Nástrahy leta na našu kožu – MUDr. Jana Chudíková

Fotoaging, malígny melanóm

Napriek opakovanému informovaniu širokej verejnosti o rizikách spojených s neprimeraným slnením každý rok nachádzame na plážach, v záhradkách, ale aj pri turistike množstvo „grilujúcich sa“ ľudí. Pritom podľa posledných zistení práve opakované spálenie kože a kumulované pôsobenie slnečného žiarenia je zodpovedné za vznik chronických zmien na koži, tzv. fotoaging. Takáto fotostarnúca koža je suchá, drsná, žltkastej farby s množstvom trvalých vrások, prípadne aj rozšírených cievok, s pigmentovými škvrnami a rôznymi kožnými novotvarmi. Opakovaným vystavovaním sa slnečnému žiareniu môže dôjsť k narušeniu imunitného systému v koži, čoho výsledkom je vznik nezhubných, prípadne aj zhubných kožných nádorov, pričom najobávanejším z nich je malígny melanóm. Každé spálenie v detstve s tvorbou vodových pľuzgierov zvyšuje riziko vzniku melanómu v dospelosti a častý pobyt na slnku je rizikovým faktorom pre vznik rakoviny kože – basaliómu. Preto v rámci prevencie je dôležité počas slnečných dní si pokožku dostatočne chrániť ochrannými UV krémami a oblečením, a to nielen pri vode, ale aj počas bežného pracovného dňa. Treba mať na pamäti, že ani jeden prípravok nie je schopný zachytávať 100 % slnečného žiarenia. Ochranné prípravky rozlišujeme podľa ich faktoru SPF, čo je číslo, ktoré vyjad - ruje, koľkokrát dlhšie môžeme byť na slnku bez rizika sčervenania pokožky. Ochranné protislnečné krémy je dôležité správne používať. Prvé natretie by sa malo urobiť 20 – 30 min. pred slnením, a to v dvoch vrstvách a dostatočnom množstve, t. j. asi 6 lyžičiek prípravku na telo priemerného dospelého človeka.

Solárna dermatitída, fotodermatózy

V letnom období sa často stretávame so spálením kože. Vzniká ako následok nedostatočnej ochrany kože pred slnečným žiarením. Solárna dermatitída býva rôzneho stupňa, od sčervenania pokožky až po vznik bolestivých pľuzgierov. Takto spálenú kožu viac nevystavujeme slnečnému žiareniu, vyhýbame sa pobytu vonku najmä v exponovaných hodinách medzi 11. – 15. hodinou a počas dňa sa zdržujeme v tieni. Na upokojenie spálenej pokožky aplikujeme ako prvú pomoc chladivé gély alebo spreje s obsahom aloe vera alebo pantenolu a na jej regeneráciu pravidelne premasťujúce krémy s obsahom napr. urey. Spálenú pokožku si chránime ochranným krémom s najvyšším faktorom 50+ alebo oblečením, najlepšie tmavým zo syntetického materiálu. Pri vážnejšom poškodení kože, napr. pri rozsiahlom začervenaní s opuchom alebo výskyte pľuzgierov je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Slnečné svetlo zohráva významnú úlohu pri vzniku alebo zhoršení niektorých kožných ochorení. Pokožka sa prirodzene chráni pred slnkom zhrubnutím a vytvorením pigmentu. U osôb trpiacich na rozšírené cievky sa tieto cievky najmä v okolí nosa a líc ešte viac zvýrazňujú a na tvári vzniká plošné začervenanie pokožky. Vplyvom slniečka vznikajú nové, prípadne sa zhoršujú už existujúce hyperpigmentácie. Slnko môže vyprovokovať aj vznik tzv. fotodermatóz, čo je rôznorodá skupina ochorení, ktoré sa objavujú až na koži ožiarenej svetlom. Sem patria napr. solárna urtikária, aktinické prurigo, lupus, rosacea a mnohé ďalšie. Osobitnú skupinu fotodermatóz predstavujú kožné choroby vyprovokované látkami s fotosenzibilizujúcim účinkom. Medzi takéto látky patria tetracyklíny, hydrochlorotiazid, niektoré perorálne antidiabetiká, diuretiká, furokumaríny, psoralény, ketotifén, bergamotový olej, extrakty z ľubovníka, zeler a iné. Po kontakte pokožky s takouto látkou alebo po jej vnútornom užití sa zvýši vnímavosť kože na slnečné žiarenie. Výsledkom je vznik začervenania, svrbivých vyrážok až pľuzgierov na miestach nechránených odevom pred slnkom. Ochranu kože pred vznikom uvedených kožných zmien si zabezpečíme jednak vylúčením kontaktu, resp. užívania látky s fotosenzibilizujúcim účinkom a používaním fotoochran ného krému s najvyšším faktorom 50+, vhodným odevom a pohybom v tieni.

