Urológia ako medicínska a vedná disciplína sa zaoberá prevenciou, diagnostikou a liečbou ochorení močovej sústavy mužov a žien a pohlavných orgánov mužov. Väčšinu pacientov tvoria síce muži, ale urológ určite nie je len „mužský lekár“, pretože asi 30% pacientov tvoria ženy. Urológia sa teda zväčša zaoberá „citlivými partiami“ mužov a žien, ale väčšina vyšetrení vôbec nebolí a trvajú len krátko. Preto ostych a odkladanie návštevy urológa v prípade potreby určite nie je namieste.
V mladšom veku navštevujú urológa najmä pacienti s pohlavne prenosnými ochoreniami, alebo zápalmi prostaty a semenníkov, ženám často trpia na zápaly močových ciest. Aj u mladých ľudí však nie sú zriedkavosťou močové kamene a u mladých mužov nádory semenníkov. Muži vyššieho veku sú najčastejšie postihnutí nezhubným (benígnym) zväčšením prostaty, nádormi prostaty a erektilnou dysfunkciou. Zrelšie ženy zas často trpia únikom moču (inkotinenciou). Nádory obličiek, močového mechúra postihujú obe pohlavia najmä po päťdesiatke.
Zápaly prostaty – akútna a chronická prostatitída
Prostata je mužská pohlavná žľaza, ktorej sekrét tvorí podstatnú časť ejakulátu. Okrem toho produkuje látky, ktoré skvapaľňujú semeno, a ktoré tvoria vhodné prostredie pre spermie aj po styku s „cudzím“ (pošvovým) prostredím Uložená je pod močovým mechúrom a „obklopuje“ močovú rúru, ktorá cez ňu prechádza. Spredu nalieha na vyústenie hrubého čreva, čo sa využíva pri vyšetrovaní cez konečník. Staré porekadlo o prostate „za mlada radosť, za stara starosť“ už celkom neplatí. V dospelosti má prostata tvar a veľkosť gaštana. Pokiaľ s ňou mladý muž nemá problémy, zvyčajne si ani neuvedomí, že ju má. Problémy vznikajú najmä pri infekcií, ktorá najskôr postihuje močovú rúru, následne sa dostáva vyššie do prostaty (chlamýdie, mykoplazmy, ureaplazmy, kvapavka atď.), alebo sa do prostaty dostáva priamo- napr. pri biopsií, alebo krvou. Priebeh môže byť náhly a akutny, s výraznými bolesťami, horúčkami, neschopnosťou močiť, alebo mierny- chronický. Akútna prostatitída sa vyznačuje náhlym vznikom symptómov, najmä horúčky, bolestí, pestrými ťažkosťami s močením. Horúčky môžu v ťažších prípadoch dosahovať aj viac ako 40 C, čo môže sa určitých okolností spôsobiť sepsu. V týchto prípadoch je nutná hospitalizácia a intravenózne podávanie antibiotík a infúzívna liečba. Táto diagnóza má náhly priebeh, ale zvyčajne sa dobre lieči ak sa zvolí vhodná antibiotická liečba. Pri chronickom priebehu vznikajú dlhodobé ťažkosti, ktoré sa ťažko diagnostikujú a ešte ťažšie liečia. Spúšťačom býva zvyčajne „prechodený“, alebo zle liečený zápal prostaty spôsobený chlamýdiami, resp. inými baktériami. Inokedy sa pôvodca nikdy nezistí. U mladých sa vyznačuje premenlivými bolesťami rôznej intenzity počas močenia, alebo v kľude, niekedy počas ejakulácie. Tieto bolesti lokalizujú do podbruška, slabín, hrádze, alebo celého brucha, alebo penisu. Vyskytujú sa obdobia bez ťažkostí a obdobia s výraznými ťažkosťami. Vzhľadom na to, že ťažkosti sú prchavé, premenlivé, často spájané sa sexuálnou aktivitou, bývajú spojené s výraznou psychickou frustráciou. Diagnóza sa stanovuje na základe pacientových ťažkostí, vyplnením dotazníka na zisťovanie chronickej prostatitídy, vylúčením iných príčin ťažkostí a vyšetrením prostaty. Tá sa vyšetruje cez konečník, najčastejšie masážou a následným vyšetrením exprimátu. Ďalej sa vyšetruje ejakulát a moč. Pri potvrdení diagnózy nasleduje dlhodobá (6-8 týždňov) antibiotická kúra.
