Sprievodným javom zvyšovania priemerného veku mužov aj žien je nárast ľudí, ktorí sú pre rozličné ochorenia charakteristické najmä pre vyšší dôchodkový vek odkázaní na pomoc a opateru v sociálnych zariadeniach. Medzi takéto choroby patrí demencia. Jej nárast nie je iba dôsledkom staroby, ale patrí aj k civilizačným chorobám spôsobeným zvyšujúcim sa stresom, nedostatkom pohybu, nevhodnou stravou – teda zlým spôsobom života. Aj preto sa demencia začína považovať za novodobú metlu ľudstva, na ktorú spoločnosť nie je vôbec pripravená. Svedčí o tom chronický nedostatok zdravotných a sociálnych zariadení zameraných na starších pacientov postihnutých touto pliagou.
Oficiálna charakteristika demencie, ktorá patrí do kategórie duševných chorôb, hovorí o syndróme zapríčinenom zvyčajne chronickým alebo progresívnym ochorením mozgu, pri ktorom sa zhoršujú jeho viaceré vyššie kôrové funkcie vrátane pamäti, myslenia, orientácie, chápania, rátania, kapacity učenia, jazyka a úsudku. Vedomie nie je zastreté. Poznávacie poruchy zvyčajne sprevádzajú, ale niekedy aj predchádzajú zhoršenie ovládania emócií, spoločenského správania a motivácie. Tento syndróm sa zjavuje pri mozgovo-cievnom ochorení a pri iných chorobách, ktoré prvotne alebo druhotne postihujú mozog. Patrí k nim aj Alzheimerova choroba, alkoholizmus a početné ďalšie príčiny. Častým pôvodcom nástupu demencie je neskoré poskytnutie zdravotnej pomoci pacientom so srdcovým infarktom, pri ktorom dochádza k nedostatočnému okysličeniu mozgu a náhlemu úbytku významných minerálov v krvi.
Prejavy ochorenia
Termín „demencia“ je starý vyše dvesto rokov a zaviedol ho francúzsky psychiater Philip Pinel. Choroba patrí medzi najčastejšie choroby starých ľudí. Má ju päť percent osôb nad 65 rokov a až dvadsať percent osôb vo veku nad 80 rokov. Tieto čísla sa však v ostatnom období zvyšujú. Potvrdeným faktom je, že napríklad vo Veľkej Británii je demenciou postihnutý každý šiesty občan vo veku nad 70 rokov. Hlavným prejavom demencie je chorobné oslabenie rozumových schopností. Dôsledkom tejto postupne sa šíriacej dysfunkcie mozgu je obmedzenie každodenných aktivít človeka, ktoré si vo väčšine prípadov po dlhšom čase vyžaduje osobitnú starostlivosť. Celkom na začiatku ochorenia postihnutý vo vyššej miere ako zvyčajne zabúda mená, slová, označenia vecí a stavov, nevie nájsť hľadané veci, pričom po nich pátra na celkom nevhodných miestach a zároveň zabúda, čo vlastne hľadá. Klinický obraz demencie sa vyznačuje najmä poruchou kognitívnych funkcií, úzkosťou, depresiou, psychotickými syndrómami, chorobným nepokojom. Okrem postupného zlyhávania mentálnych funkcií sa v rôznom štádiu ochorenia môžu vyskytnúť poruchy pohyblivosti a reči. Súvisia s včasným prejavom degeneratívnych zmien mozgových a nervových buniek. Pacientov intelekt, osobnosť a telesný stav chátrajú. Chorý nereaguje na svoje meno, rozpráva sa so svojím obrazom v zrkadle, pretože ho považuje za cudziu osobu. Ocitá sa v inom svete, nedokáže vykonávať bežné denné činnosti (obliekanie), nerozoznáva teplo a chlad. V poslednom štádiu stráca reč, dochádza k inkontinencii a zanedbávaniu osobnej hygieny.
