Alkohol je legálna potravinárska komodita. Mierna konzumácia spôsobuje uvoľnenie a vyvoláva eufóriu. Pitie alkoholu má na Slovensku, rovnako aj v celej Európe, stáročnú tradíciu a je spoločensky tolerované. „Nadmerné užívanie alkoholu má však veľa škodlivých následkov. Nielenže sa podieľa na viac ako 60 chorobách a poškodeniach zdravia, nezanedbateľné sú tiež sociálne poškodenia – disharmonické rodiny, znížený výkon, strata práce, spoločenské konflikty, priestupky. Alkoholom sa potenciuje významnou mierou i násilná trestná činnosť.“ hovorí MUDr. Ľubomír Okruhlica, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre liečbu drogových závislostí.
Priemerný dospelý obyvateľ Slovenska vypije za rok 13,3 l alkoholu. Podľa štatistiky WHO je Slovensko v celosvetovom sledovaní na 19. mieste v spotrebe alkoholu na dospelého obyvateľa, v rámci Európy na 18. mieste. Z globálneho pohľadu sa teda u nás pije vysoko nadpriemerne. Aj keď to neplatí pre každý druh alkoholických nápojov, celková spotreba alkoholu v poslednom desaťročí stúpa. Mimoriadne závažný je stúpajúci trend pitia nápojov s vyšším obsahom alkoholu. Z celkového počtu dospelých obyvateľov Slovenska je až 77 % tých, ktorí občas alebo pravidelne konzumujú alkoholické nápoje. Skupina konzumentov však nie je jednoliata. Väčšinu tvoria občasní, nepravidelní konzumenti. Sú však aj konzumenti pravidelní, medzi ktorými sa vynímajú každodenní ťažkí pijani so závislosťou od alkoholu. U nich ročná spotreba alkoholu vysoko prevyšuje hranicu 20 litrov na osobu a sú zodpovední za polovicu jeho celkovej spotreby. Práve táto skupina najviac trpí na negatívne následky pitia a zároveň je najmenej schopná redukovať svoju konzumáciu, a to ani pri zvýšení cien alkoholu. Takýchto ťažkých pijanov je u nás približne 400 000 a každoročne je diagnostikovaných približne 6000 ľudí so závislosťou od alkoholu.
Závislosť od alkoholu je duševné ochorenie
V dávnejšej minulosti sa závislosť od alkoholu nepovažovala za duševné ochorenie. Bola vnímaná prevažne ako porucha správania súvisiaca s charakterom osobnosti. Už vyše 50 rokov sa však považuje za ochorenie a ako taká je zaradená aj do oficiálnej medzinárodnej klasifikácie chorôb. „Liga za duševné zdravie sa už viac ako 12 rokov snaží podávať slovenskej verejnosti presné informácie o rovnosti duševného a telesného zdravia. V rámci svojich edukačných kampaní vysvetľuje, že aj závislosti ako nikotinizmus či alkoholizmus sú duševné poruchy, a že sú rovnako liečiteľné. Odborníci spolupracujúci s Ligou už roky tvrdia vo svojich výskumoch, že alkoholizmus je jednou z najvážnejších duševných porúch u nás. Je to veľký problém, ale je riešiteľný,“ povedala Oľga Valentová, riaditeľka Ligy za duševné zdravie SR.