Gestačný diabetes mellitus (GDM) alebo tehotenská cukrovka je definovaný ako porucha tolerancie glukózy rôzneho stupňa, ktorá vznikla alebo sa zistila v priebehu tehotenstva najčastejšie po 20. týždni s úpravou po pôrode. V našich geografických podmienkach postihuje 3 – 5 % všetkých tehotných žien. Prvýkrát tehotenskú cukrovku opísal v r. 1823 nemecký lekár Heinrich Bennetitz, ktorý opísal symptómy ako smäd a zvýšené močenie u tehotných žien, pričom tieto symptómy vymizli po pôrode.
Ako vzniká?
Na začiatku gravidity sa zvyšuje sekrécia inzulínu, kým citlivosť na inzulín ostáva neporušená. Asi od polovice tehotenstva sa zvyšuje inzulínová rezistencia s maximom medzi 24. – 30. týždňom gravidity. V dôsledku inzulínovej rezistencie musí telo zvýšiť sekréciu inzulínu 2- až 2,5-násobne, aby udržalo normálnu hladinu glykémie. Ženy s GDM nemajú dostatok inzulínu, aby dokázali vykompenzovať zvýšenie inzulínovej rezistencie.
Diagnostika
Každá tehotná žena bez vysokého rizika GDM by mala postúpiť skríning tehotenskej cukrovky štandardným orálnym glukózovo-tolerančným testom (oGTT) v 24. – 28. týždni gravidity. Ženy, u ktorých je prítomné vysoké riziko, by mali podstúpiť oGTT čo najskôr po potvrdení gravidity.
Liečba
Pacientky, ktorým sa zistí tehotenská cukrovka, by mali prejsť odbornou edukáciou. Odporúčame diétu s reštrikciou jednoduchých sacharidov a celkovým denným obsahom sacharidov cca 275 g. U obéznejších diabetičiek (BMI >30 kg/m2) odporúčame mierne hypokalorickú diétu, ktorá úspešne znižuje hladinu glykémie i triacylglyceridov. Vhodný je i primeraný aeróbny pohyb (chôdza, cvičenie s loptou), ktorý významne zlepšuje citlivosť na inzulín. Pacientky by sa mali stravovať pravidelne, menšími porciami jedla 6-krát denne, aby sa zabránilo náhlym výkyvom glykémie počas dňa. Úprava režimových opatrení je u väčšiny pacientok dostatočnou liečbou, u časti však musíme prikročiť k liečbe inzulínom. Ide o pacientky, ktoré opakovane prekročia cieľové hodnoty glykémií, ak dôjde k akcelerácii rastu plodu, hypotrofii plodu alebo opakovanému pozitívnemu nálezu ketolátok v moči. Týmto pacientkam ihneď po pôrode inzulín vysadzujeme, pretože placenta ako zdroj prorezistených hormónov bol odstránený.
Môžeme predchádzať tehotenskej cukrovke?
Prevencia GDM so stúpajúcim vekom rodičiek je téma, ktorá je, samozrejme, v popredí. Vzhľadom na to, že obezita zvyšuje riziko rozvoja GDM, pacientky, ktoré cielene zredukujú hmotnosť pred plánovaným tehotenstvom, môžu znížiť riziko rozvoja GDM. Hormonálne zmeny v gravidite však môžu u predisponovaných pacientok natoľko zvýšiť inzulínovú rezistenciu, takže i strata hmotnosti a následné dodržiavanie režimových opatrení nezabránia rozvoju GDM. Čo však musíme pacientkam s GDM zdôrazňovať, je to, že riziko rozvoja DM 2. typu v nasledujúcich 20 rokoch je až 30 – 40 % a najúčinnejšou prevenciou v tomto prípade je zdravá životospráva s úpravou režimových opatrení.