V priebehu života prechádza náš organizmus rôznymi etapami. Viete, čo sa deje v organizme, keď máme 20, 30 alebo 70 rokov? Prečo niekto v štyridsiatke vyzerá o 20 rokov starší a naopak, niekomu by ste v päťdesiatke hádali o 10 rokov menej? Každý z nás starne iným spôsobom, ale často si za to môžeme aj my sami.

Každý deň čítate v novinách, počúvate v televízii, že bez vitamínov a ďalších živín možno nedožijete do rána. V našom prehľade zistíte, na čo a kedy ich najviac potrebujete.

Ochorenia prostaty sú u mužov pomerne časté. Päťdesiatnici a starší páni, ktorí ani netušia, že nejakú prostatu majú, patria medzi veľkých šťastlivcov. Ktorýsi lekár totiž s úsmevom poznamenal, že „hlavnou funkciou tohto orgánu je od istého veku obmedzovať prietok moču, čo najväčšmi sťažovať onú činnosť vykonávanú pri pisoári, muža v noci budiť a vyvolávať trápne situácie na verejných toaletách“. Je to tak, tretina mužov po päťdesiatke, polovica po šesťdesiatke a 90 % sedemdesiatnikov o tom vie svoje. To, prečo vlastne od istého obdobia dochádza k zväčšovaniu prostaty, nie je celkom jasné. Dovtedy pokojná prostata sa aktivuje a dochádza k množeniu buniek najmä v jej jadre. To vyvoláva mechanický tlak na močovú rúru a sťažuje močenie.

Veľké množstvo žien si dokáže privodiť opakované zápaly močových ciest nesprávnym oblečením alebo nedokonalou intímnou hygienou. Súčasné štatistiky sú varujúce: Každá druhá žena prežije túto nepríjemnú skúsenosť najmenej raz za život! Tieto zápaly môžu viesť i k psychickým zábranám pri sexe (z dôvodu nepríjemného výtoku, častého močenia a pálenia v oblasti genitálií). Moč je niekedy kalný a páchnuci.

Od svojho objavenia prechádzajú antibiotiká neustálym vývojom a v súčasnosti existuje množstvo antibiotík, ktoré sú určené na liečbu rôznych druhov bakteriálnych infekcií. Prelomom v antibiotickej liečbe je vysoko účinný sirup s predĺženým uvoľňovaním, ktorý sa v rámci liečby užije iba jeden-jediný raz, pričom nahrádza 7- až 10-dňovú antibiotickú liečbu.

Deväť z desiatich Slovákov má minimálne jeden rizikový faktor spôsobujúci vznik chronických ochorení. Za týmto alarmujúcim stavom je nedostatok pohybu a nesprávne stravovacie návyky. Konferencia Nové trendy vo výžive 2010 si dala za cieľ odpovedať, prečo tučnieme a žijeme kratšie ako obyvatelia západnej Európy.

Ján prekonal mozgovú príhodu, ktorej následkom došlo k strate reflexu prehĺtania. Pacient nemohol prehltnúť ani sliny, musel ich vypľúvať. Preto začal prijímať stravu cez nazogastrickú sondu (sonda cez nos do pažeráka, do ktorej sa podáva pacientovi mixovaná strava) s tým, že ak sa pacientovi neobjaví reflex prehĺtania najneskôr do mesiaca, bude sa mu musieť zaviesť tzv. PEG sonda (sonda priamo do žalúdka)...

Je to síce ťažké, ale riešenie sa vždy nájde. Chce to iba pozrieť sa do „zrkadla svojej duše“, zaťať zuby a ísť ďalej. S „depkou „ sa dá bojovať. Depresiu prehlbuje aj nadbytok kofeínu (viac ako štyri šálky kávy ale šesť šálok čierneho čaju). Kofeín navyše spôsobuje nespavosť a tá je jedným z príznakov depresie. Skúste zvýšiť príjem vitamínov skupiny B, železa, draslíka, horčíka, medi a zinku, ktoré organizmus načerpá z celozrnných potravín, strukovín, chudého mäsa, rýb s vysokým obsahom tuku, morských živočíchov a vajec. Dostatok vitamínu C nájdeme v čerstvom ovocí a zelenine (špargľa, brokolica, kapusta, pomaranče a bobuľovité ovocie). Hladinu vápnika, horčíka a železa pomôže zvýšiť listová zelenina, sušené ovocie nám doplní draslík a železo a zásoby vápnika doplnia mliečne výrobky (najlepšie s nízkym obsahom tuku.