Jeden z najdôležitejších orgánov celého organizmu. Je akýmsi centrálnym počítačom, kontroluje a riadi každú našu myšlienku, pohyb, ale aj procesy, ktoré prebiehajú automaticky, ktoré nie sú ovládateľné vôľou (dýchanie, trávenie, srdcový rytmus atď.).
Hmotnosť mozgu u dospelého človeka je približne 1,5 kilogramu. Nachádza sa v lebke, tá ho chráni pred vonkajšími nárazmi a poškodením. Preto musí byť lebka silná a odolná. Vnútri lebečnej dutiny je ďalšia ochranná vrstva. Je to tekutina, ktorá vzniká hlboko v mozgu a nazýva sa mozgovomiechový mok. Mozog je orgán veľmi chúlostivý a krehký, ale aj pružný a schopný regenerácie. V súčasnosti je možné bez väčších negatívnych následkov odobrať aj jeho veľkú časť, ale na druhej strane môže hoci i veľmi malé poškodenie spôsobiť úplnú stratu dôležitých duševných a fyzických funkcií, dokonca i smrť.
Výkonu pomáha 10 miliárd neurónov a pol kilometra nervových vlákien
Do mozgu prichádzajú senzorickými nervami informácie zo všetkých častí tela. Len čo mozog tieto informácie analyzuje a zhodnotí, prijme potrebné rozhodnutie a informácie o ňom spolu s príkazmi na potrebnú aktívnu odpoveď vysiela motorickými nervami do svalov. Každý náš pohyb, pocit strachu a radosti, obyčajné zdvihnutie ruky je výsledkom činnosti nášho mozgu.
Bez krvi to nefunguje
Mozog je tvorený miliardami buniek – neurónov. Na svoju existenciu potrebujú životne dôležitú tekutinu – krv. Bez krvi neuróny postupne umierajú a nedajú sa už nikdy nahradiť. Najdôležitejšou funkciou krvi je transportná funkcia. Krv prináša neurónom nevyhnutný kyslík a odvádza z nich odpadový oxid uhličitý. Len čo by náš mozog prestal byť zásobený krvou, prestali by sme sa pohybovať, prestali by sme myslieť, upadli by sme do bezvedomia a po chvíli by nastala istá smrť! Krv je do mozgu privádzaná vnútorne, a to tepnami. Tieto tepny vedú od aorty po oboch stranách krku. To, aby sa krv dostala do každej mozgovej bunky, má na starosti jemná sieť kapilár.
Nedokrvenosť – mozgová príhoda (mŕtvica)
Ak na krátky čas prestane byť mozog prekrvovaný, môže to mať veľmi vážne dôsledky. Nedostatočný prísun krvi býva spôsobeným krvnou zrazeninou, ktorá upchá mozgovú tepnu. Hovoríme, že vzniká ischemická mozgová cievna príhoda. Môže však nastať i prípad, keď sa na mozgovej tepne vytvorí vydutina, ktorá môže prasknúť, a to spôsobí hemoragickú (krvácavú) mozgovú príhodu. Tieto príhody sú pre človeka veľmi nebezpečné, väčšinou sa končia smrťou. Často prichádzajú bez varovných signálov a nečakane. Ak pacient predsa len mozgovú príhodu prežije, nevyhne sa trvalým následkom. Môže úplne stratiť schopnosť hovoriť alebo ochrnúť, spravidla vždy na opačnej strane tela, ako na ktorej prišlo k mozgovej príhode.
Najzáhadnejšia funkcia – pamäť
Krátkodobá pamäť – minúta a dosť!