Zápaly obličiek
Bakteriálne zápaly obličky (pyelonefritídy) postihujú v dospelosti častejšie ženy. Podľa priebehu sa rozdeľujú na akútne a chronické. Akútna pyelonefritída je zápalové ochorenie s náhlym začiatkom, vysokými teplotami až triaškami, bolesťou v boku, zmenou farby a zápachu moču. U žien býva najčastejšou príčinou baktériou E. coli, ktorá osídľuje okolie konečníka a ľahko sa tak dostáva do močových ciest. Tak spôsobuje aj zápal močového mechúra- cystítídu, ale môže „putovať“ vyššie do obličky a tak spôsobiť pyelonefritídu. Vzhľadom na to, že akútnu pyelonefritídu zvyčanie sprevádza celkovo ťažký stav, je potrebné prijatie do nemocnice a preliečenie vnutrožilovými antibiotikami. Doba hospitalizácie býva minimálne jeden týždeň. Ak je akútna pyelonefritída komplikovaná napr. obštrukciou močových ciest (pri kolike) jedná sa o ťažký stav, ktorý nezriedka končí otravou krvi a šokom. Vtedy je nutný akútny urologický zákrok spočívajúci v spriechodnení močových ciest (derivácia moču). To sa robí buď napichnutím obličky a zavedením hadičky do nej (punkčná nefrostómia), alebo zavedením cievky (stentu, endoprotézy) cez močovú rúru a mechúr. Potrebné je podávanie antibiotík, podávanie infúzií a antipyretík. Chronická pyelonefritída je choroba typická svojím takmer bezpríznakovým priebehom. Chronická pyeloefritída však môže viesť k trvalému a ťažkému poškodeniu obličiek, preto je potrebné toto ochorenie nepodceňovať, ale veľmi skoro podchytiť. Prioritou je odstrániť všetky možné zdroje infekcie (kamene, cudzie telesá) a dlhodobá cielená liečba antibiotikami. Neliečená chronická pyelonefritída može končiť zlyhaním jednej alebo oboch obličiek.
Zápal močového mechúra-cystitída
Zápal močového mechúra (cystitída) je najčastejším urologickým zápalom žien. Cystitída je bežné a ľahké ochorenie, ktoré však má tendenciu sa opakovať (recidivovať). Vtedy je to nepríjemná choroba, ktorá vyžaduje komplexný prístup pozostávajúci z komplexného urologického, gynekologického vyšetrenia a režimových opatrení. Cystitída sa prejavuje silným pálením a rezaním pri močení, často býva v moči aj prímes krvi, alebo je moč úplne krvavý. Močenie je pritom časté v malých množstvách. Teplota nebýva zvýšená. Pri zvolení správnych antibiotík ochorenie v priebehu jedného až dvoch dní doznieva. Dôležitá je však sú však aj následné kontroly, aby sa dal pôvodca opakovaných cystitíd identifikovať a cielene liečiť. Opakované (recidivujúce) cystitídy sú zložitejším problémom. Vtedy potrebné dôkladnejšie urologické vyšetrenie, pravidelné kontroly a opatrenia aby sa ochorenie neopakovalo. Ak sa vylúčia iné príčiny, ktoré môžu prispievať k opakovaniu sa infekcie (zmenené anatomické pomery, porucha vo vyprázdňovaní mechúra a iné), je potrebné urobiť niektoré opatrenia. U mladých žien sa infekcia často spája s aktívnym sexuálnym životom. Dôležitý môže byť aj výber antikoncepcie. Použitie kondómov a spermicídnych prípravkov mení pH pošvy, čo prispieva k možnosti infekcie. Preto je dôležité mať stáleho partnera a zvoliť skôr perorálnu formu antikoncepcie. Po sexuálnom styku je vhodné, keď sa partnerka vymočí, čím sa využije prirodzený obranný mechanizmus močových ciest- baktérie sa močením „vyplavia“. Preto je súčasťou opatrení aj príjem dostatočného množstva tekutín. Partner by sa mal vymočiť pred stykom a urobiť si aj ľahkú očistu letnou vodou a mydlom. Preto je súčasťou opatrení aj príjem dostatočného množstva tekutín. Veľmi vhodné je pitie brusnicového džúsu a užívanie prípravkov s laktobacilom, ktorý obnovuje prirodzenú flóru. Zrelším ženám dochádza v období menopauzy ku kolísaniu hladín ženských hormónov, preto sa po vyšetrení gynekológom používajú napríklad lokálne hormonálne masti (do okolia močovej rúry). Do úvahy prichádza aj dlhodobé užívanie nízkych dávok antibiotík , alebo výroba autovakcín. Ďalšou možnosťou je užívanie imunostimulancií, teda liečiv, ktoré obsahujú „mŕtve“ zárodky najčastejších patogénov spôsobujúcich infekcie močových ciest (E.coli), ktoré stimulujú imunitný systém. Tým je výskyt opakovaných infekcií zriedkavejší.
