Kardiovaskulárne ochorenia

Srdcový infarkt je vážne ochorenie spôsobené náhlym prerušením dodávky kyslíka do srdcového svalu a následným odumretím časti srdcových vlákien. Je to jedna z akútnych foriem ischemickej choroby srdca. Napriek významným pokrokom v liečbe infarktu stále pretrváva vysoká úmrtnosť na toto ochorenie – asi 25 %, z toho polovica ľudí zomiera do hodiny od začiatku príznakov.

INFARKT MYOKARDU

 

Rizikové skupiny:

* muži – mávajú infarkt asi 5-krát častejšie ako ženy,

* vyšší vek, aj keď v súčasnosti už nie sú výnimkou ani 20-roční s infarktom. Riziko výskytu je vyššie v zimných mesiacoch a k infarktu dochádza častejšie v prvých hodinách po prebudení. Zdá sa, že najrizikovejší deň v týždni je pondelok, keď je o 20 % viac srdcových príhod ako v ostatných dňoch.

Srdce – motor života

Ľudské srdce je dokonale fungujúci dutý sval, ktorý dokáže pracovať bez prestávky 24 hodín denne po celý život. Srdce sa pritom stiahne asi 100 000-krát denne.

Srdce je rozdelené priehradkou (tzv. septum) na dve časti – pravú a ľavú, čím sa zabráni zmiešaniu okysličenej a odkys ličenej krvi v srdci. Každá strana má dve dutiny – predsieň a komoru, ktoré sú prepojené jednosmernou chlopňou. Ľavá predsieň a komora prečerpávajú okysličenú krv a pravá predsieň a komora odkysličenú krv. Aby mohlo srdce plniť svoju základnú funkciu a pumpovať krv bohatú na kyslík ku všetkým orgánom ľudského tela, potrebuje byť rytmicky a koordinovane poháňané elektrickými impulzmi.

Pacienti s kostnými metastázami sa už môžu liečiť cielene

Metastázy v kostiach sú jednou z najčastejších príčin bolesti u pacientov s rakovinou. Prevencia a liečba ich komplikácií nepriniesla za posledné roky nič nové, teraz však konečne prichádza inovatívny liek, ktorý mení vyhliadky pacientov s kostnými metastázami a kvalitu ich života k lepšiemu.

Kostné metastázy vznikajú ako vzdialené ložisko primárneho zhubného nádoru. Trápia asi 85 % pacientok s pokročilou rakovinou prsníka a rovnaké percento mužov s pokročilým karcinómom prostaty, objavujú sa aj pri karcinómoch pľúc, obličiek, štítnej žľazy, tráviacich orgánov č maternice. Predpokladom vzniku kostných metastáz je neustála prirodzená prestavba kostí a kostné bunky – osteoblasty, ktoré vytvárajú novú kosť, a osteoklasty, ktoré odbúravajú nepotrebnú alebo poškodenú kostnú hmotu.

Ochorenia prenášané kliešťami

Kliešť obyčajný je cudzopasný roztoč. Na svete sa vyskytuje asi 650 rôznych druhov kliešťov. Počas vývojového cyklu – vajíčko, larva, nymfa, dospelý jedinec – vystriedajú viacero hostiteľov. Okrem človeka to môžu byť napr. hlodavce, líšky, psy, mačky, kone. Na Slovensku môžeme nájsť asi 15 druhov kliešťov. Najvýznamnejší pre človeka je kliešť obyčajný – Ixodes ricinus.

Kliešť obyčajný je najčastejšie sa vyskytujúcim druhom na našom území. Vyskytuje sa na lúkach, pastvinách a v krovinách. Čo je však dôležité, vyskytuje sa do nadmorskej výšky 800 – 850 m n. m. Veľmi dôležitá pre kliešte je vlhkosť prostredia. Vyskytujú sa vo vlhšom prostredí na vegetácii najčastejšie do výšky 1 – 1,2 m nad povrchom. Kliešte okrem toho, že sú biologicky zaujímavé, prenášajú niekoľko nepríjemných infekčných chorôb. Medzi najznámejšie patrí lymská borelióza a kliešťová encefalitída.