Skôr ako sa určitá udalosť uloží do našej pamäti, musí ju mozog overiť a spracovať. Každá informácia, ktorá prichádza do mozgu z našich zmyslov, sa najprv krátko zdrží v tzv. senzorickom registri. Každý to pozná, je to krátke pretrvanie obrazu na sietnici, keď na okamih zavrieme oči. Dojmy sa v tomto registri zdržia asi len dve sekundy. Za tento čas mozog rozhodne, či zážitok uchová, alebo nie. V praxi vzápätí dovolí, aby sa zážitok rozplynul, prestane sa ním zapodievať, a tým vlastne uvoľní miesto ďalšiemu prílevu nových informácií. Tá časť informácie, ktorú si mozog vybral na uchovanie, sa pomaly dostáva do krátkodobej pamäti. Krátkodobá pamäť má len veľmi obmedzenú kapacitu. Ak nevyvinieme vedomé úsilie na zapamätanie si informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté, tak asi približne o minútu daná informácia nenávratne zmizne. Priemerne môžeme v každom okamihu uchovať v krátkodobej pamäti len sedem odlišných tém. Keď príde nová informácia, jedna z tých predchádzajúcich sa pomaly začne strácať. Postupne sa uvoľňuje miesto na novú informáciu.
Dlhodobá pamäť – stále záhadou
Pre ľudí ostáva stále záhadou, či krátkodobá a dlhodobá pamäť sú navzájom nejakým spôsobom oddelené, alebo vytvárajú jeden súvislý systém. Dlhodobá pamäť pravdepodobne funguje na akomsi princípe sieti odkazov. To znamená, že i z jednej stopy je mozog schopný vytvoriť celistvú spomienku. Určite to každý pozná, keď zacíti nejakú vôňu alebo počuje hudbu a hneď si spomenie na konkrétnu situáciu, ktorú zažil. Vôňa, hudba, hlas a veľa ďalších podnetov nám často pomôže rozpamätať sa. Akoby dali podnet na spustenie všetkých odkazov, ktoré sú v mozgu zaregistrované.
K hlavným príčinám ochorení nervového systému patria:
Epilepsia. Príčina tohto ochorenia je často neznáma, ak sa objaví až v dospelom veku, môžu ju spôsobovať nádory, abscesy, porážky, poranenia hlavy alebo chemická nerovnováha. Prejavuje sa záchvatmi s mimovoľnými pohybmi a čiastočnou stratou vedomia. Postihnutý môže spadnúť na zem a nevníma okolie.
Skleróza multiplex spôsobuje dvojité videnie, čiastočnú obrnu, nemotornosť a problémy s chôdzou. Postihnutá môže byť aj reč a citlivosť.
Parkinsonova choroba je degeneratívne ochorenie mozgu. Trpia ňou hlavne starší ľudia a viac muži ako ženy. Choroba sa prejavuje stuhnutím svalstva a narušením reči, chôdze, trasom rúk aj v pokoji.
Demencia je tiež ochorením prevažne starších ľudí. Typická je strata novopamäti, zanedbávanie zovňaj šku, neschopnosť udržať moč a stolicu. Jednou z príčin ochorenia je séria malých porážok. K vážnym ochoreniam patria mozgovo-cievne ochorenia.
Porážka je najvážnejším ochorením, ktoré sa končí často smrťou pacienta. Môže ju spôsobiť zastavenie dodávky krvi do mozgu alebo výron krvi. Vtedy je mozog vystavený nedostatku kyslíka a živín. U starších ľudí je obyčajne spojená s aterosklerózou alebo vysokým krvným tlakom, u mladších pacientov je to vrodený defekt tepien.
Migréna je pomerne časté ochorenie, pri ktorom dochádza k rozšíreniu alebo zúženie krvných ciev v mozgu. Prejavuje sa bolesťami, závratmi, poruchou videnia, nevoľnosťou až vracaním.
Abscesy a nádory zvyšujú vnútrolebečný tlak a vyvolávajú silné bolesti hlavy. Na zisťovanie sa používajú zobrazovacie techniky CT.
Obrna je spôsobená poškodením motorických oblastí mozgu.
Poranenie hlavy vznikajú pri úrazoch a môžu mať vážne následky. Spôsobujú stratu vedomia, otras mozgu alebo zmliaždenie mozgu. Nebezpečné je vnútrolebečné krvácanie. Nevyhnutný je okamžitý neuro chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstránia zrazeniny.