Alergie sú jednou z pätnástich najčastejších diagnóz na svete. Až 85 percent populácie tejto planéty trpí alergiou a 115 miliónov ľudí trápi alergická nádcha. Byť alergický je módne. Nevšimli ste si? Každý je na niekoho alergický! A to až tak, že sa nám pri pohľade na toho človeka zjavia vyrážky po tele, iným dokonca aj červené fľaky. Lekárom sme ukradli odborný výraz – alergia, a hráme sa s ním podľa našich predstáv. Podstatu sme však nezmenili. Byť alergický znamená mať prehnanú reakciu. Alergia je hysterická reakcia imunitného systému, čo je zrejme najvýstižnejší opis tohto chronického zápalového ochorenia. Imunitný systém, na ktorý sa spoliehame, keď ide napríklad o chrípku, sa zrazu postaví proti nášmu vlastnému telu.
Príznaky alergie sa zjavia len vtedy, keď sa dostaneme do kontaktu so svojím alergénom, látkou, ktorá ju vyvoláva. Ako sa odborníci každodenne presviedčajú, môže to byť hocičo. Roztoče, kovy alebo niektoré potraviny, povedzme mlieko či maliny. Alebo krieda! Takouto pozoruhodnou alergiou, samozrejme, trpela učiteľka... Najčastejšou príčinou sú však peľové zrniečka. Stačí, aby sme sa zhlboka nadýchli, a do krku sa nám dostane cudzorodá látka. Organizmus ihneď zmobilizuje svoj imunitný systém, aby sa tejto nežiaducej látky zbavil. Presne tak, akoby sa nám do brucha dostala napríklad hnačková baktéria. Tá má však konkrétnu štruktúru a brucho už vie, ako na ňu. Proti peľu sa však hrdlo ani oči brániť nevedia. Pri kontakte so sliznicami sa naviaže na membrány žírnych buniek, ktoré obsahujú granuly. Tie pri styku s alergénom zareagujú hystericky, doslova vybuchujú a spúšťajú alergickú reakciu. O pár minút neskôr sa spustí lavína alergických príznakov, ktoré sa pomerne rýchlo stratia. Ale pri opätovnom stretnutí s týmto alergénom býva reakcia ešte horšia. Začína sa nekonečný kolotoč alergikov. Alergia sa vyliečiť nedá. Dajú sa len zmierňovať jej príznaky. Prestala byť tiež sezónnym ochorením. Ak ešte pred pár rokmi bola najväčším postrachom alergikov jar, teraz trpia vlastne po celý rok. Aj to je daň za globálne otepľovanie planéty.
Prečo kýchame?
Stačí, aby zrnko prachu alebo peľu vošlo do našich dýchacích ciest a nervové bunky ihneď zareagujú. Informácia o votrelcovi sa dostane do mozgu a mozog dá povel nosu i ústam – preč s ním! Len si predstavte ten hurikán, akým kýchnutie pre to zrnko je!