Srdcový infarkt je vážne ochorenie spôsobené náhlym prerušením dodávky kyslíka do srdcového svalu a následným odumretím časti srdcových vlákien. Je to jedna z akútnych foriem ischemickej choroby srdca. Napriek významným pokrokom v liečbe infarktu stále pretrváva vysoká úmrtnosť na toto ochorenie – asi 25 %, z toho polovica ľudí zomiera do hodiny od začiatku príznakov.
INFARKT MYOKARDU
Rizikové skupiny:
* muži – mávajú infarkt asi 5-krát častejšie ako ženy,
* vyšší vek, aj keď v súčasnosti už nie sú výnimkou ani 20-roční s infarktom. Riziko výskytu je vyššie v zimných mesiacoch a k infarktu dochádza častejšie v prvých hodinách po prebudení. Zdá sa, že najrizikovejší deň v týždni je pondelok, keď je o 20 % viac srdcových príhod ako v ostatných dňoch.
Príčiny vzniku
K nedokrvenosti srdcového svalu dochádza u väčšiny pacientov v dôsledku aterosklerózy tepien, ktoré zásobujú srdce krvou – koronárnych tepien. Pri ateroskleróze sa do cievnej steny postupne ukladajú tuky a iné látky, ktoré zužujú vnútorný priemer ciev. Pri postupnom narastaní množstva „usadenín“ môžu časom úplne uzavrieť koronárnu tepnu a tá časť srdca, ktorú zásobovala krvou, sa zrazu ocitne bez kyslíka a iných dôležitých živín. Ak sa prietok krvi veľmi rýchlo neobnoví, vznikne akútny infarkt myokardu.
Príznaky
Prejavy infarktu závisia od toho, akú veľkú časť srdcovej svaloviny postihol. U niektorých ľudí môže prebehnúť úplne bez príznakov (tzv. nemý infarkt myokardu). Typicky sa však prejavuje týmito príznakmi:
* krutá, zvieravá alebo pálivá bolesť za hrudnou kosťou, ktorá môže vyžarovať do ľavej paže, krku, čeľuste, chrbta či brucha, je nezávislá od polohy tela a dýchania,
* bolesť pretrváva niekoľko minút až hodín,
* nepomáha užitie nitrátov,
* potenie, vracanie,
* búšenie srdca,
* akútna dýchavičnosť,
* nepokoj, strach, úzkosť,
* zmätenosť.
Infarkt môže byť príčinou náhleho úmrtia v dôsledku pretrhnutia srdcovej steny, vážnej poruchy srdcového rytmu alebo rozsiahleho postihnutia srdcovej svaloviny (viac ako 40 %).
Liečba infarktu
Farmakologická liečba
* heparín – bráni zväčšovaniu krvnej zrazeniny,
* nitráty – rozširujú cievy, čím zlepšujú prietok krvi a znižujú krvný tlak,
* betablokátory – znižujú frekvenciu tepu a krvný tlak a znižujú úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca,
* ACE-inhibítory – znižujú krvný tlak,
* lieky znižujúce hladinu cholesterolu a triacylglycerolov,
* ďalšie lieky – v závislosti od stavu pacienta a jeho výsledkov.
Koronarografia
Je to diagnostická metóda, pri ktorej je zároveň možné vykonať liečebný zákrok. Do srdcových tepien sa pri nej zavedie kanyla, ktorou sa vstrekne kontrastná látka a odhalí ich zúženie či uzáver. V prípade potreby sa potom v mieste zúženia na konci kanyly nafúkne malý balónik, ktorý cievu roztiahne. Následne sa na toto miesto zavedie kovová výstuha. Ak nie je možné cievu rozšíriť koronarografiou, využíva sa bypass, pri ktorom sa zúžený úsek premostí zdravou cievou.
