Parkinsonova choroba má viacero príznakov

Dopamín sa v mozgu za normálnych okolností tvorí predovšetkým v jadre nazývanom čierna hmota (substantia nigra), ktoré pomocou dopamínu komunikuje s inými časťami bazálnych ganglií. Pri nedostatku dopamínu vzniká porucha regulácie pohyblivosti – prejavy Parkinsonovej choroby. S nedostatkom dopamínu súvisí relatívny nadbytok iných podobných látok (prenášačov nervových vzruchov), ktoré sú prítomné v bunkách tohto systému. Aj tento fakt sa odráža na porušenej funkcii bazálnych ganglií. Dôvodom nedostatku dopamínu je odumieranie buniek, ktoré majú za úlohu túto látku vyrábať. Aby sa Parkinsonova choroba prejavila, musí byť zničených 50 % buniek substantia nigra, vyrábajúcich dopamín. Hladina dopamínu v oblasti bazálnych ganglií vtedy klesne o 80 %. Podobný proces pozorujeme pri starnutí zdravých osôb, nikdy však nedosiahne miery opisovanej pri Parkinsonovej chorobe. Prečo dochádza u pacientov s Parkinsonovou chorobou k predčasnému a nadmernému odumieraniu určitých nervových buniek, zatiaľ nevieme jednoznačne určiť. Existujú viaceré teórie o mechanizmoch, ktoré spôsobujú nedostatok dopamínu v bazálnych gangliách. Žiadna z nich však nedokáže vysvetliť výskyt Pakinsonovej choroby v celom jej rozsahu. Dôležité však je, že aj keď Parkinsonovu chorobu vzhľadom na jej nejasnú príčinu zatiaľ nevieme vyliečiť, vieme potlačiť alebo obmedziť príznaky ochorenia.

Výskyt Parkinsonovej choroby 

Výskyt Parkinsonovej choroby sa v populácii pohybuje v rozpätí medzi 80 – 190 postihnutými na 100 000 obyvateľov, teda približne každý tisíci človek trpí Parkinsonovou chorobou. Ak budeme sledovať Parkinsonovu chorobu len u osôb starších ako 60 rokov, zistíme, že sa vyskytuje až u 1 percenta. Ide preto o pomerne časté ochorenie. Parkinsonova choroba sa zvyčajne začína v strednom veku, priemerný vek pacientov na začiatku ochorenia sa pohybuje okolo 50 – 60 rokov, nebýva však vzácnosťou ani vo vyšších vekových skupinách. Výskyt pred 40 rokom veku je pomerne vzácny (približne 10 % všetkých prípadov), v tejto skupine stúpa riziko rodinného výskytu na genetickom podklade. Treba zdôrazniť, že na vzniku Parkinsonovej choroby nenesie chorá osoba nijakú vinu: životný štýl, druh práce ani stravy nemá dokázaný vplyv na vznik ochorenia. Prvé ťažkosti pacientov trpiacich Parkinsonovou chorobou sú väčšinou necharakteristické. Ide predovšetkým o bolesti ramien a chrbta, pocity ťažoby v končatinách, pocity straty výkonnosti, poruchy spánku, zápchu, tichosť a monotónnosť hlasu, zhoršenie písma, depresie a pocit zníženej sexuálnej výkonnosti. Tieto príznaky sprevádzajú veľmi veľa ochorení a nie sú špecifické. Až neskôr, o mnoho mesiacov alebo rokov, sa objavujú štyri typické a základné príznaky choroby, čo sú tras (tremor), svalová tuhosť (rigidita), celkové spomalenie pohybov (bradykinéza, akinéza, hypokinéza), poruchy postoja a chôdze. Všetky príznaky sa nemusia vyskytovať u každého pacienta. Určitá časť pacientov, u ktorých sa tieto príznaky objavia, nemusí trpieť Parkinsonovou chorobou, ale niektorým z iných typov parkinsonského syndrómu. Ide o celý rad ochorení, ktoré svojimi príznakmi do značnej miery napodobňujú príznaky Parkinsonovej choroby. Najčastejším omylom v diagnóze Parkinsonovej choroby je, že každý druh trasu sa pokladá za „parkinsonský“ tras, čo nie je pravda. Tras má mnoho rôznych príčin a Parkinsonova choroba nie je jeho najčastejšou príčinou v populácii. V neskoršom priebehu ochorenia sa v súvislosti s pokračujúcim úbytkom ner - vových buniek a pôsobením používaných liekov rozvíjajú ťažkosti súvisiace najmä s pohyblivosťou. Vznikajú viac alebo menej predvídateľné stavy zhoršenej pohyb - livosti, striedané stavmi dobrej pohyblivosti sprevádzanej mimo vôľovými pohybmi krútivého charakteru. Ochorenie často sprevádzajú aj iné ako pohybové ťažkosti – depresia, poruchy spánku, úzkosť, zápcha, poruchy močenia, nadmerné potenie, slinenie a mazotok, kolísanie krvného tlaku, ťažkosti s chôdzou, pády. Vzhľadom na pomerne rozsiahle možnosti liečby dnes Parkinsonova choroba výrazne neznižuje dožívanie, pri dlhodobom trvaní však významne znižuje kvalitu života. Konečné štádiá pacienta ohrozujú okrem porúch pohyblivosti najmä psychickými zmenami a následkami pádov.

