Nepríjemné pády sú častým a závažným zdravotným problémom. Keďže pád je výsledkom súhry viacerých okolností a rizikových faktorov, nevyhne sa im takmer žiadny jedinec - či už v detstve, alebo v staršom veku.
Žiaľ, s narastajúcim vekom dochádza častejšie k pádom, preto čím je človek starší, tým sa riziko pádu zvyšuje. „Pády starších ľudí sú častým a závažným zdravotným problémom. Najčastejšie padajú ľudia vo veku nad 65 rokov, asi 25 percent vo veku 65 – 74 rokov a až 50 percent ľudí nad 75 rokov. Asi 35 percent osôb nad 65 rokov spadne najmenej raz za rok a tí, ktorí spadnú, majú 2- až 3- krát vyššiu pravdepodobnosť opätovného pádu,“ hovorí MUDr. Renáta Smiková z neštátnej Neurologickej ambulancie v Krompachoch a dodáva, že pád je udalosť, pri ktorej sa osoba nevedomky dostane na zem alebo nižšiu úroveň. Zároveň pripomína, že k pádom nepatria udalosti spôsobené násilným zhodením, stratou vedomia, náhlou paralýzou či epileptickým záchvatom. Príčiny pádov u starších ľudí sú rôzne. Čim je človek starší, tým viac jeho svaly strácajú na pružnosti, znižuje sa ich mohutnosť a vytrvalosť, preto chôdza je stále neistejšia a riziko pádu sa zvyšuje. Vonkajšie príčiny pádov sú spojené s prudkými a neočakávanými zmenami polohy ťažiska, napríklad zakopnutie do šnúry od elektrospotrebičov, nerovná podlaha, nízky nábytok, zohnuté koberce, nevhodná obuv či nedostatočné osvetlenie domu a bytu kombinované so zhoršením ostrosti zraku. Rizikom pošmyknutia a pádu sú aj kĺzajúce koberce, mokrá podlaha, nevhodná obuv, zodratá guma na paličke či státie na jednej končatine a chôdza po úzkom chodníku. „Nepríjemný pád môže vzniknúť napríklad aj pri záklone, ak vertebrálne tepny sú zatláčané výrastkami na chrbtici, pri skrátenej chrbtici v dôsledku osteoporózy, pri náhlom postavení sa zo sedu alebo ľahu v dôsledku tzv. ortostatickej hypotenzie alebo v dôsledku náhleho poklesu tlaku krvi i pri užívaní a kombinácii niektorých liekov a alkoholu. Pády u diabetikov môžu vzniknúť v dôsledku poškodenia nervových zakončení na dolných končatinách. Pád môže zapríčiniť aj narušené držanie tela, napr. v predklone, znížené zhyby končatín, obmedzená pohyblivosť krku, ale aj dehydratácia či neschopnosť mozgu spracovať viacero informácií.