CHRONICKÉ SRDCOVÉ ZLYHÁVANIE (CHSZ)
Chronické zlyhávanie srdca je často dôsledkom prekonaných akútnych stavov, najmä srdcového infarktu. Ide o neschopnosť srdca správne fungovať ako pumpa, keď nie je schopné vyhovieť obehovým nárokom organizmu. Dôsledkom je hromadenie krvi v pľúcach, v orgánoch brušnej dutiny alebo v dolných končatinách. Organizmus sa snaží zabrániť zlyhávaniu srdca niekoľkými mechanizmami:
* znížením námahy,
* zrýchlením frekvencie tepu,
* rozšírením srdcovej komory, najmä ľavej.
Príznaky
CHSZ sa prejavuje rôznymi prejavmi, medzi ktoré patrí:
* zhoršené dýchanie, niekedy až dusenie sa,
* dýchavičnosť po námahe,
* nočná dýchavičnosť,
* suchý alebo vlhký kašeľ,
* zrýchlenie frekvencie srdca,
* hromadenie tekutín v organizme a tým spôsobené zvýšenie hmotnosti,
* opuchy dolných končatín, únava,
* nevýkonnosť.
Príčiny chronického srdcového zlyhávania
Medzi hlavné príčiny vzniku CHSZ patrí:
* srdcový infarkt,
* aortálna stenóza – zúženie srdcovej chlopne, ktoré bráni vypudzovaniu krvi,
* mitrálna stenóza – zúženie srdcovej chlopne, ktoré bráni prúdeniu krvi z ľavej srdcovej predsiene do ľavej komory,
* vysoký krvný tlak, dilatačná kardiomyopatia – rozšírenie dutín srdca,
* spätný tok krvi z aorty do ľavej komory (aortálna regurgitácia – nedomykavosť aortálnej chlopne),
* zápal srdcového svalu, napríklad pri vírusovej infekcii.
Režimové opatrenia
* zníženie telesnej hmotnosti,
* obmedzenie príjmu soli (menej na 4 – 5 g za deň),
* abstinencia alkoholu a fajčenia,
* primerané telesné cvičenie.
Farmakologická liečba
Pri liečbe chronického srdcového zlyhávania sa používa niekoľko typov liekov:
* ACE inhibítory,
* betablokátory,
* diuretiká,
* digoxín,
* vazodilatanciá,
* antikoagulanciá, antiagreganciá,
* amiodaron.
Všetky zlepšujú prácu srdca, upravujú srdcový rytmus, pomáhajú odstrániť prebytočnú vodu z organizmu a podieľajú sa na úprave krvného tlaku.
Chirurgická liečba
Cieľom chirurgickej a katetrizačnej liečby je obnovenie prietoku krvi tepnami pri ich zúžení či uzavretí. Niekedy sa zavádza kardiostimulátor či kardioverterdefibrilátor pri závažných poruchách srdcového rytmu. Pri ťažkom srdcovom zlyhávaní sa môže srdcová činnosť podporiť prístrojovo. V niektorých prípadoch je nevyhnutná až transplantácia srdca.
HYPERTRIACYL - GLYCEROLÉMIA
Ide o zvýšenú hladinu triacylglycerolov v krvi (normálna hodnota je <1,7 mmol/l). Väčšinou sa objavuje súčasne s cukrovkou, pri chronickom zlyhaní obličiek, zvýšenej funkcii štítnej žľazy, obezite, alkoholizme či užívaní niektorých liekov. Zvyšuje riziko kôrnatenia tepien.
NÁHLA SRDCOVÁ SMRŤ (NSS)
Za náhlu smrť sa považuje úmrtie, ktoré sa vyskytne do 1 hodiny od vzniku príznakov. Väčšina prípadov náhlej srdcovej smrti vzniká v dôsledku závažnej srdcovej arytmie alebo fibrilácie komôr. U pacientov so závažným postihnutím srdca však môže dôjsť k náhlej smrti v dôsledku vyčerpania srdca, ktoré nedokáže čerpať krv napriek tomu, že nie je prítomná žiadna arytmia a na EKG je normálny rytmus.
Rizikové faktory
Náhla srdcová smrť sa objavuje 3- až 4-krát častejšie u mužov ako u žien. Najdôležitejším rizikovým faktorom je fajčenie, ktoré zvyšuje riziko NSS o viac ako 50 %.