Ján prekonal mozgovú príhodu, ktorej následkom došlo k strate reflexu prehĺtania. Pacient nemohol prehltnúť ani sliny, musel ich vypľúvať. Preto začal prijímať stravu cez nazogastrickú sondu (sonda cez nos do pažeráka, do ktorej sa podáva pacientovi mixovaná strava) s tým, že ak sa pacientovi neobjaví reflex prehĺtania najneskôr do mesiaca, bude sa mu musieť zaviesť tzv. PEG sonda (sonda priamo do žalúdka)...
Prehĺtanie je automatický proces, ktorý si vôbec neuvedomujeme vtedy, keď je v poriadku. Tento zložitý komplexný pohyb si vyžaduje súzvuk činnosti asi 50 párov svalov, piatich hlavových nervov a štyroch cervikálnych nervov. Poškodením čo i len jedného páru svalov či jednej vetvy hlavového nervu dochádza k problémom s prehĺtaním, a teda s jedením. Jedenie nám obyčajne prináša príjemné pocity, jedlo nám dáva energiu, živiny...
Normálny priebeh prehĺtania má tri fázy:
1. ústnu alebo orálnu – je sčasti vôľová, teda záleží na našej vôli, ako dlho budeme mať kúsok jedla v ústach (potravu zoberieme do úst, spracujeme so slinami, aby sa dala prehltnúť);
2. hltanovú alebo faryngálnu – tzv. reflexná fáza, ktorú my už vôľou nemôžeme nijako ovplyvniť (začne pôsobiť reflex prehltnutia, pri ktorom kúsok potravy prechádza hltanom do pažeráka, pričom sa dvihne hrtan, tým uzavrie hrtanová príchlopka vchod do hrtana, aby jedlo nepreniklo do dýchacích ciest, ale prebehlo hltanom do pažeráka); celá táto fáza netrvá viac ako 1 sekundu;
3. pažerákovú alebo ezofagálnu (jedlo prechádza pažerákom do žalúdka); trvá asi 8 sekúnd.
Poškodenie hociktorej z týchto fáz prehĺtania sa nazýva dysfágia.
Dysfágia sa v medzinárodnej klasifikácii chorôb definuje ako sťažené prehĺtanie. V zahraničnej literatúre dysfagiológovia definujú dysfágiu ako poruchu príjmu alebo transportu jedla do žalúdka. Táto diagnóza je závažným medicínskym, zdravotníckym, ekonomickým, spoločenským i všeobecne ľudským problémom. Jej výskyt je vysoký už v populácii starších jedincov. Zahraničné štatistiky ukazujú, že štvrtou najčastejšou príčinou úmrtia ľudí starších ako 65 rokov je aspiračná pneumónia (zápal pľúc spôsobený aspiráciou slín, tekutín, t. j. prienikom slín, tekutín do dolných dýchacích orgánov). Významné percento výskytu dysfágie je súčasťou príznakov mnohých neurologických (detské mozgové obrny, kardiovaskulárne ochorenia), v dôsledku ktorých dochádza k náhlym cievnym mozgovým príhodám, ale aj v dôsledku iných ochorení, tráum, nádorov na mozgu (teda poškodení centrálneho a periférneho nervového systému) aj neneurologických ochorení, tak u detí, ako aj u dospelých (operácie v oblasti ústnej dutiny, hltana, hrtana a krčnej chrbtice). Komplikácie, ktoré z deglutinačných porúch vznikajú, sú malnutrícia, dehydratácia, aspirácia potravy a z toho vznikajúca bronchopneumónia, často sa končiaca smrťou. Novým fenoménom je tzv. tichá aspirácia (aspirácia bez kašľa), ktorá predstavuje pre pacienta masívnu vitálnu hrozbu. Navonok nie je viditeľná, možno ju diagnostikovať len špeciálnou prístrojovou metódou. Zahraničné štatistiky udávajú, že v akútnej fáze náhlej cievnej mozgovej príhody (NCMP) trpí dysfágiou 30 – 50 % pacientov, z toho dve tretiny sú tzv. „tiché aspirácie.“ Na dôsledky aspiračnej pneumónie každoročne umiera viac pacientov ako na následky zhubného nádoru hlavy a krku. Prehĺtací proces sa monitoruje špeciálnymi vyšetrovacími metódami, napr. videoendoskopicky, kde reziduum, penetráciu alebo aspiráciu vidieť priamo v dýchacích cestách. Videofluoroskopické vyšetrenie zobrazí celý prehĺtací proces tak v orálnej, ako aj vo faryngálnej fáze. Na Slovensku sa priebeh prehltávania v jeho orálnej a faryngálnej fáze začal vyšetrovať videofluoroskopickou vyšetrovacou metódou (analogicky) v roku 2005 na rtg. oddelení v NsP Skalica. V súčasnosti sa uskutočňuje aj v ÚVN- FN Ružomberok, na rtg. pracovisku.
