe. No o zvyčajnej gravidite po boku s milujúcim mužom mohla len snívať. Daniel bol na základnej vojenskej službe a Andrea bývala u svokrovcov, ktorí až do poslednej chvíle bojovali proti vzťahu mladých. To určovalo aj ich správanie k neveste, ktorú vlastne vôbec nechceli. A dôvodom boli, ako toľkokrát v živote, peniaze. Andrea pochádzala síce zo vzdelanej, ale chudobnej rodiny. Odpor svokrovcov bol natoľko tvrdý, že Andrea sa po niekoľkých mesiacoch vrátila domov. Jej tehotenstvo však prebiehalo bez akýchkoľvek komplikácií.

Otázka rodičov v škôlke a v škole ešte skôr, než sa opýtajú, či je tam voľné miesto pre ich dieťa, znie: „Máte možnosť stravovania pre dieťa s celiakiou?“ Pretože dodržiavanie celiatickej diéty je pre takéto deti otázkou prežitia. Dievčatá a ženy postihuje 2-krát častejšie ako chlapcov a mužov. Odhady frekvencie výskytu tejto celoživotnej choroby hovoria o 1:3000 až po 1:100. Výskyt, resp. diagnostikovanie rastie od juhu Európy smerom na sever. Predpokladá sa, že veľká časť ľudí postihnutých celiakiou o tejto poruche nevie. Ochorenie sa nevyskytuje u čiernej a žltej rasy.

Najčastejším dôvodom, prečo rodič vyhľadá lekársku pomoc pre svoje dieťa, je infekcia horných dýchacích orgánov. Až na 80 percent sú tieto infekcie spôsobené vírusmi. Ak sa však kýchanie, vodnatý výtok, upchatý nos, kašeľ či bolesť hlavy a hrdla včas nelieči, vírus sa môže dostať do stredného ucha, kde spôsobí lokálny zápal a opuch sliznice. To je živná pôda pre baktérie a zápal stredného ucha.

Hyperkinetická porucha (ADHD – Attention Deficit Hyperactivity Disorder) alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou je najčastejšou poruchou psychického vývinu v detstve. Vyskytuje sa u 5 – 7 % detí školského veku, z toho 4–krát častejšie u chlapcov než u dievčat. Objavuje sa v prvých piatich rokoch života dieťaťa a môže prejsť do dospelosti.

Detský lekár diagnostikuje, plánuje a poskytuje lekársku starostlivosť deťom od ich narodenia do veku 18 rokov. Môže pracovať ako zamestnanec alebo ako súkromný lekár na klinikách v systéme štátnych zdravotníckych zariadení alebo súkromných oddelení primárnej lekárskej starostlivosti. Uplatní sa aj v iných zariadeniach zdravotníckej starostlivosti, ako v nemocniciach, strediskách zdravia, sanatóriách, nemocniciach pre duševne chorých, detských sanatóriách, centrách starostlivosti o drogovo závislých a v ostatných inštitúciách.

Onkologické ochorenie postihuje celého človeka, jeho duševný život, vplýva na jeho osobnosť, vyvoláva reakcie či zmeny rôzneho trvania, intenzity a charakteru. Mení sa rodinný život, pracovný proces, zmeny zasiahnu a narušia zabehnutý životný rytmus. Toto ochorenie ako psychická zaťaž stavia pacienta pred nové problémy, nové životné situácie, núti ho prispôsobiť sa mnoho ráz veľmi neočakávaným podmienkam. U ľudí postihnutých onkologickým ochorením sa menia priority a zmysel života. Prijatie akejkoľvek diagnózy onkologického ochorenia je existenciálne ohrozujúcim a hlbokým zážitkom.

Únava môže mať veľa podôb. Lekári ju rozdeľujú na fyzickú a duševnú. Prvá sa prejavuje predovšetkým nedostatkom výkonnosti a energie, prípadne pocitom „ťažkých“ končatín. Na mentálne vyčerpanie poukazuje strata motivácie, koncentrácie, bystrosti, zhoršenie pamäti a pridáva sa ospalosť. Za psychickou únavou sa však môže skrývať aj prežívanie stresových situácií a u niektorých ľudí lekári pozorujú dokonca chronický stres.

Keď si zlomíme nohu, ideme k chirurgovi. Ak nás bolí zub, navštívime zubára. Pocity úzkosti nie sú pre nás signálom, aby sme sa poradili s odborníkom. Úzkosť je celkom normálna reakcia na stresovú situáciu – chorobnou sa stáva len vtedy, keď sa vymkne spod našej kontroly. Z času na čas zažívame stavy znepokojenia a strachu, no zdravotným problémom, s ktorým treba zájsť za odborníkom, je až chronická úzkosť. Úzkosť je psychický stav, no prejavuje sa fyzickými príznakmi.

Na krku pod hrtanom máme uloženú štítnu žľazu. U dospelých váži 20 až 40 gramov. Produkuje hormón tyroxín obsahujúci jód (je viazaný na bielkovinu tyreoglobulín), ktorý usmerňuje v organizme látkovú premenu, ovplyvňuje aj duševnú činnosť a vegetatívny systém. Ak jeho tvorba či koncentrácia klesne alebo sa zvýši, môže vzniknúť chorobný stav, ktorý v mnohých prípadoch spôsobí nielen vážne poruchy srdca, ciev, ale môže ovplyvniť aj správanie človeka, ba dokonca ohroziť aj jeho život. Takže únava, depresie, agresivita, nechuť k sexuálnemu životu, nadmerné chudnutie i neodôvodnené priberanie na váhe môže byť dôsledkom zvýšenej alebo zníženej funkcie štítnej žľazy. Za čo všetko môže štítna žľaza?

Každý človek občas prežíva obdobie, keď je smutný, apatický a o nič nemá záujem, dokonca ani o svoje koníčky či príjemné zážitky. Krátkodobá depresívna nálada je úplne normálna reakcia na stresové životné situácie, ako je strata milovaného človeka, zlyhanie v práci či škole, vážna choroba, staroba, osamelosť a podobne. Za chorobnú (klinickú) považujeme depresiu vtedy, keď sú jej príznaky natoľko vážne, že človeku narúšajú každodenný život a pretrvávajú niekoľko týždňov.