Bakteriálne a hubové infekcie kože

Teplo a vlhko sú vhodným prostredím na šírenie infekčných ochorení. Veľmi často, najmä v detskom kolektíve sa stretávame s bakteriálnou kožnou infekciou – impetigom. Ochorenie vyvolávajú stafylokoky a streptokoky. Na postihnutej koži nachádzame červené fľaky s vodovými pľuzgierikmi, ktoré sa následne hoja do chrást. Prvé ložiská vznikajú najčastejšie v okolí nosa, úst a brady a odtiaľ sa šíria na ďalšie oblasti tváre alebo tela. K ďalšiemu šíreniu nákazy zabráni až antibiotická liečba. Z kúpalísk a spoločných sprchovacích miestností si môžeme priniesť hubové ochorenia – mykózy. Ľudovo sa im hovorí aj „plesne“. Vyvolávateľom sú buď vláknité huby – dermatofyty, alebo kvasinky, ktorým sa darí výborne prežívať vo vlhkom a teplom prostredí. Vláknité huby spôsobujú mykózy najčastejšie na chodidlách alebo medzi prstami nôh, na nech toch alebo v slabinách. Na koži sa spočiatku objaví len drobná červená škvrna, ktorá sa postupne zväčšuje do okolia, pričom v centre bledne a na okraji sa pokrýva šupinkami. Niektoré druhy dermatofytov môžu vyvolať intenzívnu zápalovú reakciu s tvorbou svrbivých pľuzgierov. Mykotické ložiská nadobúdajú postupne kruhovitý tvar a zvyčajne intenzívne svrbia. Nechty postihnuté mykózou od voľného okraja hrubnú, sú špinavožlto dyskolorované a pod nech tovými platničkami sa tvorí drobivá masa. Ak sa mykotická nákaza zavčasu nelieči, môže sa ďalej šíriť prstami, uterákmi, topánkami, nožničkami, pilníkmi alebo inými predmetmi na ostatnú kožu na tele, ale aj na iné osoby. Kvasinky sú bežnou súčasťou telesnej mikroflóry, a to predovšetkým črevnej. Za vhodných podmienok na rast, v teple a vlhku sa môžu začať množiť a vyvolať kožné alebo slizničné zmeny. V kožných záhyboch u obéznych ľudí, v plienkovej oblasti u detí alebo medzi prstami nôh a rúk vyvolávajú kvasinky plošné začervenanie s belavými povlakmi až s tvorbou bolestivých trhlín. Pri postihnutí slizníc nachádzame belavé povlaky alebo tvarohovitý výtok. Osobitnú formu povrchovej kožnej mykózy predstavuje pityriasis versicolor. Ochorenie je vyvolané kvasinkou Pityrosporum. Najčastejšie na koži trupu (ramená, chrbát, hrudník) nachádzame drobné okrúhle bledoružové škvrny, na povrchu s veľmi diskrétnym ošupovaním. Po opálení pokožky sa tieto ložiská stávajú bledými, hypopigmentovanými oproti okolitej opálenej koži. Diagnostiku a liečbu mykotických ochorení vykonáva dermatológ. Väčšina hubových ochorení sa lieči pomerne ľahko, ak sú včas diagnostikované, antimykotickými prípravkami. Pri výbere vhodného prípravku je však potrebné riadiť sa druhom vyvolávateľa ochorenia. Dôležitou súčasťou liečby je aj dostatočná dezinfekcia predmetov a prostredia, ktoré prišli do styku s chorou kožou.

