Andrea otehotnela bez problémov, z veľkej lásky a hneď po svadbe. No o zvyčajnej gravidite po boku s milujúcim mužom mohla len snívať. Daniel bol na základnej vojenskej službe a Andrea bývala u svokrovcov, ktorí až do poslednej chvíle bojovali proti vzťahu mladých. To určovalo aj ich správanie k neveste, ktorú vlastne vôbec nechceli. A dôvodom boli, ako toľkokrát v živote, peniaze. Andrea pochádzala síce zo vzdelanej, ale chudobnej rodiny. Odpor svokrovcov bol natoľko tvrdý, že Andrea sa po niekoľkých mesiacoch vrátila domov. Jej tehotenstvo však prebiehalo bez akýchkoľvek komplikácií.
Keď sa blížil čas pôrodu, mala tašku pripravenú. Andrein otec bol služobne odcestovaný, ale mama so sestrou boli doma. Večer začala mať bolesti. Ešte dopozerala hru Tennesee Williamsa Mačka na rozpálenej plechovej streche, potom sa prichystala a peši v maminom sprievode odišla do blízkej pôrodnice.
Ťažko, ale šťastne
Do príchodu malej Michaely na svet ubehlo ešte osemnásť hodín bolesti a trápenia. Stáli však zato. Dievčatko bolo utešené a Andrea šťastná. Daniel sa síce o narodení malej dozvedel až po troch dňoch, lebo bol na cvičení, ale rovnako ho zalial pocit radosti. Len reakcia jeho rodičov bola napriek prvému vnúčaťu v rodine odmietavá. Malá dostala novorodeneckú žltačku a Andrea teplotu. Preto si v pôrodnici poležali dlhšie ako ostatné mamičky s dedičkami a domov k Andreiným rodičom prišli z nemocnice až po dvoch týždňoch. Hneď sa však objavil problém s mliekom. Mladá mamička ho totiž mala iba symbolicky. Michaela dostávala v nemocnici mlieko od iných mamičiek a dokrmovali ju umelým mliečkom. Pravda, doma už o materskom mlieku nebolo reči. To sa však dalo očakávať a tak Andrea z nemocnice prišla s receptom na mlieko z lekárne, kam čerstvý starý otec hneď odbehol. Začali sa patálie s kŕmením malej. Veľa plakala a každé kŕmenie zhruba po hodine vyvrátila. Michaela vracala pomerne prudko, po zdĺhavom plači, mliečko bolo zrazené, všetko naokolo špinavé a vzduch kyslo páchol. Práve tak ako Michaele z ústočiek.
Pátranie po príčine
Andrea ani jej mama nevedeli odhadnúť množstvo potravy, ktorá mohla zostať v brušku malého bábätka. Obe však vedeli, že niečo nie je v poriadku, keď dieťa po každom kŕmení veľa vracia, plače a naťahuje nôžky v závislosti od kŕčov v brušku. Pridali sa problémy s plynatosťou a Michaela prestala priberať. Hoci sa narodila s hmotnosťou 3400 gramov, rovnakú ju mala aj po štyroch týždňoch. Andrea bola neskúsená a bezradná. Keby neboli v domácnosti so sestrou a mamou tri, istotne by jej panika prekročila všetky hranice. Michaelu bolo treba aj šesťkrát do dňa očistiť, prezliecť, upratať mliečne zvratky často aj zo zeme, z koberca a denne všetky veci vyprať, aby ich bolo dosť. Malá Miška bola stále na číchsi rukách. Konať začala stará mama. Najskôr zavolala známemu detskému lekárovi, ku ktorému chodila aj so svojimi dcérami a ktorého povesť bola veľmi chýrna.
Vraj je to reflux
Michaela sa narodila na jeseň, do zimy a pľušte, ktoré ovplyvnili možnosti chodiť s ňou von. Najmä pri ustavičnom úpornom vracaní. Doktor však bez prob - lémov prišiel na domácu návštevu, dieťatko dôkladne vyšetril a vyslovil pre domácich dovtedy neznámu diagnózu: gastroezofágový reflux. Zároveň vysvetlil, že ide o problém charakteristický samovoľnou pasážou obsahu žalúdka smerom do pažeráka. Vzniká preto, lebo sval uzatvárajúci žalúdok sa nie vždy po jedle uzavrie a potrava sa tak dostáva späť alebo ju dieťatko úplne vyvráti. Spôsobuje to nedokončený vývoj zvierača medzi pažerákom a žalúdkom, ktorý sa vyvíja až do prvého roku života. Tento jav sa v dojčenskom veku nepovažuje za chorobný, ak nie je spojený s inými príznakmi, ako sú odmietanie mliečka, zaostávanie v raste, nepriberanie či vznik opakovaných zápalov pľúc. Teda môže byť slabší alebo silnejší. V prípade malej Michaely išlo už o silný reflux. Lekár súčasne vyslovil podozrenie, že prejavy ochorenia môže znásobovať aj nervozita a nepokoj, ktorý sa práve v tomto prípade prenáša z Andrey na malú. Pretože mladú mamičku stále trápili zlé vzťahy so svokrovcami a fakt, že keď Daniel príde domov na návštevu alebo o niekoľko týždňov už na trvalo, nebudú môcť byť všetci spolu. U jej rodičov nebolo miesto, mali len dve izby a Andrein otec potreboval pre vysoký krvný tlak pokoj. Danielovi rodičia nechceli malú ani vidieť, a keď sa mladí pokúsili im ju ukázať, bez pohľadu na dieťa ich vyhodili a malú odmietli uznať za vnučku.
Pomohla vzdialenosť
Doktor vysvetlil najmä starej mame, lebo ona ho vnímala najlepšie, že malá potrebuje pokoj, počas kŕmenia treba robiť oddychové prestávky, dávať jej menej mlieka a častejšie. Zároveň predpísal podávať jej slabší upokojujúci liek. Ten všetkým najviac vŕtal v hlave, lebo Michaela ešte nemala ani mesiac a už mala jesť upokojujúci prostriedok. Ale keď lekár povedal a mal ich plnú dôveru, poslúchli. No Michaelu nemohli uložiť do postieľky. Usedavo nariekala, preto sa v štvorhodinových intervaloch ženy striedali s dieťaťom na rukách. Ešteže boli doma tri. Keď sa blížili Vianoce a s nimi Danielov návrat domov, stará mama sa rozhodla. S dieťaťom odídu na celé sviatky mimo, do jej rodičovského domu, kde prídu aj jej sestry a brat. Tam je dvor, záhrada, ticho, pokoj a skúsia, čo s malou urobí zmena prostredia. Andreu s Danielom nechajú doma, aby mohli byť spolu a sami. Tak sa aj stalo. Ani nie trojmesačná Michaela odcestovala. Stará mama s druhou dcérou a so sestrami sa o malý batôžtek veľmi dobre starali celé tri týždne. Vrátili sa domov takmer po mesiaci a s prospievajúcim dieťatkom, ktoré už takmer vôbec nevracalo. Dnes je z Michaely dospelá žena. O svojich dojčenských ťažkostiach vie len z rozprávania mamy, tety a starostlivej starej mamy. Ale na stravu je aj dnes citlivá, presnejšie povedané, má rada fajnové veci.