Azda niet v našich zemepisných šírkach človeka, ktorý by sa aspoň raz na vlastnej koži nestretol s bolesťami hlavy. Hoci len ako so sprievodným prejavom ochorenia na chrípku. No bolesti hlavy môžu mať rozličnú frekvenciu aj rozdielnu intenzitu. Dôležité je vedieť, čo bolesť spôsobilo, a účinne proti nej zasiahnuť. Práve to však býva najčastejšie problém.
V USA napríklad až 13 percent obyvateľov trpí na veľmi nepríjemný druh bolestí hlavy, ktorý je známy pod označením migréna. Postihuje 16 percent amerických žien a 7 percent mužov. Podobne často sa s mig - rénou možno stretnúť u obyvateľov Európy, kým v Číne a iných východoázijských štátoch je jej výskyt nižší. Nemecké štatistiky hovoria, že bolesťami hlavy trpí dokonca každý druhý občan. Ochorenie postihuje ľudí v produktívnom veku života, no nie je zriedkavosťou ani u dospievajúcich dievčat. Produktivita práce alebo výkonnosť v škole sa pri tomto druhu bolestí hlavy znižuje počas záchvatu o viac ako polovicu u 41 percent chorých a až 39 percent ich pripúta bolesť na lôžko.
Poznanie príčiny
Lekári hovoria až o viac ako 160 príčinách tohto utrpenia. Preto je v boji s ním veľmi dôležité určenie toho správneho pôvodu. Bolesti hlavy sú sprievodným znakom viacerých ochorení. Vyskytujú sa pri viróze, chrípke, prejedení sa, požití alkoholických nápojov, prejave alergického ochorenia, zápale žalúdka, meningitíde (infekcii obalov mozgu a miechy), cievnej mozgovej príhode (nedokrvení mozgu alebo pri krvácaní doň), pri infekcii prínosových dutín, zvýšenom napätí svalov hlavy a krku. Bolesti hlavy sa vyskytujú, aj keď máme nevyhovujúce okuliare alebo problémy so zrakom, ak postihnutému poklesne hladina cukru v krvi, teda dôjde k hypoglykémii, alebo pri vynechaní určitej látky, na ktorú je jeho organizmus navyknutý (niektorý liek), ale sprevádza tiež poruchy krvného tlaku – jeho prudké zníženie či zvýšenie. V týchto prípadoch je reč o sekundárnych bolestiach hlavy a vymiznú s odstránením ich príčiny, teda vyliečením primárnej diagnózy. Ak si príčina nevyžaduje okamžitú lekársku pomoc, úľavu prináša užitie voľne predajných liekov. Inak je to však pri migréne.
S aurou aj bez nej
Migréna sa u 85 percent trpiacich prejavuje pulzujúcou bolesťou hlavy, 64 percent postihnutých pociťuje bolesť na jednej strane, až 89 percent chorých sa sťažuje na precitlivenosť na svetlo a takmer rovnaký počet ich zároveň vracia. Záchvat bolesti trvá 4 až 72 hodín. Približne 75 percent migrenikov má migrénu bez aury, 10 – 30 percent s aurou a 33 percent pozná obidva typy zách - vatov. Aura je zvláštny pocit pred záchvatom, sprevádzaný často aj čuchovými a inými vnemami, akási predzvesť záchvatu. Aura sa rozvíja v priebehu 5 – 20 minút, odznieva zvyčajne do 60 minút. Jej prejavom môže byť videnie čohosi, čo nie je, zrakové iskrenie, záblesky alebo výpadky zorného poľa. Iná je porucha citlivosti (obrna polovice tela, tváre), motoriky, reči, hybnosti očí, ďalej závrat a pískanie v ušiach. Po migrenóznom záchvate bolesti môže nasledovať únava, zmena nálad alebo precitlivenosť.
