Trápi vás nespavosť?
Poznáte to. Konečne príde ten vytúžený čas a vy si večer po celodennej námahe ľahnete do postele, no po spánku ani chýru. Prehadzujete sa, hľadáte vhodnú polohu, ale spánok nie a nie prísť. Keď aj neskôr zaspíte, opakovane sa budíte každú chvíľu a ráno máte pocit, že ste si vôbec neodpočinuli. Človek sa cíti ospalý a málo výkonný, pretože spánok je najdôležitejším prostriedkom na regeneráciu telesných a duševných síl. Pre zdravý a produktívny život je nevyhnutný, napriek tomu každý tretí človek sa sťažuje na nespavosť alebo poruchy spánku.
Nedá sa jednoznačne povedať, koľko by mal človek spať. Priemerne však prespíme 1/3 života, až polovicu prvého roku života a čoraz menej s narastajúcim vekom. Každý človek má inú potrebu spánku, preto dĺžka spánku je individuálna a s vekom sa mení. Novorodenec prespí 20 hodín, trojročné dieťa 12 hodín. Približne od šiestich rokov je náš organizmus nastavený na to, že svoju porciu spánku čerpá iba v noci. U jedincov mladšieho školského veku sa odporúča 9- až 11-hodinový spánok. Nedostatok spánku v tomto veku môže spôsobiť poruchy sústredenia, rozhodovania, poruchy pamäti a správania.
Plazivé zabúdanie je začiatok
Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k postupnej demencii. Ako prvý ochorenie opísal Alois Alzheimer. V súčasnosti nie je známa príčina vzniku choroby, ale z neuropatologických nálezov sa vie, ako prebieha. Zmeny postupne spôsobia rozpad nervových vláken a nervových buniek. Alzheimerovou chorobou sa mení aj látková činnosť mozgu.
Demenciou trpí 1/4 ľudí starších ako 85 rokov, pričom Alzheimerova choroba sa na tomto čísle podieľa 50 – 60 percentami. Vo veku nad 65 rokov ňou trpí každý 20. človek. Ochorenie môže vo výnimočných prípadoch, väčšinou pri dedičnom výskyte, ojedinele postihnúť aj mladšie osoby. (Wikipédia)
Pár slov o cievnej mozgovej príhode – Doc. MUDr. Miroslav Brozman
Možno si hovoríte, že vám sa to predsa nemôže stať. Veď porážka, čiže náhla cievna mozgová príhoda postihuje najmä starých ľudí! Omyl! Táto choroba, ktorá je na jednom z popredných miest v príčinách úmrtí, útočí na čoraz mladšie ročníky. Splácame ňou daň za nesprávny spôsob života, fajčenie, prejedanie sa živočíšnymi tukmi i za užívanie antikoncepcie.
Ročne je na Slovensku postihnutých približne desaťtisíc pacientov. Jedna tretina zomiera hneď. Druhá tretina pacientov je takmer bez následkov alebo len s malými následkami, ale s akútnou hrozbou, že sa bude cievna mozgová príhoda opakovať znova. Posledná tretina má vážne následky: strata reči, nepohyblivosť, ochrnutie a pod.
Stále prichádzame neskoro
Najbežnejší typ mozgovej mŕtvice (zodpovednej za 83 % všetkých cievnych mozgových príhod) je spôsobený prekážkou v krvnom prietoku, ktorá prerušuje dodávku nevyhnutného kyslíka a živín do mozgu (ischemická cievna mozgová príhoda). Ďalšiu príčinu mozgovej mŕtvice (zodpovednej za približne 17 % všetkých cievnych mozgových príhod) predstavuje prasknutie (ruptúra) krvných ciev prekrvujúcich mozog, čím dochádza k presakovaniu krvi do mozgu alebo jeho okolia (hemoragická cievna mozgová príhoda).
K tvorbe krvných zrazenín môže dôjsť kdekoľvek v tele, teda aj v tepnách, ktoré prekrvujú srdce, v dôsledku čoho vzniká srdcový infarkt. Ak ste už prekonali cievnu mozgovú príhodu, máte vyššie riziko prekonania ďalšej cievnej mozgovej príhody, ale aj srdcového infarktu. Bez kyslíka a živín nervové bunky v mozgu rýchlo hynú. Keď sa to stane, časť tela ovládaná práve týmito nervovými bunkami tiež prestane správne fungovať. Následky môžu byť trvalé. Preto je dôležité konať rýchlo, v snahe minimalizovať dlhodobú fyzickú aj mentálnu nespôsobilosť.
Život s Parkinsonom nie je jednoduchý – MUDr. Denis Richter
Parkinsonova choroba je neurovegetatívne ochorenie, ktoré spôsobuje predčasné odumieranie nervových buniek, predovšetkým mozgových buniek, ktoré vytvárajú látku dopamín, čo spôsobuje okrem iných problémov aj postupnú stratu motorických a pohybových schopností. Na svete trpia Parkinsonovou chorobou viac ako 4 milióny ľudí. Na Slovensku diagnostikovali vyše 1500 pacientov a ročne pribudne až 200 nových prípadov.
