Na krku pod hrtanom máme uloženú štítnu žľazu. U dospelých váži 20 až 40 gramov. Produkuje hormón tyroxín obsahujúci jód (je viazaný na bielkovinu tyreoglobulín), ktorý usmerňuje v organizme látkovú premenu, ovplyvňuje aj duševnú činnosť a vegetatívny systém. Ak jeho tvorba či koncentrácia klesne alebo sa zvýši, môže vzniknúť chorobný stav, ktorý v mnohých prípadoch spôsobí nielen vážne poruchy srdca, ciev, ale môže ovplyvniť aj správanie človeka, ba dokonca ohroziť aj jeho život. Takže únava, depresie, agresivita, nechuť k sexuálnemu životu, nadmerné chudnutie i neodôvodnené priberanie na váhe môže byť dôsledkom zvýšenej alebo zníženej funkcie štítnej žľazy. Za čo všetko môže štítna žľaza?
„Štítna žľaza produkuje hormón tyroxín a malé množstvo trijodtyronínu. Väčšina trijodtironínu vzniká v tkanivách z tyroxínu a realizuje väčšinu jeho metabolických vplyvov. Hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú všetky pochody v ľudskom tele – zasahujú do metabolizmu cukrov, bielkovín, tukov, látkovej premeny v tkanivách, redukujú tvorbu tepla, vyrovnávajú hladinu vody a cukru v tele. Zasahuje tiež do kostného metabolizmu a ovplyvňuje svalovú hmotu. Zúčastňuje sa aj na krvotvorbe. Nerovnováha v tvorbe a množstve týchto hormónov môže viesť k výrazným zmenám v organizme a, samozrejme, aj psychike človeka,“ hovorí prof. MUDr. Juraj Payer, CSc., prednosta V. Internej kliniky Fakultnej nemocnice v bratislavskom Ružinove. Aby štítna žľaza mohla plniť svoju normálnu funkciu a ovplyvňovať všetky pochody v ľudskom tele, musí mať dostatok jódu. Nedostatok jódu, najmä intrauterinne, má fatálne následky – kretenizmus. To, že so štítnou žľazou nie je niečo v poriadku, lekár zistí podľa príznakov alebo výsledkov laboratórneho vyšetrenia. Čo vyšetrenie ukáže? „Viditeľné a hmatateľné zväčšenie a bolestivosť na dotyk môže byť upozornením na chorobné zmeny štítnej žľazy. Pomocou symptómov môžeme predpokladať ochorenie štítnej žľazy, poruchu funkcie si overujeme laboratórnym vyšetrením. Nie každá zväčšená štítna žľaza, ktorá pri prehĺtaní a dýchaní v hrdle tlačí, musí mať porušenú svoju funkciu. Väčšina zväčšených štítnych žliaz pracuje normálne. Ale pri jej zvýšenej funkcii sa pacient sťažuje na nadmerné potenie, chvenie, búšenie srdca, arytmiu, chudnutie, vypadávanie vlasov, trápia ho hnačky, pocit hladu, ženy zápasia s poruchami menštruačného cyklu, problémami osteoporózy, vyčerpanosťou, môže sa objaviť porucha glukózovej tolerancie, nadmerná citlivosť a náladovosť. Zvýšená činnosť štítnej žľazy má aj vonkajšie znaky, ako napríklad zväčšenie štítnej žľazy, zrýchlenú akciu srdca, trasenie rúk a v prípade tzv. Gravesovej-Basedowej tyreotoxikózy i „vystúpené oči“. Profesor Payer pripomína, že závažnejšie komplikácie a postihnutie srdca až srdcové zlyhanie, ba ťažké zmeny bielkovinového metabolizmu a široká škála ďalších ťažkostí postihuje najmä starších ľudí. Pri zníženej funkcii štítnej žľazy u pacienta prebiehajú opačné reakcie ako pri zvýšenej činnosti.
Medzi najčastejšie príčiny patria autoimunitné postihnutie, stav po operácii a stav po liečbe radiojódom. „Takíto pacienti priberajú na váhe, sú menej výkonní, apatickí, spomalení, často depresívni, rozprávajú pomaly, trpia zápchou, svalovými problémami, sexuálnymi poruchami, vysokým krvným tlakom, neznášajú chlad, málo sa potia, zápasia so suchou pokožkou, nepravidelným menštruačným cyklom, opuchmi tváre i dolných končatín. Laboratórne je typický vzostup cholesterolu.“ Nedostatok hormónov štítnej žľazy sa môže prejaviť aj poruchami telesného vývoja. Počas vnútromaternicového vývoja môže spôsobiť ťažké a trvalé poruchy vývoja plodu, najmä jeho mozgu. Zdravotné problémy spôsobí aj akútny a subakútny zápal štítnej žľazy. „Zápal môže mať niekedy i infekčný pôvod, v prípade pomerne častého subakútneho zápalu však etiológia nebola jasne dokázaná. Zápal môže imitovať bolesti zubov, ba aj vystreľovať bolesť do uší a krku. Pacient zápasí s teplotou, máva vysokú sedimentáciu. Dlhotrvajúci zápal môže imitovať aj malígne ochorenie. Našťastie, toto ochorenie sa dá elegantne liečiť protizápalovými liekmi,“ vysvetľuje endokrinológ a dodáva, že v prípade rakoviny štítnej žľazy ide zvyčajne o menej agresívne formy s relatívne benígnym priebehom. Prejavuje sa lokálne, zvyčajne tuhým uzlom v štítnej žľaze. Prejavom agresivity je zväčšená uzlina na krku. Ako sa lieči ochorenie štítnej žľazy? „Veľmi jednoducho sa lieči znížená činnosť štítnej žľazy. Pacientom podávame syntetické hormóny, ktoré dávkujeme podľa potreby tak, aby pacient komfortne užíval v jednej tabletke toľko tyroxínu, koľko mu chýba. Vieme to presne nastaviť.“ Horšie je to so zvýšenou funkciou štítnej žľazy. Pri štandardnej liečbe dbáme, aby pacient nedostával v strave veľa jódu, mal dostatok bielkovín a často oddychoval. „Liečbu začíname podávaním liekov, ktoré znižujú tvorbu hormónov štítnej žľazy. Ak liečba nie je úspešná, hľadáme iné varianty liečby. Často prechádzame na takzvané definitívne riešenie, a to buď operačné, alebo podávame rádioaktívny jód. Žiaľ, týmto spôsobom liečime iba starších ľudí. U mladších pacientov je podávanie rádioaktívneho jódu kontraindikované, pretože naše normy a predpisy tomu bránia. Vo svete sa však rádioaktívna liečba s úspechom podáva aj deťom a dokonca ambulantne. U nás sa bojíme rizika kontaminácie. Naši pacienti musia ležať v nemocnici niekoľko dní, a keď že lôžok je málo, liečime ich menej.“ Na záver profesor Payer konštatoval, že človek nemôže žiť bez štítnej žľazy, preto po znefunkčnení či odstránení štítnej žľazy musí pacient doživotne užívať hormóny v tabletovej forme.