Karcinóm prsníka je najčastejšie sa vyskytujúce onkologické ochorenie u žien. Jeho výskyt je vysoký, vyšší výskyt je na západnej pologuli ako na východnej a na severnej vyšší ako na južnej. V USA a v iných vyspelých štátoch Európy sa vyskytuje u každej ôsmej až jedenástej ženy, ktorá sa dožije 85 rokov. Na Slovensku sa karcinóm prsníka vyskytuje približne u každej dvadsiatej ženy, každoročne sa na Slovensku diagnostikuje okolo 2200 nových prípadov. Rakovina prsníka sa môže vyskytovať aj u mužov. Priemerný ročný výskyt rakoviny prsníka v mužskej populácii je okolo 20 prípadov.

Rakovina patrí medzi ochorenia, ktoré sa často označujú ako „choroby spôsobené životným štýlom.“ Sú to tie, ktorým sa väčšinou dá predísť, ak vylúčime zo života rizikové faktory, ako sú fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, nezdravé stravovacie návyky, telesná nečinnosť a následná obezita. Následky zlého životného štýlu sú hrozivé a prognóza je veľmi nepriaznivá. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie zomiera vo svete ročne na choroby spôsobené zväčša nesprávnym životným štýlom až 36 miliónov ľudí a podľa trendu sa dá očakávať ďalší nárast.

Personalizovaná liečba patrí medzi najnovšie trendy v liečbe rakoviny hrubého čreva a konečníka. Lekár má po prvýkrát možnosť dopredu predvídať úspešnosť liečby konkrétneho pacienta. Popri tradičných liečebných postupoch, akými sú chemoterapia a rádioterapia, sa pacientom otvárajú nové možnosti v podobe cielenej liečby, ktorá je pacientovi „šitá na mieru“ a výrazne zvyšuje jeho šance na vyliečenie.

Z pohľadu lekára je nádor patologický útvar, ktorý treba čo najskôr diagnostikovať a radikálne zničiť. Príznaky nádorov v rôznych orgánoch a lokalizáciách sú často netypické a správna diagnóza sa určí až po viacerých špecializovaných vyšetreniach.

V medicínskych a vedeckých kruhoch, ale aj medzi laikmi sa koenzýmu Q10 pripisuje stále väčší význam, hlavne pre jeho podporné terapeutické a preventívne účinky. Prirovnávajú ho k elixíru života, ktorý zvyšuje imunitu, predlžuje život, dokáže opäť „nabiť“ životné batérie človeka a je nenahraditeľný pre bioenergetickú podporu životne dôležitých funkcií. Aká je funkcia koenzýmu Q10 (CoQ10) v ľudskom organizme a ako sa prejavuje jeho nedostatok, sme sa rozprávali s prof. RNDr. Annou Gvozdjákovou, DrSc., z Farmakobiochemického laboratória III. Internej kliniky Lekárskej fakulty UK v Bratislave, ktorá sa tejto problematike venuje niekoľko rokov.

V ostatných troch-štyroch desaťročiach sa u nás hrozivo zvýšila spotreba antibiotík, ktoré na jednej strane sú dobrým pomocníkom v boji proti ťažkým bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, na druhej strane však ich zbytočné užívanie pri bežných nachladnutiach a chrípkových stavoch spôsobuje ich neúčinnosť pri nasledujúcom ochorení. Vtedy, keď jeho potreba je opodstatnená. Zároveň pribudli prejavy nedostatočnej imunity organizmu a výrazne vzrástla na Slovensku potreba odborných lekárov – alergiológov, ktorí majú plné ambulancie pacientov.

Alergie sú jednou z pätnástich najčastejších diagnóz na svete. Až 85 percent populácie tejto planéty trpí alergiou a 115 miliónov ľudí trápi alergická nádcha. Byť alergický je módne. Nevšimli ste si? Každý je na niekoho alergický! A to až tak, že sa nám pri pohľade na toho človeka zjavia vyrážky po tele, iným dokonca aj červené fľaky. Lekárom sme ukradli odborný výraz – alergia, a hráme sa s ním podľa našich predstáv. Podstatu sme však nezmenili. Byť alergický znamená mať prehnanú reakciu. Alergia je hysterická reakcia imunitného systému, čo je zrejme najvýstižnejší opis tohto chronického zápalového ochorenia. Imunitný systém, na ktorý sa spoliehame, keď ide napríklad o chrípku, sa zrazu postaví proti nášmu vlastnému telu.

Chrípka a nachladnutie sú najčastejším ochorením, s ktorým Slováci bojujú. Najmä s príchodom jesene je naša obranyschopnosť vystavená nadmernej záťaži. Silný imunitný systém však dokáže vírusom a baktériám vzdorovať. Poradíme vám, ktoré látky sú pre správne fungovanie imunitného systému nevyhnutné a pomôžu vám prežiť jesenné a zimné obdobie bez potreby navštíviť lekára.

Naalergické ochorenia trpí vo svetovej populácii každý piaty človek. Keďže alergia je na vzostupe aj v rozvojových krajinách, zdá sa, že ľudstvo v neustále sa zhoršujúcom životnom prostredí zatiaľ každú bitku s alergénom prehráva. Veľa ľudí trpí najmä na jar rôznymi alergickými ochoreniami. Neraz ani nevedia, že je to alergia, ktorú človek môže získať počas života alebo zdediť po rodičoch. V jarných a letných mesiacoch alergici trpia najmä na peľ, no alergénom nemusí byť iba peľ, ale môžu to byť aj potraviny, domáci prach, roztoče, plesne, exhaláty, kovy, ako aj stresové situácie. Prečo niektorý organizmus je nadmerne citlivý a iný nie?

Pojem alergia označuje skupinu chorôb, pri ktorých odpoveď na faktory pôsobiace z vonkajšieho prostredia zapríčiňuje poškodenie orgánov a tkanív a vyvoláva zápaly alebo poruchy funkcie. Spúšťacím mechanizmom sú cudzorodé antigény, tzv. alergény. Klinické prejavy závisia od postihnutého orgánu a tkaniva. Alergické choroby sa klasifikujú podľa typu imunologického mechanizmu. Ako alergén sa označuje ktorýkoľvek antigén schopný vyvolať alergiu. Príčinou vzniku alergie môže byť genetické predispozícia, potraviny, peľ, prach, srsť zvierat, trávy, roztoče, kozmetika, ale aj chemikálie či lieky.