Poznáte to, zrazu si neviete spomenúť na meno známeho herca či spolužiaka so strednej školy, inokedy stŕpnete od strachu, či ste pri odchode z domu vypli plyn a zhasli svetlo, alebo kde ste odložili kľúče od auta, prípadne, na ktorom mieste ste zaparkovali auto... Prečo zabúdame mená, dôležité termíny, bankový kód, prečo nás pamäť zvyčajne zradí v najnevhodnejšej chvíli a netýka sa to iba ľudí skôr narodených, ale aj mladších špičkových pracovníkov? Zábudlivosť mnohí vnímajú ako zlyhanie, no odborníci oponujú. Tvrdia, že zabúdanie je nevyhnutnou súčasťou obranného systému človeka. Ako to vlastne funguje?
„Pamäť je komplexná myšlienková činnosť, pri ktorej zohráva veľkú úlohu záujem, osobnosť človeka a jeho postoj k životu. Z toho dôvodu pamäť u niekoho funguje lepšie, u iného horšie. Odborníci hovoria o krátkodobej, stredne dlhej a dlhodobej pamäti, pre život človeka sú však všetky dôležité,“ hovorí psychologička PhDr. Zlatica Bartíková z denného psychiatrického stacionára Spirare v Bratislave. Pamäť triedi informácie rôznym spôsobom. „Do pamäti sa dostávajú informácie, ktoré potrebujeme, aby tam ostali a fungovali. Pri krátkodobej pamäti je v centre pozornosti myšlienkového procesu niečo, čo potrebujeme len na krátky čas. Pri strednodlhej a dlhodobej pamäti sa už vytvárajú priestorové, časové a kauzálne súvislosti. Porovnávame ich s tým, čo už vieme a pre život potrebujeme. Na nejaký čas si ich podržíme, aby sme s informáciou mohli narábať, vytiahnuť ju z pamäti vtedy, keď to potrebujeme.“ Podľa psychologičky výkon pamäti je vlastne aktívny proces, pomocou ktorého si človek uchováva a sprítomňuje určité skúsenosti. „Na to, aby sa niečo dostalo do pamäti, musíme sa o to zaujímať, čiže vnímať svet cez zmyslové kanály, rozmýšľať o tom a prepájať tieto obsahy cez asociácie, predstavy, fantáziu. Ak informáciu potrebujeme pre náš život, dostáva sa akoby na popredné miesto, je v centre našej pozornosti. Sú obsahy, ktoré si zapamätáme na prvýkrát, ale väčšina bude zachovaná iba vďaka opakovaniu,“ vysvetľuje dok - torka Bartíková. Keďže mozog neprestajne zaplavujú tisícky informácií, niektoré filtruje, malichernosti „gumuje“ a iné ukladá. „Aby niečo mohlo fungovať, musí byť na správnom mieste a nesmie byť toho veľa. Predstavte si sklad zaprataný množstvom vecí bez ladu a skladu. Tam by sme na vyhľadávanie potrebovali veľa času. To isté sa deje v pamäti, preto pamäť môže fungovať len vďaka zapamätávaniu a vytváraniu zmysluplných vzťahov s tým, čo už v pamäti máme. A aby nedošlo k zbytočnému skladovaniu nepotrebného, potrebujeme aj „dobré“ zabúdanie,“ hovorí psychologička a pripomína, že zabúdanie je súčasťou obranného systému človeka. „Je to nevyhnutné. Aby do mozgu mohli prichádzať nové informácie, musíme zabúdať, ale musí to byť funkčné zabúdanie, aby sme v pamäti dokázali uchovať to, čo potrebujeme.“ Najviac zabúdajú ľudia s pasívnym vzťahom k životu. „Niektorí zabúdajú aj preto, lebo si pamäť netrénujú, sú leniví. A v súvislosti so stresom treba rozlišovať, o aký stres ide. Pozitívny stres motivuje, povzbudzuje a inšpiruje, no iný paralyzuje. Pesimista si bude pamätať viac negatívnych vecí a optimista pozitívne, čiže pamätáme si to, čo zapadá do koncepcie nášho života.