Sprievodným javom zvyšovania priemerného veku mužov aj žien je nárast ľudí, ktorí sú pre rozličné ochorenia charakteristické najmä pre vyšší dôchodkový vek odkázaní na pomoc a opateru v sociálnych zariadeniach. Medzi takéto choroby patrí demencia. Jej nárast nie je iba dôsledkom staroby, ale patrí aj k civilizačným chorobám spôsobeným zvyšujúcim sa stresom, nedostatkom pohybu, nevhodnou stravou – teda zlým spôsobom života. Aj preto sa demencia začína považovať za novodobú metlu ľudstva, na ktorú spoločnosť nie je vôbec pripravená. Svedčí o tom chronický nedostatok zdravotných a sociálnych zariadení zameraných na starších pacientov postihnutých touto pliagou.

Azda niet v našich zemepisných šírkach človeka, ktorý by sa aspoň raz na vlastnej koži nestretol s bolesťami hlavy. Hoci len ako so sprievodným prejavom ochorenia na chrípku. No bolesti hlavy môžu mať rozličnú frekvenciu aj rozdielnu intenzitu. Dôležité je vedieť, čo bolesť spôsobilo, a účinne proti nej zasiahnuť. Práve to však býva najčastejšie problém.

Sklerózou multiplex, nazývanou tiež roztrúsená skleróza, trpí na Slovensku približne 6000 ľudí. Mnohí ľudia však dlho netušia, že majú túto chorobu. Online dotazníkový prieskum zastrešený Slovenským zväzom sclerosis multiplex zmapoval znalosti Slovákov o tomto ochorení a jeho príznakoch.

Jeden z najdôležitejších orgánov celého organizmu. Je akýmsi centrálnym počítačom, kontroluje a riadi každú našu myšlienku, pohyb, ale aj procesy, ktoré prebiehajú automaticky, ktoré nie sú ovládateľné vôľou (dýchanie, trávenie, srdcový rytmus atď.).

Každý pohyb, od mimovoľného žmurknutia až po uvedomelú činnosť, ako je napríklad riadenie auta, všetky vnemy, dokonca aj sny – riadi nervová sústava. Neustále, v každom momente nášho bytia prenášajú nervy stovky impulzov, niektoré z nich smerujú do mozgu, iné z neho vychádzajú. Hlavné časti tohto životne dôležitého systému sú mozog – najúžasnejšie a najzložitejšie dielo matky prírody, sídlo rozumu a zmyslového vnímania, miecha – hlavná trasa komunikačnej siete a napokon samotné nervy – rozvetvená sieť, ktorej korene sú zakotvené v mieche či priamo v mozgu. Táto sieť nazývaná periférna nervová sústava je natoľko prepletená a zložitá, že presnú funkciu každého jej prvku dokonca ani dnes ešte nepoznáme.

Liek radí.

Káva môže znižovať krvný tlak. Tvrdia to švajčiarski lekári. Káva po vypití krátkodobo zvyšuje tlak krvi vďaka svojej súčasti. V skutočnosti však dlhodobo má pozoruhodne opačný účinok. Ľudia, ktorí pijú veľa kávy, majú nižší krvný tlak. Jedna šálka kávy ho znižuje až o 9 mm Hg (ortuťového stĺpca). Dokázal to prieskum 16-tisíc osôb. Vedci zistili, že to závisí od génu CYP1A2, ktorý určuje spotrebu nápojov s obsahom kofeínu. Pravda, to je individuálne. U každého gén funguje inak a platí to len u nefajčiarov. Fajčenie zvyšuje jeho aktivitu, ale látky obsiahnuté v cigaretovom dyme majú opačný účinok na krvný tlak ako CYP1A2, s ktorým si navzájom konkurujú, a tlak sa nezníži. Ak sa fajčiar zriekne cigariet, káva hneď účinkuje.

Sú dovolenkári, ktorí nevydržia ležať celé dni pri mori. Ale je, naopak, veľa takých, ktorí potrebujú na dovolenke úplne vypnúť. Nerobiť vôbec nič a chvíľu ani nešportovať. Čo by ste povedali na dovolenku strávenú u našich južných susedov? Má rozhodne viac za ako proti. A čo je fantastické na mieste, kam vás posielame? V prvom rade fakt, že vás nebude obmed - zovať počasie. Vybrať sa tam teda môžete bez ohľadu na to, či prší, alebo sneží.

Pohybová aktivita má nezastupiteľné miesto nielen v prevencii a liečbe ochorení oporného a pohybového systému, ale je aj súčasťou zdravého životného štýlu. Primerané telesné zaťaženie je najvhodnejším podnetom na činnosť buniek, ktoré tvoria kosť, t. j. osteoblastov, a – naopak – sedavý spôsob života dáva priestor činnosti buniek, ktoré kosť odbúravajú, tie sa nazývajú osteoklasty. Pravidelnou pohybovou aktivitou sa dosiahne zvýšenie pevnosti väzov, zväčšenie kĺbovej pohyblivosti, optimalizuje sa mineralizácia, remodelácia kostí a takisto sa znižuje strata kostnej hmoty.

Osteoporóza je progresívne systémové ochorenie charakterizované úbytkom kostnej hmoty, zmenami kostnej štruktúry, zvýšenou krehkosťou a lámavosťou kostí (napr. stavcov a dlhých kostí). Kvalita a množstvo kostnej hmoty je z veľkej časti tvorené genetickou výbavou človeka. Vo vyspelých krajinách trpí osteoporózou asi 6 % populácie. V diagnostike sa využíva vyšetrenie kostnej denzity bedrového kĺbu metódou duálnej röntgenovej absorpcio metrie (DXA). Touto technikou sa kostná hmota hodnotí nepriamo z obsahu kalcium hydroxyapatitu na plošnú jednotku v oblasti lumbálnej chrbtice a proximálneho femoru. Osteopenické a osteoporotické ložiská však vidno aj na bežnej rtg. snímke, ale nie je možné zistiť presne kostnú denzitu. Odporúča sa, aby všetky ženy nad 50 rokov boli vyšetrené na stav denzity kostí (denzitometriou).