História liečby

História liečby Parkinsonovej choroby je bohatá. Už v roku 1867 boli opísané čiastočne úspešné pokusy o liečebné ovplyvnenie príznakov Parkinsonovej choroby pomocou beladony, prípravku rastlinného pôvodu. V roku 1911 bola syntetizovaná látka L-DOPA, ktorá je základom syntézy dopamínu. Prvý na trh uvedený liek vyrobený chemickými postupmi bol v roku 1946 biperidén, ktorý bol schopný výrazne znížiť tras. V roku 1958 bola vykonaná prvá operácia osoby chorej na Parkinsonovu chorobu. V roku 1970 bol na trh uvedený prvý preparát obsahujúci L-DOPA, čo je doteraz najúčinnejšia látka vo farmakologickom ovplyvnení motorických príznakov Parkinsonovej choroby. Časom sa ukázalo, že dlhšie užívanie preparátov obsahujúcich levodopu je spojené s komplikáciami, najmä s náhlymi zmenami pohyblivosti. Preto výskum liečiv pokračoval a objavili sa preparáty schopné napodobniť účinok dopamínu (agonisty dopamínových receptorov), zlepšujúce dostupnosť L-DOPY ovplyvnením jej metabolizmu (inhibítory enzýmov COMT a MAO B) a látky pôsobiace na iné systémy neurotransmiterov. V nedávnej minulosti sa do praxe dostali i nové spôsoby podávania liekov (podanie priamo do čreva, podanie do podkožia, použitie kožných náplastí) spolu s novými spôsobmi chirurgickej liečby (zavedenie stimulačných elektród do hlbokých mozgových štruktúr). Napriek veľkej snahe sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť, aby niektorá látka mala nespochybniteľný účinok v podobe spomalenia alebo dokonca zastavenia postupu odumierania nervových buniek.

Európska asociácia spoločností pre Parkinsonovu chorobu

Farmakologická a chirurgická liečba sa v praxi kombinuje s nefarmakologickými postupmi – rehabilitáciou, sociálnym poradenstvom, úpravou životných podmienok pacientov, prácou s príbuznými. V roku 1992 bola v Mníchove založená European Parkinsons Disease Association (EPDA) – Európska asociácia spoločností pre Parkinsonovu chorobu. Je to nezisková, nepolitická a nábožensky neutrálna organizácia, ktorá sa venuje výhradne starostlivosti o pacientov liečených pre Parkinsonovu chorobu. Jej cieľom je umožniť pacientom v celej Európe získať najlepšiu možnú starostlivosť, mať prístup k najmodernejším lekárskym informáciám a na ich základe mať právo a možnosť zvoliť si liečebný postup, ktorý by viedol k zlepšeniu kvality ich života. V úzkej nadväznosti na aktivity EPDA na Slovensku pôsobí Spoločnosť parkinsonikov Slovenskej republiky, čo je otvorené a dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb, a to najmä postihnutých, ich príbuzných, opatrovateľov, ošetrovateľov a odborníkov – lekárov, farmaceutov a terapeutov.