Ako žiť s epilepsiou

Epilepsia je vážne chronické ochorenie mozgu, ide teda o telesné ochorenie, nie duševné. Pod pojmom epilepsia sa ukrýva niekoľko rôznych typov ochorenia, ktorých spoločným znakom je spontánny vznik záchvatov. Líšia sa však – príčinou, prejavmi, priebehom, a preto sa aj odlišne liečia. Epilepsiou trpí asi 1 % obyvateľstva, teda jeden človek zo sto ľudí. Záchvat sa však môže počas života objaviť aj u ľudí, ktorí túto diagnózu nemajú – podľa odhadov postihne záchvat aspoň raz v živote 5 – 10 % ľudí. Príčinou môže byť úraz, nedostatok spánku, extrémne psychické vyčerpanie a podobne. U ľudí, ktorí trpia epilepsiou, sa však záchvaty objavujú zdanlivo bez príčiny – spôsobuje ich samotné ochorenie mozgu.

Prejavy epilepsie

Prestaňte počítať ovečky, pomoc existuje

Každému sa to už určite stalo. Ľahli ste si, no spánok nie a nie prísť. Prevaľovali ste sa na posteli z boka na bok, hľadali tú „správnu“ polohu, ale rástol vo vás iba nedefinovateľný nepokoj. Ráno potom ste sa cítili ako dolámaní, prvý pohľad do zrkadla nebol vôbec vábny. Kruhy pod očami, bledá pokožka, strhaný výraz. Najmä dámy takéto ráno nikdy nepoteší. „Sny sú kráľovskou cestou k ľudskej duši,“ konštatoval známy psychoanalytik Sigmund Freud pred vyše sto rokmi. Stručne tak definoval základ pohody človeka. No samotná definícia na jej dosiahnutie nestačí.

Štatistiky vypovedajú

Rozšírená téma – Neurológia

Neurológia sa zaoberá diagnostikovaním (zistením) a terapiou (liečbou) ochorení centrálneho nervového systému (CNS), t. j. mozgu a miechy, periférneho nervového systému (PNS), sem zaraďujeme periférne nervy, či už motorické (sprostredkujú priečne pruhovaným svalom informácie z mozgu o realizácii pohybu), senzitívne (vedenie citlivosti z periférie do centier citlivosti v mozgu), autonómne (našou vôľou neovplyvniteľné funkcie, ako činnosť srdca, dýchanie, trávenie a pod.). Ochorenia týchto systémov nazývame neurologickými ochoreniami.

Súčasťou každého neurologického vyšetrenia má byť určenie podrobnej anamnézy. Je to skupina otázok, ktoré sa kladú pacientovi o priebehu ochorenia, jeho charaktere, dotazy týkajúce sa prejavov možného ochorenia, subjektívnych pocitov pacienta. Sem patrí osobná anamnéza a ochorenia (aj nie neurologické) vyskytujúce sa v rodine (rodinná anamnéza), alergická anamnéza atď. Po podrobnej anamnéze nasleduje vlastné neurologické vyšetrenie (vyšetrenie mozgových nervov, reflexov horných a dolných končatín, vyšetrenie citlivosti, postoja, chôdze a iné).

Čo je to osteoporóza

Osteoporóza sa považuje za závažné ochorenie pohybového aparátu. Odborníci ju dokonca začínajú vnímať ako epidémiu 3. tisícročia. Nečudo, pacientov každým rokom pribúda a prognózy na nasledujúce roky sú naozaj hrozivé. Osteoporóza nie je len nejaká tá zlomenina či ,,mäkké kosti“, ktoré neskôr bolia. Ide o vážne ochorenie, ktoré môže človeka doslova ,,prilepiť“ na invalidný vozík či dokonca doviesť k smrti. Kosti sú oporou celého tela a treba sa o ne teda aj primerane starať.