“ Zabúdanie ovplyvňuje vek, genetická dispozícia i životný štýl. Pamäť funguje inak v mladosti alebo v strednom veku, inak v starobe. Deti sa učia jazyky a riekanky rýchlo, ale nedávajú jednotlivé obsahy do vzájomnej súvislosti. V strednom veku si vytvárame logické súvislosti, učíme sa na základe časovej, priestorovej spojitosti a porovnávame s tým, čo už máme v našej pamäti uložené. „Žiaľ, v starobe nastávajú aj určité organické zmeny vmozgu, preto pružnosť ukladania informácií do pamäti nie je taká pohotová ako v mladosti. Starecká demencia je vlastne spojená s ubúdaním inteligen čných schopností, redukujú sa operačné schopnosti myslenia vrátane pružného reagovania na zmenu. Ťažšie sa nám v pamäti vynárajú informácie, ktoré práve potrebujeme. Starecká demencia je vlastne ochorenie, pri ktorom je poškodená pamäť. Často je narušená nielen novopamäť, ale aj staropamäť,“ hovorí doktorka Bartíková. Podľa odborníkov prepracovaný, vystresovaný a unavený človek nie je schopný prijímať dostatok nových informácií. No nielen starší ľudia či stredná generácia, ale aj mladí študenti si niekedy nepamätajú. Pod takéto poruchy sa podpísala momentálna neschopnosť si niečo zapamätať. Keď si oddýchnu, uvoľnia a vyspia sa, aj pamäť sa zvyčajne vráti do starých koľají. Tréningom však môžeme mozog prinútiť, aby lepšie pracoval, pretože cvičiť treba nielen telo, ale aj mozgové bunky. „Starší ľudia by sa mali zaujímať o nové veci nielen vo svojom blízkom okolí, ale aj vo vonkajšom svete. Ak sa náš svet zredukuje len na vlastné choroby a trápenie, hovoríme o zrýchlenom starnutí. Vtedy sa myslenie zredukuje iba na pár okruhov, o ktorých títo ľudia dokola rozmýšľajú. Tieto stavy sa často spájajú s duševnými chorobami,“ hovorí psychologička a dodáva, že pamäť je komplexná činnosť, ktorá súvisí s rozumovými schopnosťami, pozornosťou i predstavivosťou. „Ak sa má niečo dostať do pamäti, lepšie na to poslúžia myšlienkové procesy ako analýza, syntéza, zovšeobecnenie, čiže, aby sme mohli veci spoznať, musíme ich dať do súvislostí – hovoríme o intelektových schopnostiach. Rovnako aj ľudia s vyššou inteligenciou sa musia učiť, ak si niečo chcú uchovať v pamäti. Túžba dozvedieť sa stále nové informácie je znamením zdravého mozgu.“ Veľkú úlohu pri zapamätávaní zohráva spánok, relax a správna výživa. „Zapamätanie je psychická činnosť, ktorá si vyžaduje oddýchnutý mozog. Mozog utlmujú nielen toxické potraviny, ale aj alkohol a drogy. Dôležitý je aj štýl života. Ľudia, ktorí sa dostatočne starajú o svoje telo amajú správnu životosprávu, vyhýbajú sa extrémom, podporujú tak aj činnosť mozgu,“ zdôrazňuje doktorka Bartíková.
Čím nakŕmiť pamäť?
- Hrajte hry, lúštite krížovky, riešte hlavolamy. Chodievajte medzi ľudí a komunikujte. Samota je jednou z príčin starnutia mozgu. Kontaktom s ľuďmi sa mozog udržiava v kondícii.
- Robte veci inak, ako ste zvyknutí, tak aktivujete iné časti mozgu ako obvykle. Ako pravák skúste používať viac ľavú ruku, meňte zabehané zvyky, trasy.
- Snažte sa každý deň osvojiť si novú informáciu, zopakujte si staré básničky, telefónne čísla priateľov, cudzie slovíčka.
- Vyhýbajte sa stresu. Cvičte sa v tom, v čom ste najslabší, rozvíjajte pamäť na čísla, tváre...
- Začnite sa učiť cudzí jazyk, navštevujte kurzy.
- Pri pohľade na rôzne skratky sa ich pokúšajte rozlúštiť.
- Pre správne fungovanie mozgu sú dôležité vitamíny skupiny B, vitamín C a E. Zo stopových prvkov najmä zinok a selén.
- Raňajkujte výdatne, obedujte striedmo. Medzi stresory mozgu patrí cukor, kofeín, alkohol, čokoláda, jedlá z bielej múky, mliečne produkty, nasýtené tuky.