Igorov náraz na kameň
Vždy, keď sa kdesi v jeho spoločnosti začali spomínať nejaké choroby, Igor najskôr hrdo vyhlásil, že on je zdravý, má dobrý korienok. Krátko diskusiu s vtipom stopol, zmenil tému. A ak to podmienky nedovoľovali, potichu sa vytratil. Jednoducho to neznášal rovnako, ako bolo pre neho problémom ísť k lekárovi či nebodaj na odber krvi v rámci povinnej preventívky. Tam si už vopred žiadal odber ležmo, lebo vždy ho obchádzali mdloby až tak, že sa niekoľkokrát zložil.
Rôčky sa pomaly míňali, Igorovo zdravie bolo poriadku. Až zrazu jedného pekného popoludnia zacítil tupú bolesť na pravej strane brucha, ktorá mu chvíľami vystreľovala až kdesi k chrbtu. Najskôr všetko sám v sebe zľahčil, nedal na sebe znať, že čosi nie je celkom v poriadku. Ako to prišlo, tak to aj odíde, vravel si. Netušil, ako veľmi sa mýli.