Príčin je viac
Za najčastejšiu príčinu demencie v USA a v Európskej únii možno považovať Alzheimerovu chorobu. Je to tak až v šesťdesiatich percentách prípadov. Vo vysokom počte výskytu zohráva významnú rolu Pickova choroba – významná dedičnosť. Patologicko-anatomický (chorobný) nález v týchto prípadoch demencie je charakteristický značným zmenšením mozgovej kôry, jej jednoduchou atrofiou ohraničenou na frontálny, temporálny a parietálny lalok. U postihnutých je badateľná strata iniciatívy, spontánnej pozornosti a úsudkovej schopnosti. Podľa lokalizácie poškodenia mozgu poznáme dve formy ochorenia. Frontálna forma Pickovej choroby – ľudia s touto formou zanedbávajú zamestnanie, hrubo sa správajú voči príbuzným a blízkym ľuďom. Neskoršie sa zníži ich aktivita a stratí iniciatíva, sú málovravní, nečinní, tupí a apatický. Majú ťažkopádnu chôdzu, skleslý postoj. Temporálna forma Pickovej choroby sa vyznačuje veľavravnosťou, frázovitosťou, parafrázami, používaním negramatických výrazov a stratou reči. Ochorenie postupuje rýchlo.
Pomoc sa hľadá
Hoci demenciu poznáme, ako sa spomenulo, už vyše dvesto rokov, jej uspokojivá liečba je stále neznáma. V prípade ochorenia spôsobeného Alzheimerovou chorobou dnes známe lieky vedia pomôcť, aby substancie zapojené do komunikácie medzi nervovými bunkami zostali na rovnakej úrovni. Takto možno spomaliť postupný úpadok. V prípade demencie po niekoľkonásobnom infarkte tvorí významnú časť liečby prevencia ďalších mozgových príhod. Základom zostáva skorá liečba. Ak sa s liečbou začne zavčasu, keď sú symptómy relatívne mierne, bude pacient schopný podstatne lepšie fungovať. No hovoriť o účinných liekoch, ktoré dokážu demenciu vyliečiť, zatiaľ nemožno. Také sa však stále hľadajú.
Nový spôsob liečby
Už v minulosti vedci tušili, že kľúčom k problémom s demenciou môže byť homocysteín. Je to aminokyselina, ktorá je rizikom vzniku demencie, a práve vitamíny B dokážu znižovať jej koncentráciu v krvi. Vedci z Oxfordskej univerzity testovali 168 dobrovoľníkov. Časti z nich dávali dva roky neúčinné placebo, časti vysoké koncentrácie vitamínov B6, B12 a kyseliny listovej. Koncentrácie boli také vysoké, že bežne ich nemožno kúpiť v potravinách či lekárňach, len koncentrácia vitamínu B12 prekračovala približne tristokrát odporúčanú dennú dávku. Táto liečba spomalila degeneráciu mozgu. Vedci hovoria o prelomovom zistení, ktoré by mohlo byť novou nádejou pre chorých. No výsledky potrebujú ďalšie potvrdenia, lebo vedci zatiaľ netušia, aké ďalšie dôsledky môžu mať takéto vysoké dávky. V rámci bezliekového psycho-sociálneho denného režimu pacientov s demenciou sa osvedčuje najmä korekcia porúch sluchu a zraku, pravidelný denný režim, tréningy pamäti, skupinová terapia, využívanie známeho prostredia, sledovanie hodín, kalendára, dostatok fyzickej aktivity počas dňa, prevencia úrazov v byte, pravidelný kontakt s rodinou, profesionálna domáca starostlivosť. Pre správne fungovanie mozgu je dôležitý aj spánok. Počas neho sa totiž mozog zbavuje prebytočných informácií, prvá a základná regenerácia mozgu je každodenný dobrý spánok. Regenerácia mozgu je vlastne jeho prispôsobenie sa novej činnosti.