Marek pred rokmi ešte ako vysokoškolák v ranných hodinách spozoroval občasnú bolesť v krížoch. Keď sa rozhýbal, bolesť ustúpila. V priebehu niekoľkých týždňov sa však bolesť začala stupňovať, pridali sa aj horúčky a stuhnutie v bedrovej oblasti. Nevedel sa hýbať a ocitol sa v nemocnici. Predpokladal, že má zablokované platničky, lekár však diagnostikoval ankylozujúcu spondylitídu – Bechterevovu chorobu. Aj keď sa Markovi zrútil svet, mal šťastie, že ochorenie bolo iba v začiatočnom štádiu a liečba zabrala. Svoj ďalší život však musel prispôsobiť ochoreniu a chrbtici zafixovanej v miernom predklone – pravidelne cvičil, plával a liečil sa v kúpeľoch.
Chronické zápalové ochorenia chrbtice sužovalo ľudí odpradávna. Svedčia o tom už kostry z obdobia egyptských faraónov. Ako prvý ochorenie rozpoznal roku 1893 ruský neurológ Vladimír Bechterev, podľa ktorého je aj ochorenie pomenované. Bechterevova choroba postihuje asi 1 percento populácie. Muži sú postihnutí častejšie ako ženy (v pomere 8 : 1), pričom ochorenie má u žien zväčša oveľa miernejší priebeh. Ide o „chorobu mladých mužov“ so začiatkom medzi 15. až 30. rokom života. Vzplanutie ochorenia nad 40 rokov je zriedkavé. Príčina ochorenia nie je známa. Predpokladá sa, že ide o zlyhanie imunitného systému, ktorý spôsobuje zápal v tele pacienta. U prvostupňových príbuzných sa ochorenie vyskytuje 20-krát častejšie ako v bežnej populácii. Usudzuje sa, že príčinou ochorenia okrem rodinných a imunologických faktorov môžu byť aj infekčné ochorenia. Zdravú chrbticu tvorí stĺpec stavcov, ktoré spájajú pružné väzivové platničky. Hybnosť a stabilitu chrbtice umožňuje zložitý systém šliach, väzív a svalov, ktoré obopínajú stavce. Ak tento zložitý mechanizmus postihne zápal, pacientovi spôsobí vážne zdravotné problémy. Bechterevova choroba je systémové ochorenie pohybového ústrojenstva. Postihuje predovšetkým chrbticu, postupne spôsobuje kostnatenie kĺbového puzdra a časti väzivového prstenca medzistavcovej platničky a okolitých väzov. Vo viac ako polovici prípadov sú zasiahnuté i ramenné a bedrové kĺby. „Ochorenie sa začína pozvoľna, najčastejšie bolesťou v bedrovo-krížovej oblasti, ktorá sa postupne stáva trvalou. Základným prejavom je bolesť. Zjavuje sa spravidla v noci, je spojená s pocitom stuhnutia a budí chorého zo spánku. Úľavu prináša rozcvičenie a aplikácia tepla. Neskôr sa k bolesti pridruží aj obmedzenie pohyblivosti, postupne sa obmedzujú pohyby v bedrovej chrbtici všetkými smermi, neskôr sa zmenšujú dýchacie pohyby hrudníka a nakoniec dochádza k obmedzeniu pohybu v krčnej chrbtici. Postoj pacienta s ochorením je typický – vysunutá hlava, zaoblené plecia, vyrovnaná bedrová časť chrbtice, sploštený hrudník a zafixovaný postoj v predklone. Ochorenie môže postihnúť aj oči, srdce, pľúca a tlakom na miechu aj nervové korene,“ hovorí MUDr. Marián Markech, MPH, vedúci lekár Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany.
Podľa doktora Markecha sa zmeny na kĺboch chrbtice podobajú zmenám pri reumatickej artritíde. Zápalová reakcia kĺbového puzdra vyvoláva novotvorbu kosti, pri ktorej sa chrupavky menia na kosť. Podobne skostnatie aj kĺb v krížovej oblasti. Chronický proces môže postihnúť aj úpony šliach a väzov na skelete tela. Pacient má problémy pri zohýnaní, nemôže si obuť topánky ani otáčať hlavou tak, ako bol zvyknutý, preto sa musí otáčať celým telom. Ochorenie sa však môže v ktoromkoľvek štádiu zastaviť aj bez liečby, zostať v jednom stupni aj niekoľko mesiacov i rokov a potom znovu nebadane, prípadne rýchlejšie pokračovať. Ako sa ochorenie diagnostikuje? „Pomocou anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia, rtg. snímky a laboratórnych vyšetrení môžeme jednoznačne určiť diagnózu Bechterevovej choroby. V skorších štádiách je zvýšená sedimentácia, pozitívny tzv. C reaktívny proteín, zvýšené sú aj antiglobulíny a prítomný je aj HLA B 27 antigén. V pokročilom štádiu ochorenia na rtg. snímke už badať typické kostné stuhnutie pripomínajúce bambusovú palicu,“ vysvetľuje doktor Markech. Bechterevova choroba sa lieči liekmi, ktoré tlmia bolesť a zápalové procesy. K dispozícií je celý rad antireumatík a analgetík. Prognóza ochorenia je pri včasnom rozpoznaní dobrá, až 70 – 75 percent chorých je plne aktívnych. K dočasnej práceneschopnosti môže dôjsť v akútnom štádiu. Najdôležitejšou súčasťou liečby ochorenia je pohybová, fyzikálna a kúpeľná liečba. Jej cieľom je prevencia deformít, posilnenie a tonizácia svalov a dychové cvičenia. Denný tréning a cvičenia sa musia stať súčasťou životného štýlu pacienta. „Chorým odporúčame pevné a tvrdé lôžko, pohybovú aktivitu a plávanie. Upozorňujem, že bolesť je limitujúcim faktorom v životospráve a liečbe. Komplexná kúpeľná a medikamentózna liečba prináša najvýraznejší liečebný efekt pre pacienta. Objektívne pozorovania ukázali, že na rozdiel od iných reumatických ochorení, pri Bechterevovej chorobe kúpeľná liečba priaznivo ovplyvňuje aj zápalový proces. Hlavný význam balneoterapie vidíme najmä v ovplyvňovaní funkčnej zdatnosti, preto považujeme cielenú pohybovú liečbu za nenahraditeľnú súčasť liečby. Ide o celoživotné ochorenie, ktoré neskracuje život a pri dobrej životospráve, vhodnej liečbe a sústavnej dennej pohybovej aktivite nijako nezhoršuje kvalitu života pacienta,“ hovorí MUDr. Markech. Pacient s Bechterevovou chorobou musí byť stále pod kontrolou reumatológa. Špeciálne cviky (15 minút ráno a 20 – 30 minút večer), ktoré robí doma, ho naučí fyzioterapeut. Podľa potreby a stavu ochorenia ich aj upraví alebo doplní. Pacient musí dbať na vzpriamené držanie tela neustále – v stoji, v sede, spať by mal na rovnej a nevyležanej posteli a chrbticu v rovnej polohe polohovať dvakrát za deň. Najvhodnejším športom pre chorého je plávanie, prechádzky a kúpeľná liečba, ktorá je plne indikovaná. Má blahodarný a nenahraditeľný význam pre pacienta.