Dôležité je nerozprávať pri chôdzi, ak pacient nie je schopný bez pomoci vstať zo stoličky alebo ak má poruchu priestorového videnia,“ vysvet ľuje neurologička. Doktorka Smiková pripomína, že na udržaní stability sa podieľajú viaceré systémy, a to zrakový, sluchový, rovnovážny uložený vo vnútornom uchu, ner - vové zakončenia na dolných končatinách, tzv. proprioreceptory, v šiji, mozoček, miechové mechanizmy. „V mladosti a za fyziologických podmienok sú všetky systémy vyvážené a nie sú problémy so stabilitou. V dôsledku veku dochádza k postupnému ubúdaniu nie - ktorých systémov, a to aj v prípade tzv. fyziologickej staroby, čím dochádza k prejavu instability a neistoty. Iná situácia nastáva, ak je chorobným procesom poškodený niektorý zo systémov. Okrem toho sa na udržaní stability ako takej podieľajú aj svalový systém a kĺbová pohyblivosť. Z pohľadu neurológa ide hlavne o pády v dôsledku Parkinsonovej choroby, pády po cievnych mozgových príhodách, pády pri polyneuropatii, ktoré sú časté u diabetikov. U mladších pacientov je to hlavne sclerosis multiplex.“ Najvážnejším dôsledkom pádov je široká škála poranení, počnúc menej závažnými odreninami kože, pomliaždením svalov až po imobilizačný syndróm so zaľahnutím na lôžko. Typy poranenia sú závislé aj od základného ochorenia. „Pády sú piatou najčastejšou príčinou smrti starých ľudí. K najvážnejším dôsledkom pádu patria zlomeniny. Tvorí ich až 87 percent po páde vo veku nad 65 rokov. V domácom prostredí vznikne až 60 percent pádov, na verejnosti 30 percent a v zdravotníckych zariadeniach 10 percent pádov,“ vysvetľuje neurologička a dodáva, že typy poranení sú závislé aj od základného ochorenia. Parkinsonov syndróm spomaľuje obranné pohyby a je aj príčinou horších následkov pádov. U pacientov s Parkinsonovou chorobou ide často o zlomeninu krčka stehennej kosti, resp. panvy v dôsledku narušeného mechanizmu pádu, keď chýba obranný mechanizmus hornej končatiny pri páde. Incidencia pádov pri Parkinsonovej chorobe je až 70 percent, z toho 50 percent padá opakovane.
Podobne je to aj u pacientov po cievnej mozgovej príhode. Naopak, pri väčšine pádov v dôsledku fyziologickej staroby ide o zlomeniny zápästia. Z ostatných následkov nemožno nespomenúť poranenie mozgu, poúrazové krvácanie do mozgu, často s nevyhnutnosťou chirurgického zásahu.“ Starší človek, ktorý už raz spadol, má až trojnásobne vyššiu pravdepodobnosť opätovnému pádu. Nebezpečný totiž nie je len pád, ale aj jeho dôsledky, ktoré sa po páde často pridružia. „Aj ak ide o menej závažný pád, postihnutý má strach z chôdze, z pohybu, má oslabené posturálne návyky a následná sociálna izolácia znovu zvyšuje riziko pádu. V mnohých prípadoch dochádza k imobilizácii na lôžku s následným oslabením svalov, zápalom pľúc, zápalom žíl na dolných končatinách, pľúcnou embóliou, preležaninami, ba až smrťou. Veď každý piaty pacient so zlomeninou krčka stehennej kosti do roka zomiera a polovica ľudí po tejto zlomenine ostáva trvalo postihnutá,“ vystríha doktorka Smiková.
Dobrá rada:
* Zvýšiť ostražitosť pri chôdzi.
* Preferovať chôdzu po rovine, vyhýbať sa hrboľatému a nerovnému terénu.
* Pri chôdzi po schodoch sa držať zábradlia.
* Vyvarovať sa chôdzi po klzkých povrchoch.
* Ak je to potrebné, používať paličku, barlu či protišmykové nálepky.
* Nosiť obuv s protišmykovou podrážkou.
* Zabezpečiť dostatočné osvetlenie rizikových miest – schodov, kúpeľne...
* Z bytu odstrániť prekážky, voľne ležiace predmety na podlahe, neupevnené koberce.
* V kúpeľni si zabezpečiť protišmykové rohožky a držadlá na bok vane a sprchu.
* Denné cvičenie zlepšuje pocit istoty udržania rovnováhy a posiľňuje svalstvo.
* Vyhýbať sa športom, ktoré riziko pádu zvyšujú. Vyhýbať sa noseniu ťažkých predmetov a nakláňaniu sa s nimi. Pri potrebe niečo zdvihnúť zo zeme je vhodnejšie radšej pokrčiť nohy v kolenách a chrbticu držať vzpriamenú.
* Vyhýbať sa nadmernému užívaniu uspávacích prostriedkov a alkoholu.