Slovo cholesterol sa v ostatnom čase stalo akýmsi strašiakom. A oprávnene, pretože choroby spôsobené vysokým cholesterolom v krvi usmrcujú viac ako polovicu svetovej populácie. Žiaľ, aj Slovensko patrí medzi štáty s najväčším výskytom srdcovocievnych ochorení, ku ktorým patrí aj ateroskleróza – kôrnatenie tepien (názov ateroskleróza je odvodený od aterómu – ložiska s obsahom cholesterolu a iných tukových látok vo vnútornej vrstve steny). Toto degeneratívne ochorenie tepien spôsobuje ich zúženie, takže tkanivá, srdce, mozog sa nedostatočne prekrvia. Ohrozené je nielen srdce, ktoré prečerpáva krv všade tam, kde je potrebná, ale aj tepny, žily, vlásočnice, pretože vyživujú milióny buniek v tele.

Vo svete žije vyše 250 miliónov chorých na diabetes mellitus. Na Slovensku je registrovaných vyše 300-tisíc cukrovkárov, v susednej Českej republike až 800-tisíc. Okrem toho mnohí ďalší o svojej chorobe zatiaľ nevedia. Od objavu inzulínu, prvého významného pomocníka v liečbe cukrovky, uplynulo bezmála 100 rokov a inzulín je dodnes rozsiahle používaný liek. Jeho účinky však neprinášajú trvalý pozitívny výsledok, ale treba ho stále užívať. Početné tímy výskumníkov a lekárov vo svete sa zaoberajú hľadaním nových možností boja proti diabetu. Medzi nimi sú tiež slovenskí vedci.

Cukrovka (diabetes mellitus) je chronické metabolické ochorenie, ktorého základnou črtou je zvýšená hladina cukru v krvi – hyperglykémia. Spôsobuje ju porucha tvorby a uvoľňovania hormónu podžalúdkovej žľazy – inzulínu, prípadne jeho nedostatočné využitie v tkanivách. Ide o nevyliečiteľnú chorobu, ktorá v prípade neskorého rozpoznania alebo nesprávnej liečby prináša svojmu nositeľovi mnohé komplikácie s následnou možnou invalidizá ciou alebo dokonca môže viesť k predčasnému úmrtiu. Manifestácia cuk - rovky (hlavne 2. typu) skracuje život chorého až o 15 rokov. Príčinou úmrtia sú hlavne ochorenia srdcovocievneho systému.

Gestačný diabetes mellitus (GDM) alebo tehotenská cukrovka je definovaný ako porucha tolerancie glukózy rôzneho stupňa, ktorá vznikla alebo sa zistila v priebehu tehotenstva najčastejšie po 20. týždni s úpravou po pôrode. V našich geografických podmienkach postihuje 3 – 5 % všetkých tehotných žien. Prvýkrát tehotenskú cukrovku opísal v r. 1823 nemecký lekár Heinrich Bennetitz, ktorý opísal symptómy ako smäd a zvýšené močenie u tehotných žien, pričom tieto symptómy vymizli po pôrode.

Liek radí.

Zvýšený krvný tlak u starších ľudí nie je zdravý, to je známe tvrdenie. Výskumy pacientov starších ako 80 rokov dokázali, že aj mierne zníženie vysokého tlaku prináša pokles úmrtnosti na srdcový infarkt alebo cievnu mozgovú príhodu. Lekári pre starších ľudí odporúčajú rovnakú hranicu „zdravého“ krvného tlaku ako pre mladších. Krvný tlak 140:90 mm Hg (ortuťového stĺpca) už treba považovať za hraničný. To znamená, že vyššie hodnoty znamenajú zvýšený krvný tlak a zvýšené riziko jeho nežiaducich následkov.

Aj ty veríš mýtom a nepravdám? Si voči ľuďom s duševnou poruchou podozrievavý a vnímaš ich s dešpektom? Bojíš sa alebo sa hanbíš vyhľadať pomoc psychológa alebo psychiatra? Vykroč z hmly mýtov a predsudkov!

Mýty a fakty o depresii.

Každý človek občas prežíva obdobie, keď je smutný, apatický a o nič nemá záujem, dokonca ani o svoje koníčky či príjemné zážitky. Krátkodobá depresívna nálada je úplne normálna reakcia na stresové životné situácie, ako je strata milovaného človeka, zlyhanie v práci či škole, vážna choroba, staroba, osamelosť a podobne. Za chorobnú (klinickú) považujeme depresiu vtedy, keď sú jej príznaky natoľko vážne, že človeku narúšajú každodenný život a pretrvávajú niekoľko týždňov.

Poznáte to, zrazu si neviete spomenúť na meno známeho herca či spolužiaka so strednej školy, inokedy stŕpnete od strachu, či ste pri odchode z domu vypli plyn a zhasli svetlo, alebo kde ste odložili kľúče od auta, prípadne, na ktorom mieste ste zaparkovali auto... Prečo zabúdame mená, dôležité termíny, bankový kód, prečo nás pamäť zvyčajne zradí v najnevhodnejšej chvíli a netýka sa to iba ľudí skôr narodených, ale aj mladších špičkových pracovníkov? Zábudlivosť mnohí vnímajú ako zlyhanie, no odborníci oponujú. Tvrdia, že zabúdanie je nevyhnutnou súčasťou obranného systému človeka. Ako to vlastne funguje?