Nepochybne ste sa už aj vy stretli s prípadom zlomeniny stehenného krčka, ktorý mal fatálny koniec. Váš príbuzný či známy v jeho dôsledku zostal pripútaný na lôžko a po niekoľkých týždňoch či mesiacoch trápenia zomrel. Ešte v druhej polovici uplynulého storočia to bol pomerne bežný prípad najmä medzi staršou generáciou. V tom čase sa ešte o osteoporóze ako skutočnej príčine takýchto, ale aj iných zlomenín vedelo a hovorilo len málo. Pritom v priemyselne vyspelých európskych krajinách trpí na osteoporózu približne 5 – 6 percent obyvateľstva.
Za názvom tejto choroby sa skrýva rednutie kostí. Spôsobuje ho porucha látkovej výmeny kostného tkaniva, ktorá sa prejavuje ubúdaním množstva kostnej hmoty a poškodeniami mikroarchitektúry kosti, čo spôsobuje oslabenie pevnosti kosti a tým ich zvýšenú lámavosť. To znamená, že zlomenina stehenného krčka nie je jediná, v dôsledku osteoporózy sa môže postihnutému zlomiť hociktorá kosť, ale táto zlomenina sa pokladá za najhoršiu. V roku 1990 sa vyskytlo na svete cca 1,5 milióna takých prípadov, v roku 2050 sa ich očakáva až 4,5 milióna. Ohromný, až 25-percentný nárast výskytu zaznamenali krajiny Európskej únie v rokoch 1995 – 1998. Štatistiky uvádzajú, že na Slovensku takúto zlomeninu v roku 2000 utrpelo 10 000 osôb.
Epidémia tretieho tisícročia
Tak sa v odborných kruhoch osteoporóze hovorí. Stal sa z nej veľký zdravotnícky, sociálny aj ekonomický problém. Náklady na jej diagnostiku a liečbu vrátane liečby zlomenín a ich dôsledkov dosahujú obrovské sumy a sústavne rastú. Ako príklad možno uviesť krajiny EÚ, ktoré vynaložili v roku 1998 len na liečbu zlomenín horného konca stehennej kosti 4,8 miliardy eur. Asi tretina osôb po zlomenine krčka stehennej kosti do roka zomiera, ďalšia tretina je odkázaná na opateru iných a len zvyšok ozdravie a je sebestačný! Táto zlomenina je u nás na 7. mieste príčin úmrtí hospitalizovaných pacientov. Na osteoporózu trpí približne každá tretia žena nad 50 rokov a každý šiesty muž. Riziko smrti po zlomenine stehennej kosti u 50-ročnej ženy je rovnaké ako úmrtie na rakovinu prsníka a 4-krát väčšie ako na rakovinu maternice. Zlomeniny stavcov takisto trvalo znižujú kvalitu života svojou nástojčivou bolestivosťou a obmedzovaním hybnosti chrbtice. Osteoporóza sa preto právom považuje za spoločensky najvážnejšie ochorenie pohybového aparátu. Hovorí sa jej tichý zlodej kostí.
Odborná definícia
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je to systémové ochorenie skeletu, definované ako zníženie obsahu kostnej hmoty a narušenie mikroarchitektúry kostného tkaniva, zapríčiňujúce zvýšenú krehkosť, čo vyúsťuje do zvýšeného rizika zlomenín už pri minimálnom úraze. V kostiach je niekoľko druhov buniek, z ktorých najdôležitejšie sú osteoklasty, teda bunky odbúravajúce staršie kostné tkanivo, a osteoblasty, bunky, ktoré tvoria novú kosť. V detstve a v puberte majú v organizme prevahu osteoblasty. Približne od 35. roku života začne prevládať odbúravanie kosti. V niektorých prípadoch sa osteoporóza môže vyskytnúť už v mladom veku. Jej príčinou bývajú rôzne ochorenia a stavy, najmä chronické ochorenie orgánov tráviacej sústavy (pečene, žalúdka, pankreasu, čriev, napr. Crohnova choroba, celiakia, prekonané operácie žalúdka alebo čriev), ochorenia štítnej žľazy a iných žliaz s vnútorným vylučovaním, cukrovka, chronické ochorenia obličiek spojené so znížením ich činnosti, podobne chronické zápalové choroby kĺbov, chronické ochorenia pľúc spojené so znížením ich výkonnosti, nádorové ochorenia, dlhodobé užívanie niektorých liekov, akými sú kortikosteroidy, napr. Medrol, Prednison, špeciálne lieky na nádorové choroby, proti epilepsii či znižujúce zrážanie krvi, ale príčinou môže byť aj podstatné obmedzenie alebo nedostatok pohybu – menej ako hodina chôdze po vonku denne. U niektorých žien sa výrazne zvýši činnosť osteoklastov v prvých 5 – 8 rokoch po prechode, a ak sa tento stav včas nerozpozná a nelieči, končí sa osteoporózou. Ďalšie nebezpečné obdobie je vyšší vek, približne od 60 – 65 rokov života. Vtedy sa väčšine žien aj mužov spomalí činnosť osteoblastov a pomaly vzniká tzv. starecká osteoporóza. Osteoporóza však môže vzniknúť poruchou činnosti osteoklastov a osteoblastov v každom veku.