Videofluoroskopia (VFSS) je analogické alebo digitálne rádiografické vyšetrenie priebehu prehĺtania (kde za jednu sekundu prebehne 25 obrázkov), ktoré sa prostredníctvom videorekordéra zaznamenáva na videokazety. Umožňuje pozorovanie dynamického procesu prehltávania, počas ktorého sa pacientovi aplikuje kontrolované množstvo jedla rôznej konzistencie (kontrastná látka alebo jedlo zmiešané s kontrastnou látkou). Umožňuje vidieť celý priebeh prehĺtania. Tradičné rádiografické vyšetrenie pasáže pažeráka báriovou pastou nestačilo na vyšetrenie, ale ani na archivovanie dynamického priebehu prehltávania hlavne orálnej a faryngálnej fáze prehltávania. Preto toto vyšetrenie modifikovala americká klinická logopédka Jerri Logemann tak, aby sa mohla zaznamenať anatómia a fyziológia ústnej dutiny a hltana, ale aj separácia dýchacích ciest a pažeráka. Tak vznikla videofluoroskopia, ktorá obsahuje rad modifikácií vo vzťahu k polohe pacienta pri rtg. vyšetrení, ale aj k objemu a ku konzistencii jedla (kontrastnej látky) . VFSS uskutočňujú lekári, rádiológovia alebo klinickí logopédi v spolupráci s rádiológmi, tvoria tzv. „dysphagia mangement“. V prípade, že VFSS sa uskutočňuje klinickými logopédmi a riadi ho lekár, rádiológ, hovoríme o terapeutickej videofluoroskopii. Hlavným cieľom VFSS je zistiť taký spôsob prehĺtania, ktorý zabezpečí, že pacient prehltne bez aspirácie.
Priebeh videofluorokopie
Na začiatku vyšetrenia klinický logopéd vyzve sediaceho (ležiaceho, stojaceho) pacienta, aby zobral do úst kontrastnú látku. Potom ho vyzve, aby kontrastnú látku prehltol. Rtg. prístroj riadi rádiológ. Celý priebeh sa nahráva na videokameru a na videokazetu, aby bolo možné uskutočniť po skončení VFSS tzv. videoanalýzu. Pri vyšetrení pacient stojí alebo sedí na stoličke alebo vozíku. Ak však mu jeho zdravotný stav nedovoľuje sedieť, vyšetruje sa na vyšetrovacom ležadle alebo na posteli. Pri tomto vyšetrení sa pacientovi podáva paleta kontrastných látok rôznej konzistencie – od riedkych až po tuhé. Základom býva bárium, ktoré sa pije (tekutá konzistencia) alebo vmiešava do jablčnej výživy, krupicovej kaše, pudingu (polotuhá konzistencia) alebo do keksu, chleba (tuhá konzistencia).
K najvýstižnejším symptómom dysfágie patrí aspirácia.
O aspirácii hovoríme, keď kontrastná látka prenikne do priedušnice – ešte pred pôsobením reflexu prehĺtania, počas pôsobenia reflexu prehĺtania alebo po prehltnutí. Po VFSS nasleduje rozbor na základe analýzy videozáznamu VFSS a protokolu VFSS, výsledkom je návrh terapeutických stratégií, ktoré zlepšia činnosť poškodenej fázy, čím sa zvýši bezpečnosť a efektivita prehltávania. Zároveň odporučíme dietetické opatrenia, spôsob výživy pacienta – cez NGS, PEG, obmedzený orálny príjem (tekutiny per PEG, kašovitá a tuhá strava orálne alebo orálne len zahustené tekutiny, orálny príjem tekutín len počas terapie prehĺtania...) Ako skončil Ján? Videofluoroskopia nám ukázala, že naozaj u neho nenastáva reflex prehltnutia, ktorý by spustil reflexnú fázu prehĺtania a posunul jedlo z úst cez hltan a pažerák do žalúdka. Navrhli sme terapiu, ktorá pomáha vyvolať reflex prehltnutia a posilňuje oslabené svalstvo v ústnej dutine, v hltane a hrtane. Po štyroch dňoch od videofluoroskopického vyšetrenia Ján už jedol stravu cez ústa.