Ľudské srdce je dokonale fungujúci dutý sval, ktorý dokáže pracovať bez prestávky 24 hodín denne po celý život. Srdce sa pritom stiahne asi 100 000-krát denne.
Srdce je rozdelené priehradkou (tzv. septum) na dve časti – pravú a ľavú, čím sa zabráni zmiešaniu okysličenej a odkys ličenej krvi v srdci. Každá strana má dve dutiny – predsieň a komoru, ktoré sú prepojené jednosmernou chlopňou. Ľavá predsieň a komora prečerpávajú okysličenú krv a pravá predsieň a komora odkysličenú krv. Aby mohlo srdce plniť svoju základnú funkciu a pumpovať krv bohatú na kyslík ku všetkým orgánom ľudského tela, potrebuje byť rytmicky a koordinovane poháňané elektrickými impulzmi. Tie vznikajú v špecializovanom tkanive v srdci, ktoré sa nazýva sínusový uzol (hovorí sa mu aj sinoatriálny uzol). Odtiaľ sa elektrický vzruch šíri svalovinou predsiení do predsieňovo-komorového uzla (označuje sa aj atrioventrikulárny (AV) uzol). Ďalej sa impulz šíri tzv. prevodným systémom srdca cez svalovinu komôr a spôsobuje ich koordinovaný sťah. Tým je zabezpečené, že srdce pracuje ako dve paralelné čerpadlá – najprv sa stiahnu obe predsiene, tým sa naplnia obe komory, potom dôjde k sťahu svaloviny komôr a krv sa vypudí z pravej komory do pľúcnice a pľúc a z ľavej komory do aorty a celého tela. Sinoatriálnemu uzlu sa niekedy hovorí aj „prirodzený pacemaker“. V pokoji zabezpečuje tlkot srdca 60- až 100-krát za minútu, no srdcovú frekvenciu prispôsobuje aktuálnym potrebám organizmu. Vďaka nemu začne napríklad pri športe srdce biť rýchlejšie.
Srdcová frekvencia
Srdcová frekvencia je dôležitým znakom funkcie a výkonnosti srdcovocievneho systému a je tiež nezávislým rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení. U zdravého človeka sa prirodzene mení podľa záťaže, v pokoji dosahuje okolo 60 úderov za minútu, pri fyzickej aktivite môže vzrásť aj na 100 úderov. U zdravého človeka je zvýšená srdcová frekvencia pozitívna – nastáva vtedy, keď má organizmus vyššie nároky na spotrebu kyslíka a zrýchlením tepu ich pomáha srdcu naplniť. No u človeka, ktorý má ochorenie srdca, škodí, pretože srdce ešte viac vyčerpáva – čím viac sa srdce núti k vyššiemu výkonu, tým viac slabne a jeho stav sa ešte viac zhoršuje. Nejde teda o priaznivý kompenzačný mechanizmus ako u zdravých ľudí, ale o rizikový faktor, ktorý zhoršuje prognózu srdcovo-cievnych ochorení.
Chronické srdcové zlyhávanie
Chronické srdcové zlyhávanie (ChSZ) je zložitý syndróm, ktorý môže mať rôznu príčinu, prejavy a rozdielnu prognózu. Ide o dlhodobé ochorenie a postihuje pacientov s rôznymi kardiovaskulárnymi ochoreniami. Nejde teda o akútny infarkt, akútne zlyhanie srdca, ale o dlhodobý proces, pri ktorom sa srdce postupne vyčerpáva a slabne. Presnejší názov je chronická srdcová slabosť, no zatiaľ je viac zaužívaný pojem „zlyhávanie“ či „zlyhanie“ z anglického „chronic heart failure“, i keď medzi laikmi to niekedy vedie k omylu, že ide o infarkt – náh - le zlyhanie funkcie srdca. Pri srdcovom zlyhávaní srdce postupne slabne a nie je schopné plniť svoju základnú funkciu – rozvádzať krv a zásobovať tkanivá v tele kyslíkom. To ho podnecuje k väčšiemu výkonu, aby boli potreby organizmu zabezpečené, snaží sa biť rýchlejšie, no tým sa tento dômyselný sval ešte viac oslabuje. Pri ľavostrannom zlyhávaní srdca ľavá komora nestačí prečerpať krv do tela, ktorá do nej priteká z pľúc. Následkom toho ostáva krv v pľúcnych žilách a pľúcach. Zvýšený tlak v pľúcach zapríčiní hromadenie krvi (a v nej obsiahnutej vody) v pľúcach a menej účinné vstrebávanie kyslíka. Pri pravostrannom zlyhaní srdca zase pravá komora nestačí prečerpať krv do pľúc, ktorá do nej priteká z celého tela. Krv ostáva v hlavných žilách, zvýšený žilový tlak spôsobuje prestupovanie tekutín z vlásočníc do tkanív, čo vedie k výrazným opuchom dolných končatín až trupu. Zlyhávajúce srdce sa často výrazne zväčší.