Negatívne dôsledky nadmerného pitia na Slovensku

Alkohol je legálna potravinárska komodita. Mierna konzumácia spôsobuje uvoľnenie a vyvoláva eufóriu. Pitie alkoholu má na Slovensku, rovnako aj v celej Európe, stáročnú tradíciu a je spoločensky tolerované. „Nadmerné užívanie alkoholu má však veľa škodlivých následkov. Nielenže sa podieľa na viac ako 60 chorobách a poškodeniach zdravia, nezanedbateľné sú tiež sociálne poškodenia – disharmonické rodiny, znížený výkon, strata práce, spoločenské konflikty, priestupky. Alkoholom sa potenciuje významnou mierou i násilná trestná činnosť.“ hovorí MUDr. Ľubomír Okruhlica, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre liečbu drogových závislostí.

Priemerný dospelý obyvateľ Slovenska vypije za rok 13,3 l alkoholu. Podľa štatistiky WHO je Slovensko v celosvetovom sledovaní na 19. mieste v spotrebe alkoholu na dospelého obyvateľa, v rámci Európy na 18. mieste. Z globálneho pohľadu sa teda u nás pije vysoko nadpriemerne. Aj keď to neplatí pre každý druh alkoholických nápojov, celková spotreba alkoholu v poslednom desaťročí stúpa. Mimoriadne závažný je stúpajúci trend pitia nápojov s vyšším obsahom alkoholu. Z celkového počtu dospelých obyvateľov Slovenska je až 77 % tých, ktorí občas alebo pravidelne konzumujú alkoholické nápoje.

Rozšírená téma – Duševné zdravie

Pohodu a zdravie človeka výrazne ovplyvňuje okolie (najmä vzduch, voda) a spôsob života. Svetlo a vzduch, jedlo a pitie, prácu a odpočinok, spánok a bdenie, činnosť mysle treba dávkovať tak, aby v ľudskom tele bola harmónia. Táto myšlienka bola nielen súčasťou životných pravidiel antických Grékov, ale jestvuje v pravidlách osobnej hygieny a životosprávy dodnes.

Čo je úžinový syndróm - MUDr. Iveta Nikolová

Sedíte dlhé hodiny za počítačom s rukou prilepenou na myši alebo niekoľko hodín denne hráte na klavíri, alebo sa dlhé hodiny bicyklujete? Dávajte si pozor! Tisíce drobných, neustále sa opakujúcich pohybov zaťažuje nervy na rukách a nohách, podobne ako aj ťažká práca. Po istom čase, po niekoľkých mesiacoch či rokoch, sa môžu napr. robotníci pracujúci so zbíjačkou, hudobníci, IT pracovníci aj cyklisti stretnúť v jednej ambulancii u neurológa s podobným problémom, s príznakmi úžinového syndrómu. A čo to vlastne je?

Úžinové syndrómy predstavujú skupinu chronických ochorení periférneho nervového systému a podstatou ochorenia je kompresia, teda pritlačenie nervu, ktoré sa prejavuje brnením, bolesťou a zhoršenou funkciou oblasti, ku ktorej nerv prináša informácie. K útlaku nervu dochádza v anatomicky prirodzene zúžených miestach, ktoré nazývame tunely. V týchto oblastiach nerv prechádza v tesnej blízkosti kosti alebo väzivového tkaniva. Ak sú tieto okolité štruktúry porušené, napr.

Parkinsonova choroba má viacero príznakov

Parkinsonova choroba je chronické, pomaly sa rozvíjajúce ochorenie nervového systému. Po prvý raz ju podobne opísal v roku 1817 londýnsky praktický lekár James Parkinson vo svojej knihe An essay on the Shaking Palsy. Ochorenie potom dostalo pomenovanie po svojom objaviteľovi. Základným podkladom na vznik Parkinsonovej choroby je nedostatok nervového prenášača dopamínu, ktorý je najvýraznejší najmä v bazálnych gangliách – hlboko uložených štruktúrach sivej hmoty mozgu.

Dopamín sa v mozgu za normálnych okolností tvorí predovšetkým v jadre nazývanom čierna hmota (substantia nigra), ktoré pomocou dopamínu komunikuje s inými časťami bazálnych ganglií. Pri nedostatku dopamínu vzniká porucha regulácie pohyblivosti – prejavy Parkinsonovej choroby. S nedostatkom dopamínu súvisí relatívny nadbytok iných podobných látok (prenášačov nervových vzruchov), ktoré sú prítomné v bunkách tohto systému. Aj tento fakt sa odráža na porušenej funkcii bazálnych ganglií. Dôvodom nedostatku dopamínu je odumieranie buniek, ktoré majú za úlohu túto látku vyrábať.

Demencia – novodobá metla ľudstva

Sprievodným javom zvyšovania priemerného veku mužov aj žien je nárast ľudí, ktorí sú pre rozličné ochorenia charakteristické najmä pre vyšší dôchodkový vek odkázaní na pomoc a opateru v sociálnych zariadeniach. Medzi takéto choroby patrí demencia. Jej nárast nie je iba dôsledkom staroby, ale patrí aj k civilizačným chorobám spôsobeným zvyšujúcim sa stresom, nedostatkom pohybu, nevhodnou stravou – teda zlým spôsobom života. Aj preto sa demencia začína považovať za novodobú metlu ľudstva, na ktorú spoločnosť nie je vôbec pripravená. Svedčí o tom chronický nedostatok zdravotných a sociálnych zariadení zameraných na starších pacientov postihnutých touto pliagou.

