Plastická chirurgia – operácie len pre mladých ? MUDr. Dušan Guba, PhD.
Posledné desaťročia sa plastická chirurgia dostáva do popredia až tak, že zaberá najmä v istom druhu tlače prvé miesto, dokonca sa dostáva na popredné či prvé stránky. Spomína sa zväčša v súvislosti s estetickou zložkou plastickej chirurgie a v nej dominuje najmä problematika úpravy prsníkov. Je úplne samozrejmé, že v článkoch sa spomínajú spoločensky aktívni ľudia, ktorí si dali vykonať nejaký omladzujúci zákrok.

Je pravda, že najmä esteticko-plastická chirurgia ako súčasť plastickej chirurgie je zaujímavá predovšetkým pre mladšiu vekovú skupinu. Súčasťou esteticko-plastickej chirurgie sú však aj špecializácie ako chirurgia ruky, rozštepová chirurgia, popáleninová, rekonštrukčná chirurgia a iné... Plastická chirurgia sa rozhodne „nevyhýba“ ani pacientom, ktorí už majú nejaký ten krížik na chrbte a ktorých môžeme zaradiť do skupiny stredného či vyššieho veku. A nemusí ísť len o zdravotné indikácie...
Riziká plastických operácií
Ak ste niekedy rozmýšľali, že si dáte urobiť plastickú operáciu, prečítajte si tieto riadky. Dočítate sa o všetkých nebezpečenstvách súvisiacich s takýmito operáciami, o ktorých by ste mali vedieť. Plastická chirurgia vám pomôže riešiť problém s ovisnutými prsiami, vráskami, či celulitídou. Takéto zákroky sú čoraz populárnejšie a sú aj cenovo dostupné. Kým sa však rozhodnete podstúpiť niektorý z nich, zvážte všetky za a proti a uvedomte si, aké následky to môže mať pre vaše zdravie.

.
Riziká plastickej operácie
Každá plastická operácia so sebou nesie riziko komplikácií nebezpečných pre zdravie.
Anestézia – bez ohľadu na to, či ide o lokálnu, alebo celkovú anestéziu, obe môžu byť nebezpečné pre kardiovaskulárny systém a v extrémnych prípadoch môžu dokonca viesť k smrti.
Krvácanie – dokonca aj najmenší chirurgický zákrok môže spôsobiť vnútorné alebo vonkajšie krvácanie, v niektorých prípadoch je potrebné ranu znovu otvoriť a odsať z nej krv.
Len aby sme potrebu bariel najviac oddialili
Najskôr Ria začala v pravom kolene pociťovať silnejšiu tupú bolesť, ktorá bola s každým krokom nepríjemnejšia. Bolesť spomaľovala jej chôdzu a prichytila sa, že kríva. No inak to jednoducho nešlo. Aj oľutovala zvyčajný obed, na ktorý sa vybrala s dvomi kolegami. Koleno mu dodalo trpkú príchuť. Ale utešovala sa, že pred budovou ju čaká auto a odvezie sa domov. Pokoj a spánok sú najlepším lekárom, zajtra už po bolesti nebude ani stopy.

No to bol Riin veľký omyl. Koleno ju trápilo čoraz viac, už aj pri stláčaní pedálov počas jazdy v aute. Všimla si, že jej opuchlo, a ak si ho prikryje dekou, robí jej to dobre. Vybrala sa k ortopédovi. V čakárni zistila, že takých ako ona je tam viac.
Ako zdravo a s úsmevom starnúť – Mgr. Dagmar Nemček, PhD.
Celá Európa vie o probléme, ktorý prichádza rýchlosťou cunami, a tým je narastajúci počet starých ľudí. Európske spoločenstvá sú charakteristické zvyšujúcim sa podielom starých a veľmi starých občanov. Štatistici odhadujú, že do roku 2050 počet ľudí vo veku nad 65 rokov v Európe stúpne na 37 %. Pri neustále sa zlepšujúcej životnej úrovni je pre nasledujúce desaťročie predpoklad úbytku počtu pôrodov vo väčšine európskych štátov a na druhej strane vďaka pokroku v medicíne, konkrétne ponuke nových liekov na trhu a špičkovej lekárskej technike sa priemerná dĺžka života za posledných 100 rokov dokonca zdvojnásobila. Napríklad ženy v Nemecku sa dnes dožívajú v priemere 80 rokov a muži 73 rokov, pričom v roku 2020 by sa bežne mali dožívať až 90 rokov. Zdroj ďalej uvádza, že každý štvrtý človek, ktorý sa narodil v rokoch 1946 až 1964, sa môže dožiť 100 rokov a ten, kto sa narodí dnes, až dokonca 120 rokov.

Rady na dobrú imunitu - Ing. Ivan Mach, CSc., dietológ
Dietológ Resortu Sv. Kateřina radí: Ak chcete prežiť zimu bez úhony, musí váš imunitný systém optimálne fungovať. Prečo? Len silná obranyschopnosť chráni váš organizmus nielen pred cudzími votrelcami, ako sú baktérie a vírusy, ale pomáha aj bunkám zbavovať sa odpadových produktov látkovej výmeny, vznikajúcich pri telesnej námahe a spôsobujúcich únavu. Navyše zdravý imunitný systém prospieva celkovej regenerácii, pri ktorej sa odstraňuje bunkový odpad vznikajúci námahou (vrátane cvičenia a športu) a stresom. Ak je tento mechanizmus čistenia porušený, pocítite bolesť vo svaloch a v spojivových tkanive – a regenerácia sa po akejkoľvek fyzickej námahe predlžuje. Vzniká letargia až únava, ktorým neprávom hovoríme „zimné“. Ak chcete byť celú zimu zdraví, čo úzko súvisí s funkciou imunitného systému, je užitočné dopriať si častejšie odpočinok (aj aktívne) a získavať tak potenciál na upevnenie imunity.