Osteopénia je predstupeň
Stav, keď je obsah kostnej hmoty nižší ako normálne, ale nedosahuje hodnoty stanovené pre osteoporózu, sa označuje ako osteopénia. Je to významný rizikový faktor vzniku osteoporózy v budúcnosti. Kvantitatívnym podkladom termínov „osteoporóza“ a „osteopénia“ sú výsledky denzitometrického DXA vyšetrenia vyjadrené v tzv. T skóre a Z skóre. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie s úpravou podľa stanoviska Medzinárodnej spoločnosti pre klinickú denzitometriu norma určuje pred menopauzou Z skóre viac ako –1, pre ženy po menopauze a pre mužov nad 65 rokov T skóre viac ako –1. Ak hodnoty týchto skóre sú v rozmedzí –1 až –2,5, ide už o osteopéniu, a skóre menej ako –2,5 znamená osteoporózu. V prípade, že takéto skóre dopĺňa aj osteoporotická zlomenina, ide už o manifestnú osteoporózu. Charakteristickým miestom vzniku osteoporotických zlomenín sú stavce chrbtice, horná časť stehennej kosti a dolná tretina predlaktia.
Liečba stravou
Ako prevencia osteoporózy slúži denná konzumácia mliečnych výrobkov a mlieka, spotreba brokolice, orechov, maku, vývarov zo zelenej listovej zeleniny a z kostí, ako i pravidelný pohybový režim s prechádzkami na čerstvom vzduchu v každom ročnom období, pričom je vhodné opatriť si krokomer a vykonať 10-tisíc krokov denne. Liečba osteoporózy musí byť komplexná, lebo samotný vápnik má proti stratám kostnej hmoty len malý účinok. Hlavným zdrojom liečby je vápnik a vitamín D, ktorý sa podáva v tabletkách. Práve vápnik a vitamín D boli pred niekoľkými rokmi jedinými medikamentmi liečby osteoporózy. V súčasnosti sa na liečbu osteoporózy využívajú tieto liekové skupiny: bisfosfonáty, kalcitoníny, stroncium ranelát, parathormon a iné. Na optimálne vstrebanie vápnika je vhodné prijímať potraviny s jeho obsahom v menších dávkach postupne v priebehu dňa. Najvyššiu dávku je dobré užiť navečer, lebo vápnik sa vstrebáva hlavne v noci.
Odporúčané potraviny
Morské riasy – hlavne Hijiki, Wakame a Arame (dostať ich kúpiť v špecializovaných predajniach).
Mak – výborne sa z neho vstrebáva vápnik.
Brokolica, kapusta, čínska kapusta, čakanka, paprika, petržlenová vňať,
karfiol, listová zelenina – zdroje plné vápnika.
Celozrnné obilniny, strukoviny – hlavne sója, tofu syry.
Mandle, lieskové orechy, ľanové semeno, sezam.
Sladký fenikel – má veľa organického sodíka, ktorý udržuje vápnik
v rozpustnom stave.
Figy a slivky.
Melasa – je zdroj prírodného vápnika.
Červené víno – maximálne 200 ml denne!