Močové kamene (urolitiáza)
Močové kamene (konkrementy) patria medzi najčastejšie ochorenia močovej sústavy. Vznikajú z rôznych príčin, ale len málokedy sa zistí bezprostredná príčina (metabolická porucha, napr. hyperurikémia), alebo je príčinou prítomnosť cudzieho telesa (katétra), prípadne porucha vyprázdňovania močového mechúra (pri benígnom zväčšení prostaty, pri neurogénnom močovom mechúri). Vyskytujú sa častejšie u mužov. Kamene môžu byť „uložené“ v rôznych častiach močového systému. Najčastejšie bývajú v obličkových kalichoch, ktoré sa zbiehajú do obličkovej panvičky. Často sú len náhodným nálezom, alebo zdrojom „pobolievania“ v driekovej oblasti. Obličková panvička pokračuje ďalej ako močovod, ktorý spája obličku s močovým mechúrom. Typická obličková kolika vzniká vtedy, keď sa kamienok alebo jeho úlomok vyplaví z kalicha alebo panvičky do nižších „etáží“ močového traktu. Kamienok sa najčastejšie zasekne v močovode, následne spôsobí stagnáciu (stázu) odtoku moču, čo sa prejaví jeho rozšírením (dilatáciou) nad prekážkou. Zaseknutý kameň spôsobí miestny zápal, s následným opuchnutím okolia, čo sťažuje jeho pasáž do ďalších častí močovodu. Rozšírený močovod sa svojou peristaltikou snaží prekonať prekážku (kameň), čo spolu s podráždením vegetatívneho systému spôsobuje symptomatológiu koliky. Kolika sa prejavuje záchvatovou, úpornou kŕčovitou bolesťou vyžarujúcou z driekovej oblasti smerom na prednú brušnú stenu alebo až k slabinám. Táto bolesť nemá úľavovú polohu a nesúvisí s pohybom. Veľmi často býva sprevádzaná pocitom na zvracanie alebo aj zvracaním, studeným potom, niekedy krvavým močom. Prejavy rozvinutého záchvatu sú často veľmi dramatické a môžu sa zameniť za náhlu brušnú príhodu. Takýto záchvat zaručene privedie pacienta k lekárovi alebo na pohotovosť. Diagnózu pomôžu stanoviť typické príznaky (náhly začiatok, typ bolesti, lokalizácia bolesti, vracanie, zmeny farby moču), vyšetrenie močového sedimentu, ultrazvukové vyšetrenie obličiek, RTG brucha, prípadne ďalšie doplňujúce vyšetrenia. Najdôležitejšie je odlíšiť náhlu brušnú príhodu (apendicitídu, mimomaternicové tehotenstvo), pretože nekomplikovaná obličková kolika sa v akútnom priebehu neoperuje, ale lieči sa infúziami a analgetikami (liekmi proti bolesti). Na základe ďalších vyšetrení (RTG, urografia, príp. CT), sa stanoví ďalší postup, ktorý závisí hlavne od veľkosti kameňa, jeho polohy a sprievodných komplikácií (teplota a pod.). Ak je kamienok malý (okolo 5 mm), zvyčajne pomocou infúzií a analgetík sám „vypadne“ a vymočí sa prirodzenou cestou. Ak je však kamienok výrazne väčší, prípadne spôsobuje komplikácie, je nutný operačný zákrok, ktorý spočíva buď v spriechodnení močových ciest pomocou endoskopických cievok (stentov, endoprotéz), v extrakcii kameňa, v jeho „mimotelovom rozbití“ rázovými vlnami (extrakorporálna litotripsia), prípadne jeho vyoperovaní cez obličku (perkutánna extrakcia). V súčasnosti sa už len veľmi zriedkavo odstraňuje kameň otvorenou operáciou. Mimotelové rozbitie (extrakorporálna litotripsia), je účinná metóda, ktorá využíva rázové vlny (podobné ultrazvukovým), ktoré bez nutnosti operačného zákroku dokážu kamene rozdrviť. Výhodou je minimálna bolestivosť a krátka doba hospitalizácie (maximálne jeden deň). Komplikácie bývajú minimálne, len veľmi zriedka sa vyskytne krvácanie do obličky (hematóm obličky). Zákrok sa robí v lokálnej anestéze, teda pri plnom vedomí. Aby sa zabránilo vzniku kameňov, je potrebné dodržiavať pitný režim, dopriať si dostatok pohybu a v prípade známej metabolickej choroby dodržiavať liečebné opatrenia. Močové kamene môžu okrem nepríjemnej koliky aj vážne poškodiť obličky, prípadne spôsobiť ťažké infekcie až otravu krvi.