Borelióza

Pri našich potulkách letnou prírodou by sme mali byť dostatočne opatrní, aby sme si domov nepriniesli aj neželaného nájomníka – kliešťa. Kliešte na nás číhajú v trávnatých porastoch. Sú prenášačmi nebezpečnej lymskej boreliózy. Kliešť pri zahryznutí sa do kože hostiteľa vylučuje sliny, ktoré môžu obsahovať baktériu Boreliu, ktorá žije v tráviacom trakte kliešťa. Typickým príznakom ochorenia je vznik červenej škvrny v mieste uhryznutia kliešťom, ktorá sa zväčšuje v priebehu niekoľkých dní do okolia a môže dosiahnuť rozmeru až niekoľkých desiatok centimetrov. Ak sa ochorenie nelieči, začervenanie postupne vybledne, ale infekcia sa šíri v tele ďalej, môže postihovať zápalom kĺby, nervový alebo srdcovo-cievny systém. Aby sme sa vyhli spomínaným komplikáciám, mali by sme si po každom pobyte v prírode poriadne skontrolovať celé telo, aby sme prípadnú hrozbu včas odhalili. Všeobecne platí, že pravdepodobnosť nákazy kliešťom je tým menšia, čím skôr sa nám ho podarí odstrániť. Ak na koži objavíme zahryznutého kliešťa, nemali by sme ho potierať ani olejom, ani mydlom, lebo hrozí, že by mohol do rany vyvrátiť infikovaný obsah žalúdka. Kliešťa by sme nemali ani vytáčať a ani kývať zo strany na stranu, ale mal by sa z kože opatrne vytiahnuť priamo von. Postihnuté miesto treba nakoniec riadne vydezinfikovať. V prípade objavenia sa začervenania je potrebné čo najskôr navštíviť kožného lekára.

Alergické reakcie

Z letnej dovolenky si veľa mladých ľudí prináša alergické reakcie na tetovanie henou. Najmä tzv. „čierna hena“ obsahuje silný alergén parafenyléndiamín schopný vyvolať alergické zápalové reakcie na koži v mieste tetovania s tvorbou až vodových pľuzgierov. Na prímorských dovolenkách je potrebné myslieť aj na možnosť poštípania medúzami. Pri kontakte s medúzou nachádzame na koži pálivé nepravidelné červené fľaky. Po poštípaní niektorými druhmi medúz môžu vzniknúť aj celkové príznaky s prechodom až do kolapsového stavu. Prvá pomoc je rôzna podľa druhu medúz, väčšinou je vhodné poliať postihnuté miesto octom. Pri pobyte pri mori, najmä v exotických krajinách je preto vhodné všímať si panely s návodmi na prvú pomoc. V letnom období nám môžu poriadne otravovať život komáre a blanokrídly hmyz (včely, osy, sršne, muchy). Poštípané miesto na koži sčervená a mierne opuchne. V prípade zvýšenej vnímavosti organizmu na jed komára alebo iného hmyzu môže vzniknúť rozsiahle začervenanie s bolestivým opuchom veľkosti niekoľkých centimetrov, prípadne až celková reakcia organizmu vyúsťujúca do kolapsového stavu. Škrabaním poštípaného miesta si môžeme do rany zavliecť infekciu. Liečba sa riadi podľa aktuálnych kožných zmien. Pri bežnom poštípaní si postihnuté miesto ošetrujeme chladivým gélom alebo mentolovým tekutým púdrom a na potlačenie svrbenia môžeme užiť tabletku antihistaminika. Pri veľkom začervenaní a opuchu je už vhodné vyhľadať kožného lekára.

Pohlavné choroby

Leto je aj obdobím romantických zážitkov. Ale pozor, niekedy z takejto romantickej chvíle s neznámou osobou môže vzniknúť vážny zdravotný problém. Ochorenia prenášané pohlavným stykom nepoznajú žiadne hranice a patria medzi najrozšírenejšie nákazlivé choroby. Medzi tieto ochorenia najčastejšie patria chlamýdiové, trichomonádové, mykoplazmové infekcie, kvapavka, syfilis, genitálny herpes, kondylómy a AIDS. Prejavy infekcie sú rozmanité v závis - losti od druhu vyvolávateľa a stavu imunity infikovaného organizmu. Pri väčšine ochorení (chlamýdie, mykoplazmy, ureaplazmy, trichomonády, kvapavka) sa prvé príznaky viažu na oblasť genitálu, kde vznikajú väčšinou bolestivé zápaly urogenitálneho traktu sprevádzané výtokom alebo bolestivým močením. Pokiaľ sa chorá osoba v tomto období nezačne liečiť, infekcia môže prejsť do vyšších oblastí močovo-pohlavného systému a vyvolať chronický zápal vajcovodov a vaječníkov u žien a prostaty u mužov. Slnečné počasie nás láka tráviť čo najviac chvíľ v prírode alebo pri vode. Slnko nás nabíja pozitívnou energiou, a tak sme radostnejší a možno aj uvoľnenejší. Napriek tomu neprestávajme byť ostražití voči možným letným nástrahám a vyhneme sa tak vzniku negatívnych zážitkov na prežité leto.