Slovo cholesterol sa v ostatnom čase stalo akýmsi strašiakom. A oprávnene, pretože choroby spôsobené vysokým cholesterolom v krvi usmrcujú viac ako polovicu svetovej populácie. Žiaľ, aj Slovensko patrí medzi štáty s najväčším výskytom srdcovocievnych ochorení, ku ktorým patrí aj ateroskleróza – kôrnatenie tepien (názov ateroskleróza je odvodený od aterómu – ložiska s obsahom cholesterolu a iných tukových látok vo vnútornej vrstve steny). Toto degeneratívne ochorenie tepien spôsobuje ich zúženie, takže tkanivá, srdce, mozog sa nedostatočne prekrvia. Ohrozené je nielen srdce, ktoré prečerpáva krv všade tam, kde je potrebná, ale aj tepny, žily, vlásočnice, pretože vyživujú milióny buniek v tele.
Pomocou nich sa do tela dostáva kyslík, živiny, odstraňuje sa oxid uhličitý a molekuly metabolického odpadu. Podľa diabetologičky MUDr. Márie Čížovej usadeniny vo vnútorných stenách tepien má na svedomí vysoká hladina cholesterolu v krvi. Spôsobuje hrubnutie a zdrsnenie inak hladkého riečiska, stvrdnutie tepien, ba usadeniny môžu cievy celkom upchať. Upchatie ciev je spočiatku bez bolesti, prejaví sa náhle a často nečakane. Bez cholesterolu sa však žiť nedá, pretože je základným materiálom pre pohlavné hormóny, tvorbu vitamínu D, je potrebný na tvorbu bunkových stien, tvorbu pokožky, je i súčasťou žlčových kyselín potrebných na vstrebávanie tukov z čriev. Ani naša pečeň by bez neho dobre nefungovala. Cholesterol je prirodzená a základná látka v prírode i v našom tele. Prijímame ho potravou, zo živočíšnych tukov, z mliečnych výrobkov, no telo si ho vie v pečeni a v tráviacom ústrojenstve aj samo „vyrobiť“. Čím viac potravín obsahujúcich cholesterol človek zje, tým viac ho telo vyrobí. „Preto ak strava obsahuje veľa živočíšnych tukov a metabolizmus je nejakým spôsobom narušený, jeho nadbytok môže v tepnách vytvárať aterosklerotické pláty, čo spôsobuje ich stvrdnutie – ukladanie vápnika v cievach. Takéto poškodené cievy horšie vyživujú niektoré orgány, vzniká ischémia srdca i mozgu, pacienti to pociťujú ako zabúdanie, pomalšie reagujú, organizmus horšie reaguje na stresy, zmeny pohybu...“ Cholesterol je nerozpustný vo vode, a teda aj v krvnom sére. Chemicky sa viaže na molekuly lipoproteínov. Cholesterol môže byť „dobrý“ alebo „zlý“. Ten „zlý“ je LDL (aj VLDL – Low Density Lipoproteins) a jeho vysoké hladiny sú spojené s aterosklerózou. Ak ho je priveľa, začne sa ukladať na stenách tepien. Jeho hodnota by nemala prekročiť 3,4 mmol/l krvi. Za „dobrý“ sa považuje HDL (High Density Lipoproteins), ktorý čistí steny artérií od tukových látok a vracia ich do pečene, aby sa mohli vylúčiť. Čím vyššia je jeho hladina, tým lepšie. Nemala by byť nižšia ako 1,0 mmol/l krvi. „Riziko nespočíva len v absolútnej hodnote cholesterolu, ale aj vo vzájomnom pomere „dobrého“ a „zlého“ cholesterolu, pretože náš organizmus rovnako potrebuje dobrý aj zlý. Ak máme hladinu LDL najmenej 2,2 mmol/l a hladina HDL nepresahuje 3 mmol/l, môžeme byť spokojní. Hladina zlého LDL cholesterolu by nemala presiahnuť 4,4 mmol/l a hladina dobrého HDL by nemala klesnúť pod hodnotu 1,0 mmol/l. Dôležitá je i hladina triglyceridov a tá by nemala byť vyššia ako 2,2 mmol/l. Je veľmi dôležité poznať svoje hodnoty cholesterolu. Odporúčame, i keď sa cítime celkom fit, aspoň raz za čas si dať urobiť krvné vyšetrenie a zmerať krvný tlak i hodnoty cholesterolu. Tak môžeme predísť mnohým závažným ochoreniam,“ hovorí diabetologička. Štvrtina obyvateľstva u nás má dedičné predpoklady ochorieť na aterosklerózu. Ľuďom, ktorí majú genetickú dispozíciu, pri nezdravom štýle života hrozí väčšie nebezpečenstvo infarktu, mozgovej príhody, zúžených ciev na nohách a pod. Čo teda robiť, aby sme zostali zdraví? „Upraviť hodnoty tukov a znížiť riziko vzniku úmrtia na ischemickú chorobu srdca sa dá dôslednou liečbou. Metabolizmus cukrov a metabolizmus tukov sú ako spojené nádoby, preto predovšetkým diabetici majú vysokú hladinu cholesterolu, čo vypovedá o nevyrovnanej a zlej kombinácii stravy. Odporúčam upraviť životný štýl, zdravo sa stravovať, teda jesť 5-krát denne v menších dávkach, udržiavať správnu hmotnosť, viac sa pohybovať – denne prejsť asi 10 kilometrov – na to je naše telo stavané. Ak zmena životného štýlu neprinesie želaný efekt, nasadiť treba liekovú liečbu. Medicínsky výskum potvrdil, že lieky zaradené do skupiny statínov ovplyvňujú vnútrobunkovú syntézu cholesterolu, znižujú jeho hladinu v krvi a zmenšujú riziko aterosklerózy a iných ochorení.“ Najúčinnejšou liečbou je však prevencia – vzdať sa fajčiarskeho zlozvyku, mastných jedál, alkoholu... Aj pokojný život bez stresu, rekreačný šport, pravidelná preventívna prehliadka nám pomôže vzdorovať hrozbe chorobných nástrah cholesterolu.
Obsah cholesterolu v potravinách (v mg na 100 g):
mozoček (1400), maslo (280), bravčová pečeň (250), vajce (240), majonéza (142), kura (75), bravčové mäso (70), tvaroh (40), jogurt (10), cmar (1)
Diéta na zníženie hladiny tukov v krvi:
Odporúčané potraviny:
Znížiť celkovú spotrebu tukov, uprednostniť olivový olej, chudé sladkovodné a morské ryby, morku, kura, teľacinu, biele mäso, zeleninové nezapražené polievky, nízkotučné mlieko, jogurt, acidofilné mlieko, čerstvú a mrazenú zelenina.
Potraviny s obmedzením:
Rastlinné oleje, chudé hovädzie mäso, chudá šunka a hydinové údeniny, polotučné mlieko, syry so znížením obsahom tuku (do 30 %), zemiaky.
Nevhodné potraviny:
Maslo, masť, stužené margaríny, oškvarky, vnútornosti, kačica, hus, jaternice, tlačenka, klobásy, plnotučné a kondenzované mlieko, šľahačka, smotanový jogurt a syry (nad 40 %), zemiakové hranolčeky, čipsy, kandizované ovocie, zaváraniny v cukre, zmrzliny, sladené nápoje, alkohol, smotanové dresingy, hamburgery...