Oficiálna charakteristika demencie, ktorá patrí do kategórie duševných chorôb, hovorí o syndróme zapríčinenom zvyčajne chronickým alebo progresívnym ochorením mozgu, pri ktorom sa zhoršujú jeho viaceré vyššie kôrové funkcie vrátane pamäti, myslenia, orientácie, chápania, rátania, kapacity učenia, jazyka a úsudku. Vedomie nie je zastreté. Poznávacie poruchy zvyčajne sprevádzajú, ale niekedy aj predchádzajú zhoršenie ovládania emócií, spoločenského správania a motivácie. Tento syndróm sa zjavuje pri mozgovo-cievnom ochorení a pri iných chorobách, ktoré prvotne alebo druhotne postihujú mozog.

Boj lekárskej vedy s migrénou trvá

Azda niet v našich zemepisných šírkach človeka, ktorý by sa aspoň raz na vlastnej koži nestretol s bolesťami hlavy. Hoci len ako so sprievodným prejavom ochorenia na chrípku. No bolesti hlavy môžu mať rozličnú frekvenciu aj rozdielnu intenzitu. Dôležité je vedieť, čo bolesť spôsobilo, a účinne proti nej zasiahnuť. Práve to však býva najčastejšie problém.

V USA napríklad až 13 percent obyvateľov trpí na veľmi nepríjemný druh bolestí hlavy, ktorý je známy pod označením migréna. Postihuje 16 percent amerických žien a 7 percent mužov. Podobne často sa s mig - rénou možno stretnúť u obyvateľov Európy, kým v Číne a iných východoázijských štátoch je jej výskyt nižší. Nemecké štatistiky hovoria, že bolesťami hlavy trpí dokonca každý druhý občan. Ochorenie postihuje ľudí v produktívnom veku života, no nie je zriedkavosťou ani u dospievajúcich dievčat.

Skleróza multiplex je chorobou mladých žien

Sklerózou multiplex, nazývanou tiež roztrúsená skleróza, trpí na Slovensku približne 6000 ľudí. Mnohí ľudia však dlho netušia, že majú túto chorobu. Online dotazníkový prieskum zastrešený Slovenským zväzom sclerosis multiplex zmapoval znalosti Slovákov o tomto ochorení a jeho príznakoch.

Ako vyplynulo z prieskumu, do ktorého sa zapojilo vyše 3000 ľudí, až 95 percent z nich správne určilo, že skleróza multiplex je chronické zápalové ochorenie centrálneho nervového systému. Prieskum pritom bral do úvahy, či respondent sám netrpí touto chorobou, resp. či nepozná v okolí niekoho s touto diagnózou. Preto boli výsledky rozdelené do dvoch skupín – na ľudí, ktorí s roztrúsenou sklerózou majú skúsenosť, a na ľudí, ktorí sa s ňou nestretli. Pozitívnym zistením je, že aj druhá skupina správne určila podstatu tejto choroby.

Centrálny počítač nášho života – mozog

Jeden z najdôležitejších orgánov celého organizmu. Je akýmsi centrálnym počítačom, kontroluje a riadi každú našu myšlienku, pohyb, ale aj procesy, ktoré prebiehajú automaticky, ktoré nie sú ovládateľné vôľou (dýchanie, trávenie, srdcový rytmus atď.).

Hmotnosť mozgu u dospelého človeka je približne 1,5 kilogramu. Nachádza sa v lebke, tá ho chráni pred vonkajšími nárazmi a poškodením. Preto musí byť lebka silná a odolná. Vnútri lebečnej dutiny je ďalšia ochranná vrstva. Je to tekutina, ktorá vzniká hlboko v mozgu a nazýva sa mozgovomiechový mok. Mozog je orgán veľmi chúlostivý a krehký, ale aj pružný a schopný regenerácie.

Téma čísla – Neurológia

Každý pohyb, od mimovoľného žmurknutia až po uvedomelú činnosť, ako je napríklad riadenie auta, všetky vnemy, dokonca aj sny – riadi nervová sústava. Neustále, v každom momente nášho bytia prenášajú nervy stovky impulzov, niektoré z nich smerujú do mozgu, iné z neho vychádzajú. Hlavné časti tohto životne dôležitého systému sú mozog – najúžasnejšie a najzložitejšie dielo matky prírody, sídlo rozumu a zmyslového vnímania, miecha – hlavná trasa komunikačnej siete a napokon samotné nervy – rozvetvená sieť, ktorej korene sú zakotvené v mieche či priamo v mozgu. Táto sieť nazývaná periférna nervová sústava je natoľko prepletená a zložitá, že presnú funkciu každého jej prvku dokonca ani dnes ešte nepoznáme.

Centrálny nervový systém – CNS

Nazýva sa aj ústredná nervová sústava, je to hlavné nervové riadiace centrum. Skladá sa z mozgu a miechy. K centrálnej nervovej sústave patria aj niektoré zmyslové orgány – zrak, sluch, čuch a centrum rovnováhy. CNS riadi a koordinuje pohyb a rovnováhu, nesie centrá životne dôležitých funkcií (dýchanie, krvný obeh, hlad, smäd), závisí od neho pamäť, učenie a celé vedomie človeka.

Prihlásiť sa na odber