Téma čísla

Parkinsonova choroba má viacero príznakov

Parkinsonova choroba je chronické, pomaly sa rozvíjajúce ochorenie nervového systému. Po prvý raz ju podobne opísal v roku 1817 londýnsky praktický lekár James Parkinson vo svojej knihe An essay on the Shaking Palsy. Ochorenie potom dostalo pomenovanie po svojom objaviteľovi. Základným podkladom na vznik Parkinsonovej choroby je nedostatok nervového prenášača dopamínu, ktorý je najvýraznejší najmä v bazálnych gangliách – hlboko uložených štruktúrach sivej hmoty mozgu.

Dopamín sa v mozgu za normálnych okolností tvorí predovšetkým v jadre nazývanom čierna hmota (substantia nigra), ktoré pomocou dopamínu komunikuje s inými časťami bazálnych ganglií. Pri nedostatku dopamínu vzniká porucha regulácie pohyblivosti – prejavy Parkinsonovej choroby. S nedostatkom dopamínu súvisí relatívny nadbytok iných podobných látok (prenášačov nervových vzruchov), ktoré sú prítomné v bunkách tohto systému. Aj tento fakt sa odráža na porušenej funkcii bazálnych ganglií. Dôvodom nedostatku dopamínu je odumieranie buniek, ktoré majú za úlohu túto látku vyrábať.

Demencia – novodobá metla ľudstva

Sprievodným javom zvyšovania priemerného veku mužov aj žien je nárast ľudí, ktorí sú pre rozličné ochorenia charakteristické najmä pre vyšší dôchodkový vek odkázaní na pomoc a opateru v sociálnych zariadeniach. Medzi takéto choroby patrí demencia. Jej nárast nie je iba dôsledkom staroby, ale patrí aj k civilizačným chorobám spôsobeným zvyšujúcim sa stresom, nedostatkom pohybu, nevhodnou stravou – teda zlým spôsobom života. Aj preto sa demencia začína považovať za novodobú metlu ľudstva, na ktorú spoločnosť nie je vôbec pripravená. Svedčí o tom chronický nedostatok zdravotných a sociálnych zariadení zameraných na starších pacientov postihnutých touto pliagou.

Oficiálna charakteristika demencie, ktorá patrí do kategórie duševných chorôb, hovorí o syndróme zapríčinenom zvyčajne chronickým alebo progresívnym ochorením mozgu, pri ktorom sa zhoršujú jeho viaceré vyššie kôrové funkcie vrátane pamäti, myslenia, orientácie, chápania, rátania, kapacity učenia, jazyka a úsudku. Vedomie nie je zastreté. Poznávacie poruchy zvyčajne sprevádzajú, ale niekedy aj predchádzajú zhoršenie ovládania emócií, spoločenského správania a motivácie. Tento syndróm sa zjavuje pri mozgovo-cievnom ochorení a pri iných chorobách, ktoré prvotne alebo druhotne postihujú mozog.

Boj lekárskej vedy s migrénou trvá

Azda niet v našich zemepisných šírkach človeka, ktorý by sa aspoň raz na vlastnej koži nestretol s bolesťami hlavy. Hoci len ako so sprievodným prejavom ochorenia na chrípku. No bolesti hlavy môžu mať rozličnú frekvenciu aj rozdielnu intenzitu. Dôležité je vedieť, čo bolesť spôsobilo, a účinne proti nej zasiahnuť. Práve to však býva najčastejšie problém.

V USA napríklad až 13 percent obyvateľov trpí na veľmi nepríjemný druh bolestí hlavy, ktorý je známy pod označením migréna. Postihuje 16 percent amerických žien a 7 percent mužov. Podobne často sa s mig - rénou možno stretnúť u obyvateľov Európy, kým v Číne a iných východoázijských štátoch je jej výskyt nižší. Nemecké štatistiky hovoria, že bolesťami hlavy trpí dokonca každý druhý občan. Ochorenie postihuje ľudí v produktívnom veku života, no nie je zriedkavosťou ani u dospievajúcich dievčat.

Skleróza multiplex je chorobou mladých žien

Sklerózou multiplex, nazývanou tiež roztrúsená skleróza, trpí na Slovensku približne 6000 ľudí. Mnohí ľudia však dlho netušia, že majú túto chorobu. Online dotazníkový prieskum zastrešený Slovenským zväzom sclerosis multiplex zmapoval znalosti Slovákov o tomto ochorení a jeho príznakoch.

Ako vyplynulo z prieskumu, do ktorého sa zapojilo vyše 3000 ľudí, až 95 percent z nich správne určilo, že skleróza multiplex je chronické zápalové ochorenie centrálneho nervového systému. Prieskum pritom bral do úvahy, či respondent sám netrpí touto chorobou, resp. či nepozná v okolí niekoho s touto diagnózou. Preto boli výsledky rozdelené do dvoch skupín – na ľudí, ktorí s roztrúsenou sklerózou majú skúsenosť, a na ľudí, ktorí sa s ňou nestretli. Pozitívnym zistením je, že aj druhá skupina správne určila podstatu tejto choroby.

Centrálny počítač nášho života – mozog

Jeden z najdôležitejších orgánov celého organizmu. Je akýmsi centrálnym počítačom, kontroluje a riadi každú našu myšlienku, pohyb, ale aj procesy, ktoré prebiehajú automaticky, ktoré nie sú ovládateľné vôľou (dýchanie, trávenie, srdcový rytmus atď.).