Slovo osteoporóza tvoria vlastne dve grécke slová: osteo – kosť, poros – otvor. Je to chronické progresívne metabolické ochorenie kostného tkaniva, ktoré sa prejavuje ubúdaním kostnej hmoty a poruchou mikroštruktúry kostí s následným zvýšením ich lámavosti. Často sa jej hovorí aj rednutie kostí. Možno povedať, že osteoporóza vedie k abnormálne poréznym kostiam, ktoré z dôvodu úbytku minerálnej zložky a kostnej hmoty strácajú svoju pevnosť a pružnosť. Podľa príčiny a spôsobu vzniku sa osteoporóza rozdeľuje na primárnu a sekundárnu.

Nebezpečné pády – MUDr. Renáta Smiková

Nepríjemné pády sú častým a závažným zdravotným problémom. Keďže pád je výsledkom súhry viacerých okolností a rizikových faktorov, nevyhne sa im takmer žiadny jedinec - či už v detstve, alebo v staršom veku.

Žiaľ, s narastajúcim vekom dochádza častejšie k pádom, preto čím je človek starší, tým sa riziko pádu zvyšuje. „Pády starších ľudí sú častým a závažným zdravotným problémom. Najčastejšie padajú ľudia vo veku nad 65 rokov, asi 25 percent vo veku 65 – 74 rokov a až 50 percent ľudí nad 75 rokov. Asi 35 percent osôb nad 65 rokov spadne najmenej raz za rok a tí, ktorí spadnú, majú 2- až 3- krát vyššiu pravdepodobnosť opätovného pádu,“ hovorí MUDr.

OSTEOPORÓZA z vlastnej hlúposti

Aurélia sa v zdravotných záležitostiach pokladala za dobre orientovanú a sčítanú osobu. Vlastne vďaka rodičom a okruhu ich priateľov, častých hostí v domácnosti, sa o praktickú medicínu zaujímala od skorého detstva. Keď sa pri návštevných posedeniach debatovalo, malá Relka sa zašila do kúta s knihou, ale v skutočnosti natŕčala uši. Nie vždy dobre rozumela, latinské názvy si musela domyslieť na základe zvyšných informácií. No to bol základ jej laického záujmu o choroby a lekársku vedu. Po mnohých rokoch však rozmýšľa, či to nebolo na jej vlastnú škodu.

Neskôr si Aurélia vždy vyberala len dobrú literatúru – knihy, noviny, časopisy a prostredníctvom nich si rýchlo rozširovala vedomostný obzor. Samozrejme, informácie zo zdravotnej oblasti nikdy nevynechala. Vďaka povinným preventívnym lekárskym prehliadkam mala o stave svojho organizmu prehľad. A dodnes vie o výskyte chorôb v širšej rodine, ktorá sa už pred desiatkami rokov pominula. Lebo doma sa o tom vždy hovorilo a mama bola o vplyve génov pri mnohých chorobách hlboko presvedčená oveľa skôr, než to vedci dokázali.

Aktívny život s osteoporózou nie je utópia

Pre väčšinu žien s postmenopauzálnou osteoporózou sú obavy zo zlomenín, ich komplikácií a následnej straty nezávislosti príčinou obmedzenia každodenných aktivít. Pri dodržiavaní nastavenej liečby spolu s vhodnou stravou a pohybovými aktivitami však nie je dôvod sa obmedzovať.

Obavy zo zlomenín vedú pacientky s osteoporózou k pasívnejšiemu spôsobu života. Snažia sa vyhýbať rizikovým situáciám, sú opatrnejšie, svojmu ochoreniu prispôsobujú obuv, oblečenie, voľnočasové aktivity či sociálne vzťahy. Vhodné pohybové aktivity pritom pomáhajú pacientkam s osteoporózou zlepšiť koordináciu tela a posilniť svalstvo, čo znižuje riziko pádu a zlomenín. Pohyb by mal byť každodennou súčasťou života pacientok s osteoporózou, pričom je potrebné zvoliť predovšetkým nenáročné aktivity, akými sú chôdza či tanec.

