Téma čísla

Karcinóm prsníka je najčastejšie sa vyskytujúce onkologické ochorenie u žien. Jeho výskyt je vysoký, vyšší výskyt je na západnej pologuli ako na východnej, na severnej zasa vyšší ako na južnej. V USA a v iných vyspelých štátoch Európy sa vyskytuje u každej ôsmej až jedenástej ženy, ktorá sa dožije 85 rokov. Na Slovensku sa karcinóm prsníka vyskytuje približne u každej dvadsiatej ženy, každoročne sa na Slovensku diagnostikuje okolo 2200 nových prípadov. Rakovina prsníka sa môže vyskytovať aj u mužov. Priemerný ročný výskyt rakoviny prsníka v mužskej populácii je okolo 20 prípadov.

Spoločnosť Walmark prichádza s revolučným prípravkom Urinal Akut® FORTE, ktorý obsahuje najväčšiu koncentráciu značkového extraktu CystiCran® z brusníc veľkoplodých, ktoré majú priaznivý vplyv na močový systém zvyčajne už počas prvého dňa užívania. Je pomocou pri náhlych a silných ťažkostiach s močovými cestami, ktoré vyžadujú rýchlu a účinnú starostlivosť.

Na Slovensku, podobne ako vo väčšine vyspelých krajín sveta, dochádza v dlhodobom kontexte k postupnému nárastu počtu úmrtí na zhubné nádory. Ako vyplýva z údajov Štatistického úradu SR, najčastejšie zabíjala rakovina pľúc a priedušiek, pričom viac ako dve tretiny boli postihnutí muži.

Najskôr Ria začala v pravom kolene pociťovať silnejšiu tupú bolesť, ktorá bola s každým krokom nepríjemnejšia. Bolesť spomaľovala jej chôdzu a prichytila sa, že kríva. No inak to jednoducho nešlo. Aj oľutovala zvyčajný obed, na ktorý sa vybrala s dvomi kolegami. Koleno mu dodalo trpkú príchuť. Ale utešovala sa, že pred budovou ju čaká auto a odvezie sa domov. Pokoj a spánok sú najlepším lekárom, zajtra už po bolesti nebude ani stopy.

Celá Európa vie o probléme, ktorý prichádza rýchlosťou cunami, a tým je narastajúci počet starých ľudí. Európske spoločenstvá sú charakteristické zvyšujúcim sa podielom starých a veľmi starých občanov. Štatistici odhadujú, že do roku 2050 počet ľudí vo veku nad 65 rokov v Európe stúpne na 37 %. Pri neustále sa zlepšujúcej životnej úrovni je pre nasledujúce desaťročie predpoklad úbytku počtu pôrodov vo väčšine európskych štátov a na druhej strane vďaka pokroku v medicíne, konkrétne ponuke nových liekov na trhu a špičkovej lekárskej technike sa priemerná dĺžka života za posledných 100 rokov dokonca zdvojnásobila. Napríklad ženy v Nemecku sa dnes dožívajú v priemere 80 rokov a muži 73 rokov, pričom v roku 2020 by sa bežne mali dožívať až 90 rokov. Zdroj ďalej uvádza, že každý štvrtý človek, ktorý sa narodil v rokoch 1946 až 1964, sa môže dožiť 100 rokov a ten, kto sa narodí dnes, až dokonca 120 rokov.

Dietológ Resortu Sv. Kateřina radí: Ak chcete prežiť zimu bez úhony, musí váš imunitný systém optimálne fungovať. Prečo? Len silná obranyschopnosť chráni váš organizmus nielen pred cudzími votrelcami, ako sú baktérie a vírusy, ale pomáha aj bunkám zbavovať sa odpadových produktov látkovej výmeny, vznikajúcich pri telesnej námahe a spôsobujúcich únavu. Navyše zdravý imunitný systém prospieva celkovej regenerácii, pri ktorej sa odstraňuje bunkový odpad vznikajúci námahou (vrátane cvičenia a športu) a stresom. Ak je tento mechanizmus čistenia porušený, pocítite bolesť vo svaloch a v spojivových tkanive – a regenerácia sa po akejkoľvek fyzickej námahe predlžuje. Vzniká letargia až únava, ktorým neprávom hovoríme „zimné“. Ak chcete byť celú zimu zdraví, čo úzko súvisí s funkciou imunitného systému, je užitočné dopriať si častejšie odpočinok (aj aktívne) a získavať tak potenciál na upevnenie imunity.

O antioxidantoch ste už určite počuli – pokiaľ nie, iste sa k tomu skoro dostanete. Dnes sú predmetom intenzívneho výskumu zameraného na ochranu, ktorú nám môžu poskytnúť proti zhubným chorobám, predčasnému starnutiu alebo sivému zákalu. Vedci sú presvedčení, že práve antioxidanty môžu prispieť k prevencii týchto nebezpečných civilizačných chorôb. Ide o zoskupenie vitamínov a minerálov, predovšetkým vitamínov A, C, E, betakarotén a selén. Najcennejšou vlastnosťou antioxidantov je ich schopnosť likvidovať nevyvážené molekuly známe ako voľné radikály.

Príznaky Alzheimerovej choroby možno v prvých fázach ochorenia ľahko prehliadnuť alebo ich pripísať stresu, únave či depresii a strate chuti do života súvisiacej so starnutím. Častým prejavom je aj zmätenosť či popletenosť, po čase sa objavia menšie poruchy pamäti, ktoré sa postupne prehlbujú. Ľudia postihnutí týmto ochorením môžu zabúdať mená svojich blízkych, názvy známych miest či účel každodenne používaných predmetov. Ako sa pamäťové výpadky, príznačné pre rané štádium ochorenia, postupne zhoršujú, pridávajú sa k nim aj iné mentálne poruchy a problémy správania.

Príbeh tety Olinky nie je, žiaľ, zriedkavý. Ale v mnohom je poučný pre rodiny tých, ktorí sa podobne ako ona na starosť znova stávajú deťmi. Bez perspektívy, len s utrpením svojím i svojho okolia až do trpkého konca. No súčasne s možnosťou zmierniť negatívne sprievodné javy nevyliečiteľnej choroby mozgu známej ako Alzheimerova choroba na čo najmožnejšie minimum.

Marek pred rokmi ešte ako vysokoškolák v ranných hodinách spozoroval občasnú bolesť v krížoch. Keď sa rozhýbal, bolesť ustúpila. V priebehu niekoľkých týždňov sa však bolesť začala stupňovať, pridali sa aj horúčky a stuhnutie v bedrovej oblasti. Nevedel sa hýbať a ocitol sa v nemocnici. Predpokladal, že má zablokované platničky, lekár však diagnostikoval ankylozujúcu spondylitídu – Bechterevovu chorobu. Aj keď sa Markovi zrútil svet, mal šťastie, že ochorenie bolo iba v začiatočnom štádiu a liečba zabrala. Svoj ďalší život však musel prispôsobiť ochoreniu a chrbtici zafixovanej v miernom predklone – pravidelne cvičil, plával a liečil sa v kúpeľoch.