Rozšírená téma

Poznáte to, zrazu si neviete spomenúť na meno známeho herca či spolužiaka so strednej školy, inokedy stŕpnete od strachu, či ste pri odchode z domu vypli plyn a zhasli svetlo, alebo kde ste odložili kľúče od auta, prípadne, na ktorom mieste ste zaparkovali auto... Prečo zabúdame mená, dôležité termíny, bankový kód, prečo nás pamäť zvyčajne zradí v najnevhodnejšej chvíli a netýka sa to iba ľudí skôr narodených, ale aj mladších špičkových pracovníkov? Zábudlivosť mnohí vnímajú ako zlyhanie, no odborníci oponujú. Tvrdia, že zabúdanie je nevyhnutnou súčasťou obranného systému človeka. Ako to vlastne funguje?

Alkohol je legálna potravinárska komodita. Mierna konzumácia spôsobuje uvoľnenie a vyvoláva eufóriu. Pitie alkoholu má na Slovensku, rovnako aj v celej Európe, stáročnú tradíciu a je spoločensky tolerované. „Nadmerné užívanie alkoholu má však veľa škodlivých následkov. Nielenže sa podieľa na viac ako 60 chorobách a poškodeniach zdravia, nezanedbateľné sú tiež sociálne poškodenia – disharmonické rodiny, znížený výkon, strata práce, spoločenské konflikty, priestupky. Alkoholom sa potenciuje významnou mierou i násilná trestná činnosť.“ hovorí MUDr. Ľubomír Okruhlica, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre liečbu drogových závislostí.

Pohodu a zdravie človeka výrazne ovplyvňuje okolie (najmä vzduch, voda) a spôsob života. Svetlo a vzduch, jedlo a pitie, prácu a odpočinok, spánok a bdenie, činnosť mysle treba dávkovať tak, aby v ľudskom tele bola harmónia. Táto myšlienka bola nielen súčasťou životných pravidiel antických Grékov, ale jestvuje v pravidlách osobnej hygieny a životosprávy dodnes.

Pohybová aktivita má nezastupiteľné miesto nielen v prevencii a liečbe ochorení oporného a pohybového systému, ale je aj súčasťou zdravého životného štýlu. Primerané telesné zaťaženie je najvhodnejším podnetom na činnosť buniek, ktoré tvoria kosť, t. j. osteoblastov, a – naopak – sedavý spôsob života dáva priestor činnosti buniek, ktoré kosť odbúravajú, tie sa nazývajú osteoklasty. Pravidelnou pohybovou aktivitou sa dosiahne zvýšenie pevnosti väzov, zväčšenie kĺbovej pohyblivosti, optimalizuje sa mineralizácia, remodelácia kostí a takisto sa znižuje strata kostnej hmoty.

Osteoporóza je progresívne systémové ochorenie charakterizované úbytkom kostnej hmoty, zmenami kostnej štruktúry, zvýšenou krehkosťou a lámavosťou kostí (napr. stavcov a dlhých kostí). Kvalita a množstvo kostnej hmoty je z veľkej časti tvorené genetickou výbavou človeka. Vo vyspelých krajinách trpí osteoporózou asi 6 % populácie. V diagnostike sa využíva vyšetrenie kostnej denzity bedrového kĺbu metódou duálnej röntgenovej absorpcio metrie (DXA). Touto technikou sa kostná hmota hodnotí nepriamo z obsahu kalcium hydroxyapatitu na plošnú jednotku v oblasti lumbálnej chrbtice a proximálneho femoru. Osteopenické a osteoporotické ložiská však vidno aj na bežnej rtg. snímke, ale nie je možné zistiť presne kostnú denzitu. Odporúča sa, aby všetky ženy nad 50 rokov boli vyšetrené na stav denzity kostí (denzitometriou).

Uplynulo sotva desať rokov odvtedy, čo sa na dunajskej hrádzi pod Bratislavou objavila medzi cyklistami a korčuliarmi zvláštna dvojica v športovom oblečení rytmicky kráčajúca s nezvyčajnými palicami v rukách. Vzbudzovali počudovanie aj zvedavosť. Dokonca poniektorí uvažovali o ich duševnom zdraví. Napokon mali svoj vek.

Kosť nie je kameň, ale živý organizmus. V tele máme bunky, ktoré sa zúčastňujú na jej stavbe, ale aj bunky, ktoré ju odbúravajú. V detstve a v puberte prevládajú tie stavebné, v dospelosti, keď je plne rozvinutá hormonálna aktivita, sú obe skupiny v rovnováhe, ale po ich poklese, najmä v menopauze, postupne začínajú prevládať bunky, ktoré odbúravajú kosť, tá redne a slabne. No a práve tu by sme mali zapojiť zdravý rozum, aby sme pre svoje zdravie urobili niečo užitočné.

Kliešť obyčajný je cudzopasný roztoč. Na svete sa vyskytuje asi 650 rôznych druhov kliešťov. Počas vývojového cyklu – vajíčko, larva, nymfa, dospelý jedinec – vystriedajú viacero hostiteľov. Okrem človeka to môžu byť napr. hlodavce, líšky, psy, mačky, kone. Na Slovensku môžeme nájsť asi 15 druhov kliešťov. Najvýznamnejší pre človeka je kliešť obyčajný – Ixodes ricinus.

Koncom marca tohto roka médiá informovali o epidémii horúčky dengue v Riu de Janeiro. Naša verejnosť tomu nevenovala väčšiu pozornosť, veď Rio je veľmi ďaleko. No chorých tam dramaticky pribúda, už ich je takmer 70-tisíc a choroba si vyžiadala aj viac životov. Príčinou je štipnutie ázijského komára Aedes albopictus. Musíme poriadne zbystriť pozornosť, pretože odborníci nás varujú: do Európy sa kvôli globálnemu otep - ľovaniu presúva ázijský komár Aedes albopictus, známy aj ako ázijský tigrí moskyt. Jeho výskyt už hlásia viaceré krajiny, medzi nimi Taliansko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko a jeho rozšírenie hrozí aj na Slovensku.

Mnohí z nás si ani neuvedomujú, akú dôležitú úlohu a význam v živote človeka majú vône a pachy. Každý človek má vlastnú „čuchovú mapu“. Citlivosť na vône a ich vnímanie je veľmi individuálne. Zatiaľ čo niekomu jeden človek „vonia“, druhému je jeho pach nepríjemný. Ale väčšine z nás prekáža nepríjemný pach potu.