Tichý zlodej kostí striehne a útočí

Nepochybne ste sa už aj vy stretli s prípadom zlomeniny stehenného krčka, ktorý mal fatálny koniec. Váš príbuzný či známy v jeho dôsledku zostal pripútaný na lôžko a po niekoľkých týždňoch či mesiacoch trápenia zomrel. Ešte v druhej polovici uplynulého storočia to bol pomerne bežný prípad najmä medzi staršou generáciou. V tom čase sa ešte o osteoporóze ako skutočnej príčine takýchto, ale aj iných zlomenín vedelo a hovorilo len málo. Pritom v priemyselne vyspelých európskych krajinách trpí na osteoporózu približne 5 – 6 percent obyvateľstva.

Za názvom tejto choroby sa skrýva rednutie kostí. Spôsobuje ho porucha látkovej výmeny kostného tkaniva, ktorá sa prejavuje ubúdaním množstva kostnej hmoty a poškodeniami mikroarchitektúry kosti, čo spôsobuje oslabenie pevnosti kosti a tým ich zvýšenú lámavosť. To znamená, že zlomenina stehenného krčka nie je jediná, v dôsledku osteoporózy sa môže postihnutému zlomiť hociktorá kosť, ale táto zlomenina sa pokladá za najhoršiu. V roku 1990 sa vyskytlo na svete cca 1,5 milióna takých prípadov, v roku 2050 sa ich očakáva až 4,5 milióna.

Téma čísla – Artróza a osteoporóza

Kosť nie je kameň, ale živý organizmus! V tele máme bunky, ktoré sa zúčastňujú na jej stavbe, ale aj bunky, ktoré ju odbúravajú. V detstve a v puberte prevládajú tie stavebné, v dospelosti, keď je plne rozvinutá hormonálna aktivita, sú obe skupiny v rovnováhe, ale po poklese hormonálnej aktivity v predmenopauznom období, a najmä v menopauze, postupne začínajú prevládať bunky, ktoré odbúravajú kosť, tá redne a slabne. No a práve tu sa musí do hry zapojiť aj zdravý rozum a človek pre svoje zdravie musí niečo robiť. Nič mimoriadne, skôr to, čo spomíname pri každej civilizačnej chorobe. Veľa pohybu!

Prečo? Pohyb stimuluje bunky, ktoré sa zúčastňujú na výstavbe zdravej kosti. Zdravá výživa. Dnes už aj u praktických lekárov nájdete tabuľky, ktoré hovoria o dostatočnom prísune vápnika zo stravy. V nich si človek nájde aj to, koľko vápnika kedy potrebuje. Samozrejme, viac žena v tehotenstve alebo v menopauze než zdravá štyridsiatnička. Organizmus potrebuje vápnik pri nervovej činnosti, pri nervovo-svalovom prenose, ale aj na správnu funkciu priečne-pruhovaného svalstva či pri zrážavosti krvi. Ak ho nemá dosť, siahne na zásoby, na kosti.

Relaxujte ako kráľ

Reč turistických sprievodcov niekedy býva veľmi strohá: Karlovy Vary, jedno z najznámejších kúpeľných miest na svete, založil český kráľ a rímsky cisár Karol IV. Vraj sa to stalo po tom, čo kráľ na loveckej výprave prenasledoval jeleňa, ktorý sa pred lovcami spasil skokom zo skaly do kaňonu rieky Teplá. Keď lovecká družina prenikla do údolia, panovník tu objavil teplé minerálne pramene, vyvierajúce z hlbín zeme. Legenda? Možno, ale s istotou vieme, že Karol IV. sa k tunajším liečivým prameňom opakovane a rád vracal a roku 1370 udelil „svojim“ Karlovým Varom meštianske privilégiá. Vydajte sa teraz po jeho stopách a relaxujte ako kráľ!

Ako Karol IV. sa budete cítiť v karlovarských Zámockých kúpeľoch