Hmotnosť mozgu u dospelého človeka je približne 1,5 kilogramu. Nachádza sa v lebke, tá ho chráni pred vonkajšími nárazmi a poškodením. Preto musí byť lebka silná a odolná. Vnútri lebečnej dutiny je ďalšia ochranná vrstva. Je to tekutina, ktorá vzniká hlboko v mozgu a nazýva sa mozgovomiechový mok. Mozog je orgán veľmi chúlostivý a krehký, ale aj pružný a schopný regenerácie.

Téma čísla – Neurológia

Každý pohyb, od mimovoľného žmurknutia až po uvedomelú činnosť, ako je napríklad riadenie auta, všetky vnemy, dokonca aj sny – riadi nervová sústava. Neustále, v každom momente nášho bytia prenášajú nervy stovky impulzov, niektoré z nich smerujú do mozgu, iné z neho vychádzajú. Hlavné časti tohto životne dôležitého systému sú mozog – najúžasnejšie a najzložitejšie dielo matky prírody, sídlo rozumu a zmyslového vnímania, miecha – hlavná trasa komunikačnej siete a napokon samotné nervy – rozvetvená sieť, ktorej korene sú zakotvené v mieche či priamo v mozgu. Táto sieť nazývaná periférna nervová sústava je natoľko prepletená a zložitá, že presnú funkciu každého jej prvku dokonca ani dnes ešte nepoznáme.

Centrálny nervový systém – CNS

Nazýva sa aj ústredná nervová sústava, je to hlavné nervové riadiace centrum. Skladá sa z mozgu a miechy. K centrálnej nervovej sústave patria aj niektoré zmyslové orgány – zrak, sluch, čuch a centrum rovnováhy. CNS riadi a koordinuje pohyb a rovnováhu, nesie centrá životne dôležitých funkcií (dýchanie, krvný obeh, hlad, smäd), závisí od neho pamäť, učenie a celé vedomie človeka.

Po lete sa zamerajte na svoju pleť

V lete sme našu pokožku vystavovali intenzívnemu slnečnému žiareniu. Zo spektra UV-lúčov práve UVA lúče prenikajú do spojivového tkaniva, kde poškodzujú elastické a kolagénové vlákna. S tým súvisí strata pružnosti, hydratácie, zvýšená tvorba vrások, pigmentových škvŕn – čiže starnutie pokožky.

V procese starnutia dochádza najmä na najviditeľnejšej časti tela, na tvári, ku viacerým zmenám. Pod vplyvom úbytku kolagénu a elastínu sa pokožka stáva tenšou a vytvárajú sa na nej jemné vrásky. Mimické zlozvyky (napr. dvíhanie čela) spôsobujú aj tzv. dynamické vrásky, ktoré sa najčastejšie tvoria medzi obočím, okolo očí alebo na čele. Gravitácia spôsobuje, že koža ovísa a objem podkožného tkaniva a tuku sa presúva z hornej časti tváre nadol a ku krku.

Darček a oddych za prijateľnú cenu

Rozmýšľate, čím by ste potešili rodičov či starých rodičov na Vianoce alebo pri ich sviatku? Máme super nápad. Venujte im Pobyt pre seniorov so štátnou účelovou dotáciou, resp. Jesenný relaxačný pobyt, ktorý poskytuje hotelová spoločnosť SOREA v najatraktívnejších lokalitách Slovenska.

 

HOTELY SOREA:

Vysoké Tatry – Spiš – Nízke Tatry – Piešťany – Bratislava

Avemar - Účinná pomoc pri liečbe rakoviny

Rakovina je nádorové ochorenie, ktoré je spôsobené nekontrolovaným rastom nádorových buniek. Ak sa v našom tele naruší proces rozmnožovania alebo delenia buniek, bunky bujnejú náhodne a poškodzujú zdravé tkanivo. Za normálnych okolností tieto zmeny zistí imunitný systém, ktorý rastúce bunky zničí, ale z nekontrolovane sa deliacej bunky, ktorá tomuto dohľadu unikla, vzniká nádor. Nádorové bunky potom môžu preniknúť do nášho obehu a lymfou alebo krvou sa rozšíria do ďalších častí tela a vytvárajú metastázy.

Rakovina patrí medzi najrozšírenejší typ ochorenia a jej výskyt v posledných rokoch enormne narastá. Hoci lekárska veda napreduje, možnosti liečby rakoviny sú stále obmedzené. Lekárska veda v súčasnosti využíva na odstránenie rakovinových buniek chirurgické zákroky, chemoterapiu alebo liečbu ožarovaním. Každá z týchto metód má však jednak nežiaduce vedľajšie účinky a zároveň neselektívne ničí aj niektoré zdravé bunky.

Unavení až za hrob či aktívni aj na staré kolená?

Občas sa zdá, akoby sme my Slováci starli o čosi rýchlejšie než ostatní. Kým si bohatí Západoeurópania užívajú aktívne dôchodky, ich mestá sú plné bežcov i cyklistov a z tvárí im prakticky nemizne svetácky úsmev, na slovenských uliciach o zachmúrené a vyčerpané výrazy nie je núdza. Môže však za to iba rozdielna životná úroveň? Malé porovnanie s ázijskými národmi naznačuje, že za celkovou životnou vyčerpanosťou môže byť aj niečo celkom iné – nedostatok jódu v našej strave.

Stačí sa pozrieť na Japoncov, ktorí v rovnakom veku vyzerajú o polovicu mladšie ako my. Okrem genetiky za to podľa odborníkov môže najmä ich strava bohatá na jód. Najviac jódu sa totiž nachádza v morskej vode a jeho najprirodzenejším zdrojom pre človeka sú morské ryby a riasy, ktoré sú stabilnou súčasťou japonského menu. Jód je dôležitým pilierom nášho zdravia, tajomstvom vitality a dlhého života v dobrej kondícii.

Prihlásiť sa na odber Téma čísla