Nie je žiadna náhoda, že mnohí z nás ochorejú práve počas hektického predvianočného a vianočného obdobia, kedy stres negatívne ovplyvňuje imunitný systém. Vzpružme svoj imunitný systém účinnou vitamínovou bombou!
Keď sa už raz vírus chrípky alebo nachladnutia dostane do organizmu, zvyčajne sa už nedá zastaviť.
Liek radí.
Do veľkého online prieskumu o zdraví a lekárenskej starostlivosti sa zapojilo vyše 8 tisíc respondentov. Online prieskum realizovala spoločnosť Centrum Holdings v spolupráci s odborným garantom, Farmaceutickou fakultou UK v Bratislave.
Ako zdravo žijeme Len 13 percent opýtaných v dotazníku uviedlo, že pravidelne športujú, zatiaľ čo 36 percent uviedlo, že pre svoje zdravie si doprajú dostatok spánku. Jedna štvrtina účastníkov si kupuje vitamíny a výživové doplnky. Za najčastejšiu prekážku zdravého životného štýlu označili účastníci nedostatok financií (34 percent) a stres súvisiaci s pracovným vyťažením (30 percent).
Keď učiteľka v triede zaregistrovala nervózne deti, ktoré sa škrabkali vo vlasoch, zo svojej skúsenosti hneď vedela, čo deťom komplikuje život. Postihnutým prezrela vlasy na hlave, a keď objavila zdurené uzliny na krku a červené fľaky za ušnými lalokmi, vedela nielen to, že deti sú zavšivavené, ale i čo je jej povinnosťou. Deťom vysvetlila, že nie je dôvod na hanbu, obavy ani paniku, lebo na celom svete sa voš detská nalepí nielen na špinavé deti, ale aj na čisté deti z rôznych spoločenských vrstiev.
Na výskyt cudzopasníkov upozornila vedenie školy, škol skú lekárku i všetkých rodičov a spoločne odporučili odvšivavenie. Vďaka detskej i rodičovskej disciplíne sa triedna „zvieratková“ akcia skončila úspešne. Voš detská (Pediculus capitis) je bezkrídly hmyz žijúci predovšetkým vo vlasoch detí vo veku 2 – 12 rokov, menej často v štici vo fúzoch a obočí u jedincov vyšších vekových kategórií. Nelieta, neskáče, ale dokáže plávať, preto jej umývanie vlasov neškodí. Voš je dlhá 2 – 4 mm a živí sa krvou hostiteľa, ktorú saje denne niekoľkokrát. Bodnutie spôsobuje silné svrbenie.
Vdnešnej dobe žijeme rýchlo, bohužiaľ ale nie príliš zdravo. Málo sa pohybujeme, zle sa stravujeme, fajčíme a pijeme priveľa alkoholu. Čo skúsiť žiť zdravšie? Optimálna výživa, fyzická aktivita a nefajčenie predlžuje život naprí - klad aj našim očiam.
Organizmus všetky naše hriechy zaznamenáva a zvyčajne zradí vo chvíli, keď to vôbec nečakáme. Aby sme raz neboli nemilo prekvapení, potrebujeme dostatok informácií o všetkom, čo môže pomôcť naše zdravie chrániť. O blahodarnom vplyve pohybu na fyzickú i psychickú stránku človeka sa píše pomerne často. Fyzická aktivita je dôležitá pre udržanie svalovej hmoty, tvorbu „dobrého“ HDL cholesterolu aj pre dobrú náladu, skrátka celkový pocit pohody.
Mnohých ľudí trápi nepríjemný pocit kyslosti stúpajúcej zo žalúdka, ktorému sa hovorí pálenie záhy. Táto akútna porucha trávenia sa zvyčajne spája s refluxom, pri ktorom z nejakého dôvodu prestane správne fungovať dolný pažerákový zvierač – sval zabraňujúci spätnému výstupu obsahu žalúdka do pažeráka. Väčšina pacientov tento stav trpí napriek tomu, že ide o chorobný stav, ktorý treba liečiť, pretože pomoc existuje.
„Pálenie záhy sa dá opísať ako nepríjemný pocit v oblasti, kde sa stretávajú oba rebrové oblúky v strede brucha, niekedy prevláda až bolesť, niekedy pálivé pocity, niekedy len tupý tlak. Trvajú niekoľko minút až hodín, zhoršujú sa pri grganí, niekedy pacienta prekvapia náhle v noci a kyselinu niektorí pacienti cítia až v hrdle. Nepríjemné pocity spôsobuje kontakt kyslého a agresívneho prostredia v žalúdku so sliznicou pažeráka a podráždením nervových zakončení v spodnej časti pažeráka,“ hovorí MUDr.
Jesenné počasie je ideálne na existenciu rôznych vírusov, ktoré sa šíria vzduchom a hľadajú si svojho hostiteľa. Medzi najrozšírenejšie určite patria chrípkové vírusy, ktoré sa oplatí nepodceňovať.