Zatiaľ nás ochránia iba repelenty

Koncom marca tohto roka médiá informovali o epidémii horúčky dengue v Riu de Janeiro. Naša verejnosť tomu nevenovala väčšiu pozornosť, veď Rio je veľmi ďaleko. No chorých tam dramaticky pribúda, už ich je takmer 70-tisíc a choroba si vyžiadala aj viac životov. Príčinou je štipnutie ázijského komára Aedes albopictus. Musíme poriadne zbystriť pozornosť, pretože odborníci nás varujú: do Európy sa kvôli globálnemu otep - ľovaniu presúva ázijský komár Aedes albopictus, známy aj ako ázijský tigrí moskyt. Jeho výskyt už hlásia viaceré krajiny, medzi nimi Taliansko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko a jeho rozšírenie hrozí aj na Slovensku.

Niet dôvodu neveriť varovaniu vedeckého tímu doktorky Samanthy Martinovej z univerzity v Liverpoole, ktorý používa klimatické modely na predpovedanie, ako môžu meniace sa podmienky ovplyvniť rozširovanie týchto moskytov v Európe. Na Slovensku sa už v minulosti potvrdili prípady výskytu malárie, ktorú prenášajú komáre Anopheles a na ktorú ročne vo svete zomierajú až 3 milióny ľudí z celkových 500 miliónov prípadov ochorení. Komáre teda nie sú neškodný lietajúci hmyz. K rozmnožovaniu infikovaných komárov prispieva aj odpad a nádoby, do ktorých sa zbiera dažďová voda.

Každý vonia trocha inak – zdravé potenie

Mnohí z nás si ani neuvedomujú, akú dôležitú úlohu a význam v živote človeka majú vône a pachy. Každý človek má vlastnú „čuchovú mapu“. Citlivosť na vône a ich vnímanie je veľmi individuálne. Zatiaľ čo niekomu jeden človek „vonia“, druhému je jeho pach nepríjemný. Ale väčšine z nás prekáža nepríjemný pach potu.

Čo je potenie?

Môžeme ho definovať ako prirodzený proces, ktorý je veľmi dôležitý pre ľudské telo. Prebieha počas celého nášho života, už od narodenia. Jeho hlavnou úlohou je termoregulácia, ktorá pomáha ochladzovať náš organizmus a má svoju úlohu aj pri vylučovaní škodlivých a toxických látok. Potením sa naše telo zbavuje tepla, ktoré v ňom neustále vzniká (dokonca aj keď sme v pokoji alebo spíme), či už pri práci svalov, alebo metabolických procesoch.

Nástrahy leta na našu kožu – MUDr. Jana Chudíková

Slnečné počasie láka ľudí tráviť čo najviac voľných chvíľ v prírode alebo pri vode. Pobyt na slnku však nemusí priniesť len pozitívnu náladu a pekne opálenú pokožku, ale pri prekročení tzv. bezpečnej hranice môže náš organizmus aj poškodiť. Aby vám na leto nezostali bolestivé spomienky, prinášame vám zopár rád a varovaní.

Fotoaging, malígny melanóm

Rozšírená téma - Letné kožné ochorenia

Slnečné počasie láka ľudí tráviť čo najviac voľných chvíľ v prírode alebo pri vode. Pobyt na slnku však nemusí priniesť len pozitívnu náladu a pekne opálenú pokožku, ale pri prekročení tzv. „bezpečnej“ hranice môže náš organizmus aj poškodiť. Aby vám na leto nezostali bolestivé spomienky, prinášame vám zopár rád a varovaní.

V letnom období sa často stretávame so spálením kože. Vzniká ako následok nedostatočnej ochrany kože pred slnečným žiarením. Solárna dermatitída býva rôzneho stupňa – od sčervenania pokožky až po vznik bolestivých pľuzgierov. Takto spálenú kožu viac nevystavujeme slnečnému žiareniu, vyhýbame sa pobytu vonku, najmä v exponovaných hodinách medzi 11. – 15. hodinou a počas dňa sa zdržujeme v tieni.Teplo a vlhko sú vhodným prostredím na šírenie infekčných ochorení. Veľmi často, najmä v detskom kolektíve sa stretávame s bakteriálnou kožnou infekciou.