Keď si zlomíme nohu, ideme k chirurgovi. Ak nás bolí zub, navštívime zubára. Pocity úzkosti nie sú pre nás signálom, aby sme sa poradili s odborníkom. Úzkosť je celkom normálna reakcia na stresovú situáciu – chorobnou sa stáva len vtedy, keď sa vymkne spod našej kontroly. Z času na čas zažívame stavy znepokojenia a strachu, no zdravotným problémom, s ktorým treba zájsť za odborníkom, je až chronická úzkosť. Úzkosť je psychický stav, no prejavuje sa fyzickými príznakmi.
Čo je panický záchvat?
Ide o psychickú poruchu, ktorá sa prejavuje častými stavmi vystupňovanej úzkosti a strachu. Výrazne sa to prejavuje aj v správaní človeka. Prichádza náh - le, nepredvídateľne a často sa neobmedzuje ani na žiadnu špecifickú situáciu. Človek intenzívne prežíva pocit, že sa prihodí niečo hrozné. Obáva sa straty sebakontroly, smrti. Záchvat trvá zvyčajne 5 až 20 minút, výnimočne až 2 hodiny. Po ňom často pretrváva triaška, napätie a vyčerpanie. Na panický záchvat nadväzuje trvalý strach z ďalšieho záchvatu (úzkosť z očakávania). Bežnou reakciou je snaha uniknúť zo situácie, pri ktorej predtým k panike došlo. Poruchy vyplývajúce z úzkosti postihujú približne štyri percentá populácie. Najčastejšie sa vyskytujú medzi mladými ľuďmi. Úzkosť má aj svoje špecifické prejavy. Panika je záchvat neodôvodneného strachu a úzkosti. Fóbie sú iracionálne prejavy strachu z určitých situácií alebo vecí.
Akú sú príčiny úzkosti?
Existujú rôzne teórie, ktoré vysvetľujú príčiny vzniku úzkosti. Niektorí úzkostliví jedinci majú zrejme zvýšenú hladinu dráždivosti v mozgu a reagujú preto vzrušenejšie, horšie sa však adaptujú na stresové situácie. Medzi vonkajšie spúšťače patria situácie, v ktorých mal človek záchvat predtým. Situácie, v ktorých si uvedomuje nedostupnosť pomoci alebo sa obáva pocitu hanby, sa môžu vyskytovať kdekoľvek – v súkromí aj na verejnosti. Vnútorným spúšťačom môžu byť myšlienky, telesné pocity, predstavy, silné emócie. Psychoanalytická škola založená Sigmundom Freudom tvrdí, že úzkosť pochádza z potláčaných, nevyriešených zážitkov v detstve. Psychológovia sú presvedčení, že úzkosť je hlboko podmienený návyk.
Fóbie a nutkavé správanie
Veľa ľudí trpí miernymi fóbiami, napríklad strachom z výšky, z hadov alebo pavúkov. Takéto fóbie síce občas vyvolávajú nepríjemné pocity, ale nezasahujú do schopnosti viesť normálny život. Exis - tujú fóbie, ktoré pôsobia ochromujúco natoľko, že človek nemôže vyjsť na ulicu. Väčšina týchto fóbií sa úspešne lieči terapiou a niekedy aj antidepresívnymi liekmi. Mnoho ľudí trpí utkvelými myšlienkami a nutkavým správaním, čo sa prejavuje napríklad tak, že dvakrát skontrolujú, či je zatvorené okno. Problém vzniká až vtedy, keď toto správanie začne rušivo zasahovať do ich každodenného života. Keď si niekto neustále umýva ruky, môže to vysvetľovať strachom z infekcie, ale pravou príčinou bývajú nevyriešené psychické problémy. Tento druh opakovaného, ritualizovaného správania slúži na zmiernenie strachu a úzkosti.
Typické prejavy
# Zrýchlené dýchanie
# Pocit dusenia
# Búšenie srdca
# Návaly tepla a chladu
# Potenie
# Silné chvenie alebo triaška
# Závraty, mdloby, točenie hlavy
# Bolesti hlavy z napätia
# Nepokoj alebo nespavosť
# Podráždenosť
# Slabosť dolných končatín
# Pocity na vracanie alebo žalúdočná nervozita
# Tŕpnutie v prstoch, chodidlách, kŕče pri dýchaní, brnenie okolo pier
# Sexuálne problémy
Malá rada – veľká pomoc
Sladké mliečne nápoje naozaj pomáhajú úzkosť prekonať. Okrem aminokyseliny tryptofánu obsiahnutej v mlieku sú v nich prítomné i sacharidy vo forme cukru. Tryptofán podporuje tvorenie ďalšej látky – serotonínu, ktorý upokojuje myseľ a vyvoláva spánok. K celkovému upokojeniu prispieva aj cukor. Pri jeho konzumácii sa uvoľňuje inzulín, viaže ďalšie aminokyseliny, a tým umožňuje tryptofánu ľahší prístup k mozgu. Tak sa tvorí ešte viac serotonínu a duševné rozpoloženie sa celkovo upokojí. Strata chuti do jedla vedie k zanedbávaniu jedla a k narušeniu stravovacích návykov. Výsledkom je strata hmotnosti a nízky príjem živín. Prejavy tohto deficitu zvyčajne umocňuje aj vyčerpanosť z úzkosti. Dokázalo sa, že s týmto stavom súvisí nedostatok horčíka a vitamínu B6 a že v strese organizmus rýchlejšie vyčerpáva zásoby vitamínu C. Preto pacientom trpiacim chronickou úzkosťou zvyčajne prospieva jeho zvýšený prísun. Zanedbávanie jedla môže viesť nielen k prehĺbeniu pocitov úzkosti, ale aj k ďalším ťažkostiam súvisiacim s trávením. Kofeín má povzbudzujúce účinky. V malom množstve stimuluje psychickú a fyzickú aktivitu. Nadmerná spotreba však môže spôsobiť podráždenosť, najmä u ľudí citlivých na kofeín. Ľudia trpiaci úzkostnými stavmi siahajú po poháriku, no zvyčajne sa potom cítia ešte horšie. Veľa ľudí sa domnieva, že alkohol pôsobí ako upokojujúci alebo povzbudzujúci prostriedok, ale v skutočnosti vyvoláva depresie. Najmä 6 až 12 hodín po konzumácii alkoholu, keď sa znižuje hladinu cukru v krvi.
Ako úzkosť prekonáte?
# Odstráňte príčinu stresu. Ak vaše prob lémy súvisia s prácou, zmeňte zamestnanie.
# Pravidelne cvičte, plávanie alebo pomalý beh pomôžu uvoľniť napätie.
# Relaxujte. Cviky na relaxáciu svalov alebo meditácie zmiernia úzkosť.
# Ak to nezvládate sami, navštívte lekára. Krátkodobé užívanie liekov na zmiernenie úzkosti odstráni aj príznaky.
# S pomocou odborného psychoterapeuta sa postavíte zoči-voči svojim fóbiám, ovládnete svoje nutkavé správanie a naučíte sa relaxovať.