Parkinsonova choroba má viacero príznakov
Parkinsonova choroba je chronické, pomaly sa rozvíjajúce ochorenie nervového systému. Po prvý raz ju podobne opísal v roku 1817 londýnsky praktický lekár James Parkinson vo svojej knihe An essay on the Shaking Palsy. Ochorenie potom dostalo pomenovanie po svojom objaviteľovi. Základným podkladom na vznik Parkinsonovej choroby je nedostatok nervového prenášača dopamínu, ktorý je najvýraznejší najmä v bazálnych gangliách – hlboko uložených štruktúrach sivej hmoty mozgu.
Dopamín sa v mozgu za normálnych okolností tvorí predovšetkým v jadre nazývanom čierna hmota (substantia nigra), ktoré pomocou dopamínu komunikuje s inými časťami bazálnych ganglií. Pri nedostatku dopamínu vzniká porucha regulácie pohyblivosti – prejavy Parkinsonovej choroby. S nedostatkom dopamínu súvisí relatívny nadbytok iných podobných látok (prenášačov nervových vzruchov), ktoré sú prítomné v bunkách tohto systému. Aj tento fakt sa odráža na porušenej funkcii bazálnych ganglií. Dôvodom nedostatku dopamínu je odumieranie buniek, ktoré majú za úlohu túto látku vyrábať.