Naalergické ochorenia trpí vo svetovej populácii každý piaty človek. Keďže alergia je na vzostupe aj v rozvojových krajinách, zdá sa, že ľudstvo v neustále sa zhoršujúcom životnom prostredí zatiaľ každú bitku s alergénom prehráva. Veľa ľudí trpí najmä na jar rôznymi alergickými ochoreniami. Neraz ani nevedia, že je to alergia, ktorú človek môže získať počas života alebo zdediť po rodičoch. V jarných a letných mesiacoch alergici trpia najmä na peľ, no alergénom nemusí byť iba peľ, ale môžu to byť aj potraviny, domáci prach, roztoče, plesne, exhaláty, kovy, ako aj stresové situácie. Prečo niektorý organizmus je nadmerne citlivý a iný nie?
Podľa alergiológov je alergia neprimerane silnou reakciou organizmu na látky, s ktorými sa väčšinou každý z nás stretáva vo svojom prostredí. Pre človeka s dis proporciou na alergiu sú však nebezpečné. Alergény sa môžu vyskytovať ako súčasť niektorých potravín, nápojov, liekov a dostávať sa do organizmu dýchaním peľu či prachových zložiek. Aj keď alergická reakcia má genetický základ, na vznik alergického ochorenia musia spolupôsobiť aj ďalšie okolnosti okrem prítomnosti alergénu, napr. aj vdychovanie cigaretového dymu, pobyt v znečistenom prostredí a i. Alergie sa objavujú v ktoromkoľvek veku, najmä však medzi 8. – 20. rokom života, a to na rôznych orgánoch a systémoch. Sú to zväčša oči (zápaly spojiviek), nos (nádcha, zápal sliznice), priedušky (astma), koža (ekzémy)... Aj keď peľové obdobie trvá od jari do jesene, veľa ľudí alergicky reaguje najmä na jar, a to preto, že jarné obdobie charakterizuje nástup peľovej sezóny. Na jar začína kvitnúť lieska, neskôr jelša, potom breza, a práve tieto dreviny produkujú peľ, ktorý obsahuje silné alergény, na ktoré trpí asi jedna tretina alergikov. Ostatní sú alergici na trávy, zvyšná tretina na byliny. Najprv začínajú kvitnúť snežienky a ich kvitnutie sa prekrýva s kvitnutím liesky. Je to skôr ako zakvitnú ovocné dreviny, stromy sú bez lístia, a práve vtedy sú liesky silne alergénne. Peľ tráv je charakteristický pre máj a jún. V septembri odkvitajú astrovité byliny. Niektorí alergici vnímajú alergény iba sezónne, iní môžu byť precitlivení celoročne, ďalší prerušovane. Prejavy jarnej alergie sú rovnaké ako pri letnej či jesennej alergii – najčastejšie sa prejavuje nádchou, zápalom očných spojiviek, prieduškovou astmou, kožnými prejavmi, menej často hnačkami. Komplikáciou môže byť aj strata čuchu, chuti, zápal vedľajších nosových dutín. Či ide o obyčajnú virózu, alebo alergickú nádchu nám napovie dĺžka ochorenia. Bežná viróza so zvýšenou teplotou by mala prejsť za jeden-dva týždne. Ak niekto v tom istom období má permanentne spomínané alergické problémy viac rokov za sebou, môže ísť o alergiu.
Čo má robiť pacient, ak dostane alergický záchvat prvýkrát i opakovane?
Sám si môže pomôcť tak, že odíde z miesta, kde k alergickým ťažkostiam došlo. Ideálne je osprchovať si celé telo vlažnou vodou. Dýchanie vlhkého vzduchu pod sprchou robí dobre dýchacím cestám a telo sa očistí od alergénov vo vlasoch i na pokožke. Pacient by mal užiť liek prvej pomoci, ktorý by nemal chýbať v domácej lekárničke. Ak záchvat neprestane, pacient musí vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Prvá pomoc záleží od závažnosti prejavov. Extrémnym prípadom ťažkej alergickej reakcie je anafylaktický šok. Pre prípad zhoršenia svojho ochorenia by mal mať pacient pri sebe vypracovaný krízový plán od svojho lekára, t. j. súbor opatrení prvej pomoci rozvrhnutých „na mieru“ s možnosťou vyhľadať odbornú pomoc. Rôzne výskumy a štúdie uvádzajú, že až 40 percent alergikov dostane astmu. Podľa odborníkov na Slovensku ľahšie formy alergie prechádzajú do astmy asi pri 30 percentách detských alergikov. Astma je mnohotvárne ochorenie, ktoré sa rozvíja na alergickom podklade len u časti pacientov. Ak sa však alergia lieči, až v polovici prípadov sa dá ochoreniu predchádzať. Alergia sa dá liečiť tzv. hyposenzibilizačnou liečbou, pri ktorej sa postupným podávaním malých dávok alergénu vytvárajú podmienky na znášanlivosť daného alergénu v organizme. Pri peľovej alergii je účinok tejto liečby dobrý. Pri alergickej astme je však táto metóda neúčinná.
Ako vidia lekári liečbu alergií v budúcnosti?
V medicínskom výskume sa už vyvinuli a stále hľadajú nové lieky, ktoré, aj keď nezamedzia vznik alergie, umožnia aspoň ľahší život s alergiou. V rámci prevencie i liečby môže pacient urobiť veľa pre svoje ochorenie. Adekvátne liečený pacient nie je ničím obmedzený, môže žiť plnohodnotný život, hoci ani jeden z liekov – či už tabliet, alebo nosných sprejov – alergika z alergie nevyliečia. Alergiu treba vnímať ako určitú vlastnosť organizmu, ktorú si väčšina pacientov nesie so sebou po celý život. Liečba je dlhodobá a často celoživotná. Z farmakologickej liečby sa však vymyká liečba pomocou alergénovej vakcíny. Jej podávaním sa v priebehu 3 až 5 rokov imunitný systém precitliveného jedinca naučí svoj alergén tolerovať.
Dobré rady pre alergikov:
* Počas dňa sa častejšie sprchujte, umývajte si vlasy a vymeňte odev.
* Vyhýbajte sa potravinám, ktoré môžu obsahovať peľ, napr. niektoré čaje, med... U niektorých pacientov môže skrížená kombinácia niektorých druhov zeleniny a ovocia vyvolať ťažké alergické prejavy.
* Nefajčite a úplne vyraďte fajčenie z bytu.
* Nepoužívajte dráždivé spreje, rozpúšťadlá, aromatickú kozmetiku.
* V prípade ochorenia v obytných priestoroch umiestnite zvlhčovače vzduchu a čističku vzduchu.
* Používajte ľahko umývateľný nábytok, uzatvorené vitríny a knižnice.
* Prach utierajte vždy navlhko. Vysávajte pomocou špeciálneho vysávača s viacnásobnou filtráciou vzduchu.
* Nevhodný je akýkoľvek chov domácich zvierat.
* Každý alergik by mal mať pri sebe legitimáciu alergika.