Významným zdrojom imunitnej ochrany je výživa a jej doplnky. Ste si istí, že vaša výživa posilňuje vašu obranyschopnosť? Zamyslite sa nad svojím jedálnym lístkom, a keď v ňom nájdete aspoň 5 ingrediencií z nasledujúceho zoznamu, môžete vyhlásiť, že vaše stravovanie prospieva aj vašej imunite.
Selén – čo o ňom vlastne vieme?
O antioxidantoch ste už určite počuli – pokiaľ nie, iste sa k tomu skoro dostanete. Dnes sú predmetom intenzívneho výskumu zameraného na ochranu, ktorú nám môžu poskytnúť proti zhubným chorobám, predčasnému starnutiu alebo sivému zákalu. Vedci sú presvedčení, že práve antioxidanty môžu prispieť k prevencii týchto nebezpečných civilizačných chorôb. Ide o zoskupenie vitamínov a minerálov, predovšetkým vitamínov A, C, E, betakarotén a selén. Najcennejšou vlastnosťou antioxidantov je ich schopnosť likvidovať nevyvážené molekuly známe ako voľné radikály.
Čo sú voľné radikály?
Sú to napríklad toxíny, ktoré sa nachádzajú vo vzduchu znečistenom smogom, v cigaretovom dyme atď. Reagujú s inými molekulami v našom tele, destabilizujú ich, čím ohrozujú celé bunky. Podieľajú sa na vzniku takých ochorení, akými sú rakovina a srdcové choroby. Voľné radikály napádajú ostatné, zdravé molekuly, ktoré tým strácajú stabilitu.
Ochorenie, ktoré si nevyberá
Príznaky Alzheimerovej choroby možno v prvých fázach ochorenia ľahko prehliadnuť alebo ich pripísať stresu, únave či depresii a strate chuti do života súvisiacej so starnutím. Častým prejavom je aj zmätenosť či popletenosť, po čase sa objavia menšie poruchy pamäti, ktoré sa postupne prehlbujú. Ľudia postihnutí týmto ochorením môžu zabúdať mená svojich blízkych, názvy známych miest či účel každodenne používaných predmetov. Ako sa pamäťové výpadky, príznačné pre rané štádium ochorenia, postupne zhoršujú, pridávajú sa k nim aj iné mentálne poruchy a problémy správania.

Alzheimerova choroba je degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré je sprevádzané postupným úpadkom pamäti, myslenia, chápania, reči, schopnosti učiť sa, úsudku a plánovania. Príznaky ochorenia sa začínajú výpadkami krátkodobej pamäti, dezorientáciou a inými mentálnymi poruchami, ktoré postupne môžu viesť až k strate kontroly nad telesnými funkciami. Najčastejšie sa objavuje u ľudí starších ako 65 rokov, s mierne častejším výskytom u žien ako u mužov.
Smutný návrat do detstva
Príbeh tety Olinky nie je, žiaľ, zriedkavý. Ale v mnohom je poučný pre rodiny tých, ktorí sa podobne ako ona na starosť znova stávajú deťmi. Bez perspektívy, len s utrpením svojím i svojho okolia až do trpkého konca. No súčasne s možnosťou zmierniť negatívne sprievodné javy nevyliečiteľnej choroby mozgu známej ako Alzheimerova choroba na čo najmožnejšie minimum.

U osemdesiatdeväťročnej tety Oľgy sa to začalo tak isto, ako u všetkých postihnutých pred ňou. Najskôr zabudla, že to isté už dcére, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, niekoľkokrát povedala. Keď si popoludní sadla na chvíľu oddychu na balkón, akási mama na pieskovisku vybila dieťa. Tetu, bývalú učiteľku a mamu štyroch detí, to veľmi pohoršilo. Bitku nepovažovala nikdy za výchovnú metódu. Dcéra Miluška, takisto učiteľka, jej odvetila, že už jej tú príhodu dvakrát povedala. No o chvíľu ju teta Olinka rozprávala zase.
Chrbtica zafixovaná v predklone - MUDr. Marián Markech, MPH
Marek pred rokmi ešte ako vysokoškolák v ranných hodinách spozoroval občasnú bolesť v krížoch. Keď sa rozhýbal, bolesť ustúpila. V priebehu niekoľkých týždňov sa však bolesť začala stupňovať, pridali sa aj horúčky a stuhnutie v bedrovej oblasti. Nevedel sa hýbať a ocitol sa v nemocnici. Predpokladal, že má zablokované platničky, lekár však diagnostikoval ankylozujúcu spondylitídu – Bechterevovu chorobu. Aj keď sa Markovi zrútil svet, mal šťastie, že ochorenie bolo iba v začiatočnom štádiu a liečba zabrala. Svoj ďalší život však musel prispôsobiť ochoreniu a chrbtici zafixovanej v miernom predklone – pravidelne cvičil, plával a liečil sa v kúpeľoch.

Chronické zápalové ochorenia chrbtice sužovalo ľudí odpradávna. Svedčia o tom už kostry z obdobia egyptských faraónov. Ako prvý ochorenie rozpoznal roku 1893 ruský neurológ Vladimír Bechterev, podľa ktorého je aj ochorenie pomenované. Bechterevova choroba postihuje asi 1 percento populácie. Muži sú postihnutí častejšie ako ženy (v pomere 8 : 1), pričom ochorenie má u žien zväčša oveľa miernejší priebeh. Ide o „chorobu mladých mužov“ so začiatkom medzi 15. až 30. rokom života. Vzplanutie ochorenia nad 40 rokov je zriedkavé. Príčina ochorenia nie je známa.