„Ide o stratu nervových buniek v substancii nigra, čo znamená čierna hmota. Nenápadný zhluk nervových buniek v tejto hlbokej časti mozgu je nesmierne dôležitý, pretože zrýchľuje a vylaďuje pohyby, chôdzu, ale aj myslenie. Keď sa počet týchto nervových buniek kriticky zníži, objavia sa prvé problémy. Odhaduje sa, že v čase prvých ťažkostí je funkčných len asi 20 percent buniek substancie nigra,“ hovorí MUDr. Denis Richter, primár Neurologického oddelenia FNsP sv.
Neurológia
Neurológia je náuka o nervovej sústave a nervových chorobách; odbor medicíny, ktorý sa zaoberá prevenciou, diagnostikou a liečením ochorení nervového systému spojených s poruchami pohyblivosti a citlivosti a s poruchou funkcií zmyslových a vnútorných orgánov; navyše sem patria niektoré choroby svalov a žliaz s vnútornou sekréciou, ak sa prejavujú nervovými príznakmi, a niektoré funkčné poruchy centrálneho nervového systému.
S kĺbmi nie sú žarty, môžu znížiť kvalitu života
Ak ste sa ešte vo svojom okolí nestretli s artrózou a ani ste o nej nepočuli, patríte k niekoľkým šťastným ľuďom. Treba hneď na začiatok povedať, že takých je málo. V generácii päťdesiatnikov totiž na toto ochorenie trpí až 80 percent obyvateľstva, prvé artrotické zmeny sa však u mnohých objavujú už vo veku okolo 20 rokov a výskyt tejto choroby narastá s vekom. Preto sa s ňou stretávame vo viac ako 90 percentách sedemdesiatročných a starších ľudí.
Tak ako pri väčšine civilizačných chorôb aj v tomto prípade sa vplyvom spôsobu života v ostatných rokoch znižuje veková hranica postihnutých a zvyšuje sa aj vážnosť, teda stupeň choroby. Príčinou sú nie len nesprávne stravovacie návyky, ale čoraz častejšie každodenné dlhé a nesprávne vysedávanie pri počítači. Svoju rolu pri vzniku choroby zohráva takisto genetika, prípadne endokrinologické príčiny či prekonané úrazy alebo zápaly. V týchto prípadoch však hovoríme o sekundárnej artróze.
Redšia kosť sa ľahšie zlomí
Osteoporóza patrí na Slovensku k často nedostatočne liečeným ochoreniam. Najviac postihuje ženy vo veku nad 50 rokov, teda v postmenopauzálnom období. Odborníci predpokladajú, že na Slovensku týmto ochorením v súčasnosti trpí asi 190 560 žien, diagnostikovaných ich však je asi len 40 000, z ktorých približne 20 000 sa lieči. Stúpajúci trend osteoporózy zaradil u nás osteoporózu na 10. miesto diagnóz ako najčastejších príčin úmrtia.
Osteoporóza je charakterizovaná ako metabolické ochorenie, ktorá sa vyznačuje zníženým obsahom kostnej hmoty a porušením mikroarchitektúry kostí. Tie strácajú svoju hustotu a pevnosť. Keby sme sa pozreli na kosť pod mikroskopom, zistili by sme, že má štruktúru medového plástu. V prípade osteoporózy sú otvory a medzery v medovom pláste oveľa väčšie než v zdravej kosti. A čím je kosť redšia, tým ľahšie sa zlomí. Tento proces sa môže vyvíjať dlhodobo a nie je bolestivý. Preto mnohí pacienti nevedia, že týmto ochorením trpia, až kým nepríde prvá zlomenina.
Možnosť použitia biologickej liečby pri reumatickej artritíde - Prof. MUDr. Jozef Rovenský
Jedným z najzávažnejších a najčastejších zápalových reumatických ochorení je reumatoidná artritída (RA). Ochorenie sa môže začínať v každom veku. O reumatoidnej artritíde vyššieho veku hovoríme vtedy, ak sa choroba začína vo veku nad 60 rokov. Vekový faktor je veľmi dôležitý, pretože ochorenie reprezentuje 10 – 33 % všetkých prípadov s reumatoidnou artritídou (RA). RA vo vyššom veku je charakteristická tým, že má niektoré osobitosti v klinickom obraze, preto si dovolíme túto problematiku uviesť v našom článku a zamerať sa aj na otázku cieľovej terapie (biologickej liečby) pri RA vo vyššom veku.
Spektrum klinických prejavov pri RA vyššieho veku je charakteristické v tom, že pomer muži : ženy je 1 : 1, pričom pri klasickej RA stredného veku je pomer muži : ženy 1 : 2. Kým pri klasickej RA je začiatok postupný, pri RA vyššieho veku je častejší akútny nástup spojený aj s orgánovými prejavmi. Pri RA stredného veku ochorenie je polyartikulárne (postihnutie viacerých kĺbov), pri vyššom veku je oligoartikulárne (teda postihnutých zápalom je menej kĺbov). Pri RA vo vyššom veku bývajú často postihnuté ramená a bedrové kĺby, to znamená veľké kĺby.