Chrípka je vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša kvapôčkovou cestou, čiže kašľaním alebo kýchaním. Mnohí považujú chrípku za ľahkú chorobu, pristupujú k liečbe ľahkovážne a už po pár dňoch liečenia chodia znova do práce. Niektorí vorkoholici dokonca s chrípkou aj pracujú a roznášajú vírusy aj na svojich kolegov. Pritom neliečená chrípka môže mať ďalekosiahle následky. Často sa ochorenie vráti a postihne pacienta ešte prudšie ako predtým a ojedinelé nie sú ani prípady, ktoré sa končia smrťou pacienta.
Tuberkulóza bola po tisícročia skutočnou metlou ľudstva. Veľa slávnych ľudí trpelo touto chorobou, ktorá skrátila ich tvorivý život. Zomreli na ňu napríklad panovníci Václav II – český kráľ, Ľudovít XIII. – francúzsky kráľ, no takisto Napoleónov syn Orlík či slávna kráľovná Sisi, hudobníci Chopin, Paganini, literáti Friedrich Schiller, Robert Louis Stevenson, sestry Brönteové, George Orwell, Honoré de Balzac, Charles Bukowski, Albert Camus, Maxim Gorkij, Franz Kafka, Guy de Maupassant, Molière, Sir Walter Scott, psychoanalytik Erich Fromm, takisto Jaroslav Hašek, Jiří Wolker, Božena Němcová, Karel Havlíček Borovský, otec teplotnej stupnice Anders Celsius, Alexis de Tocqueville – francúzsky sociológ a politológ, Jan Kalvín – švajčiarsky teológ, alebo veľký maliar Modigliani. To je len malý zlomok slávnych obetí. Možno keby počas ich života existovali očkovacie látky a antibiotiká, kochali by sme sa v ešte väčších daroch ich ducha...
Je nesporné, že výskyt a šírenie tuberkulózy úzko súvisí s nekvalitnou výživou, nedostatočnou hygienou, krátko povedané, so slabými sociálnymi podmienkami. S ich skvalitňovaním sa znižuje výskyt tohto kedysi rozšíreného ochorenia. Preto v rozvinutých štátoch Európy a sveta tuberkulóza prestáva predstavovať problém, ale v krajinách tretieho sveta zohráva ešte stále veľkú úlohu pri úmrtnosti obyvateľstva. V posledných rokoch je badateľný dramatický vzostup tohto ochorenia hlavne v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu.
Tuberkulóza (TBC) je najstaršie infekčné ochorenie a aj dnes je takou závažnou hrozbou pre zdravie, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ju prirovnáva k časovanej bombe. „Bežíme opreteky s časom,“ varuje správa WHO o tuberkulóze. Ak sa ľudstvu nepodarí zneškodniť túto „bombu“, môže sa stať, že jedného dňa bude musieť bojovať s chorobou, ktorá bude rezistentná proti liekom a ktorá sa bude šíriť vzduchom a bude prakticky rovnako nevyliečiteľná ako AIDS.
Hrozba, že by sa tuberkulóza vymkla spod kontroly v priebehu desaťročia a vyhladila by polovicu obyvateľov Európy, je skutočná a vôbec to nemusí byť len akousi fikciou. V celosvetovom meradle tuberkulóza zabíja viac ľudí ako AIDS, malária a tropické choroby spolu. Denne je to viac ako 8 000 ľudí. V súčasnosti trpí aktívnou tuberkulózou okolo 200 miliónov ľudí a asi 30 miliónov by na ňu mohlo zomrieť v najbližších 10 rokoch.
TBC je najčastejšou príčinou úmrtí u osôb infikovaných HIV/AIDS. TBC nepozná národné hranice, podľa pohlaví je výskyt dvakrát častejší u mužov ako u žien. Každú hodinu v Európe na TBC ochorie 50 ľudí a 8 zomrie, výskyt ochorenia je v priemere v krajinách európskeho regiónu WHO 54/100-tis. obyvateľov. V krajinách EÚ je výskyt 17,0/100-tis. obyvateľov, v balkánskych krajinách – 28,7/100-tis., vo východoeurópskom regióne až 131,2/100-tis. V rámci regiónu sa pohybujeme od 4,5/100-tis. na Islande po 258,0/100-tis. v Kazach - stane. 20 % prípadov v krajinách EU sa vyskytuje u cudzincov.
Optimistické prognózy, ktoré vznikli v 80. rokoch 20. storočia na základe kontinuálneho, aj keď pomalého poklesu výskytu tuberkulózy, že do tretieho tisícročia vstúpime bez tohto ochorenia, sú dnes jednoznačne utópiou. Svetová pandémia AIDS, narkománia, migrácia obyvateľstva i stále zlá sociálno- -ekonomická situácia a nezriedka i neadekvátna terapia spôsobili novú vlnu nárastu tuberkulózy. Celkovo bolo v európskom regióne WHO hlásených 477 327 nových prípadov tuberkulózy