Samoliečitelia
Väčšinou sa postihnutí usilujú pomôcť si sami. Siahajú po rozličných analgetikách, no dostávajú sa tak do slepej uličky. Záchvaty sa opakujú častejšie a silnejšie práve preto, lebo chorí si pestujú závislosť od liekov. Nemeckí lekári tvrdia, že migrenici až 8-krát ročne menia liečbu a lekára, siahajú po neoverených metódach. Len každý tretí pacient vie, čo spôsobuje jeho ťažkosti. Tvrdí to neurológ Göbel z kielskej Kliniky pre liečbu bolesti, ktorý knižne analyzoval všetky druhy terapie migrény. Ako doktor Göbel konštatuje, odhaľovanie príčin ochorenia sa súčasne s rozvojom civilizácie skôr sťažuje. Príčinou je práca pri počítači spôsobujúca deformácie chrbtice alebo používanie klimatizácie a ďalšie faktory označované často jediným slovkom – stres. Migrenici čoraz viac trpia aj na depresie, ktoré sú príčinou častejších prejavov choroby.
Acylpyrín a iné liečby
Napriek tomu si chorí len zriedkavo dožičia skutočný oddych a uvoľnenie. Radšej siahajú po tabletkách. Začínajú klasickým acylpyrínom, ktorý však poskytuje úľavu len pri ľahkých záchvatoch v prípade, že migrenik užije dostatočnú dávku (500 – 1500 mg) v správnom čase. Farmakológovia pred 20 rokmi vyvinuli novú substanciu – triptan. Lekárne ponúkajú až 25 variantov tohto lieku. Napriek tomu však je u tretiny chorých neúčinný. Dôsledkom sústavného zaplavovania mozgu chemikáliami môžu vzniknúť nové bolesti. Do tohto diabolského kruhu sa dostávajú migrenici, ktorí užívajú lieky proti bolesti viac než 10 dní v mesiaci. Najnovšie lekári po vyčerpaní všetkých farmakologických možností ponúkajú pacientom liečbu elektromagnetickými vlnami a elektrickým prúdom. Reč je o nervovej stimulácii, veľmi diskutovanom trende medzi neurológmi. Cieľom je upokojiť precitlivené nervové cesty. Neurostimulácia nízkymi údermi elektrického prúdu je často poslednou záchranou. Pri tomto spôsobe chirurg transplantuje pacientovi elektródu nad zubné stoličky. Pri inej metóde sa umiestňuje neurostimulátor pod kľúčovú kosť. U nás sa to však zatiaľ nepraktizuje.
Magnetizmus a botox
Americká firma eNeura nastúpila do boja proti úpornej migréne s magnetickým stimulátorom, prís - trojom vo veľkosti kabelky. Patrí medzi medicínske zariadenia novej generácie určené na liečbu patologických ochorení pomocou aktivácie obranných mechanizmov ľudského mozgu. Výsledkom je zvýšená tvorba endorfínov, dôležitých molekúl, ktoré zvyšujú reparačné procesy tkanív, stimulujú imunitu atď. Táto liečebná metóda si však vyžaduje ešte vykonanie podrobných štúdií. Ale nervy možno upokojovať aj chemicky. V Nemecku sa botox používaný v kozmetickej medicíne môže od jesene 2011 používať aj na oslobodzovanie od symptómov mig - rény. Podľa neurológa Dienera z nemeckej Spoločnosti pre neurológiu injekcie botoxu prinášajú zlepšenie stavu chronických migrenikov s viac ako 15 dňami choroby mesačne. Zázraky však nemožno čakať. Nervový jed, ktorým botox je, podľa doterajších výskumov obmedzuje výskyt choroby na 2 až 7 dní v mesiaci.
Pomôž si, človeče
Najlepšie si však migrenici môžu zatiaľ pomôcť sami. Základom je poznanie seba samého. Dôležitý je dostatočný oddych aj vtedy, ak sa ochorenie nehlási. Forma relaxácie je individuálna, každému zaberá čosi iné. Niekomu pomáha joga, uvoľňovacie cviky v bazéne alebo v rehabilitačnom stredisku, inému svalová relaxácia podľa Jacobsona. Dôležité je odbúranie stresu, dostatok spánku, zdravá strava a pohyb na čerstvom vzduchu. A keď sa už migréna začne hlásiť, treba si okrem užitia tabletky podľa možnosti ľahnúť do chladnej, tmavej miestnosti s prílevom čerstvého vzduchu, dať si studený obklad na hlavu, potrieť si spánky a zátylie krémom s obsahom mentolu (vietnamská masť), čo najviac sa uvoľniť a zhlboka dýchať.