Téma čísla

Ako súvisí celý rad civilizačných ochorení – kardiovaskulárnych, osteoporózy, cukrovky, ochorení horných a dolných dýchacích ciest či riziko vzniku onkologických ochorení – s nedostatkom vitamínu D? Aká je jeho úloha v boji proti vírusom a pri aktivovaní imunity? Dočítate sa v publikácii „Slnečný” vitamín dvojice renomovaných autorov – prof. MUDr. Miroslava A. Šašinku, DrSc. a doc. MUDr. Kataríny Furkovej, CSc. Autori osvetľujú, že slnečný vitamín D účinkuje v podstate ako kľúč k nášmu zdraviu. Náš imunitný systém nebude pracovať pokým neotočíme kľúčom v zámke, teda pokým nebude aktivovaný vitamínom D!

Nezabúdajte, že okrem príjemného vzhľadu vaše okolie pri komunikácii s vami vníma aj váš dych. Ľudia trpiaci nevábnym dychom si obvykle tento handicap neuvedomujú, čo im najmä v kontakte s inými osobami prináša sociálne problémy, ktoré môžu viesť k výraznému zníženiu kvality ich spoločenského života.

Onkologické ochorenie postihuje celého človeka, jeho duševný život, vplýva na jeho osobnosť, vyvoláva reakcie či zmeny rôzneho trvania, intenzity a charakteru. Mení sa rodinný život, pracovný proces, zmeny zasiahnu a narušia zabehnutý životný rytmus. Toto ochorenie ako psychická zaťaž stavia pacienta pred nové problémy, nové životné situácie, núti ho prispôsobiť sa mnoho ráz veľmi neočakávaným podmienkam. U ľudí postihnutých onkologickým ochorením sa menia priority a zmysel života. Prijatie akejkoľvek diagnózy onkologického ochorenia je existenciálne ohrozujúcim a hlbokým zážitkom.

Únava môže mať veľa podôb. Lekári ju rozdeľujú na fyzickú a duševnú. Prvá sa prejavuje predovšetkým nedostatkom výkonnosti a energie, prípadne pocitom „ťažkých“ končatín. Na mentálne vyčerpanie poukazuje strata motivácie, koncentrácie, bystrosti, zhoršenie pamäti a pridáva sa ospalosť. Za psychickou únavou sa však môže skrývať aj prežívanie stresových situácií a u niektorých ľudí lekári pozorujú dokonca chronický stres.

Keď si zlomíme nohu, ideme k chirurgovi. Ak nás bolí zub, navštívime zubára. Pocity úzkosti nie sú pre nás signálom, aby sme sa poradili s odborníkom. Úzkosť je celkom normálna reakcia na stresovú situáciu – chorobnou sa stáva len vtedy, keď sa vymkne spod našej kontroly. Z času na čas zažívame stavy znepokojenia a strachu, no zdravotným problémom, s ktorým treba zájsť za odborníkom, je až chronická úzkosť. Úzkosť je psychický stav, no prejavuje sa fyzickými príznakmi.

Na krku pod hrtanom máme uloženú štítnu žľazu. U dospelých váži 20 až 40 gramov. Produkuje hormón tyroxín obsahujúci jód (je viazaný na bielkovinu tyreoglobulín), ktorý usmerňuje v organizme látkovú premenu, ovplyvňuje aj duševnú činnosť a vegetatívny systém. Ak jeho tvorba či koncentrácia klesne alebo sa zvýši, môže vzniknúť chorobný stav, ktorý v mnohých prípadoch spôsobí nielen vážne poruchy srdca, ciev, ale môže ovplyvniť aj správanie človeka, ba dokonca ohroziť aj jeho život. Takže únava, depresie, agresivita, nechuť k sexuálnemu životu, nadmerné chudnutie i neodôvodnené priberanie na váhe môže byť dôsledkom zvýšenej alebo zníženej funkcie štítnej žľazy. Za čo všetko môže štítna žľaza?

Každý človek občas prežíva obdobie, keď je smutný, apatický a o nič nemá záujem, dokonca ani o svoje koníčky či príjemné zážitky. Krátkodobá depresívna nálada je úplne normálna reakcia na stresové životné situácie, ako je strata milovaného človeka, zlyhanie v práci či škole, vážna choroba, staroba, osamelosť a podobne. Za chorobnú (klinickú) považujeme depresiu vtedy, keď sú jej príznaky natoľko vážne, že človeku narúšajú každodenný život a pretrvávajú niekoľko týždňov.

„Som v strese.“ – „Som taká vystresovaná/ taký vystresovaný.“ Tieto slová akoby sme počuli čoraz častejšie a zvyčajne v negatívnom význame – že dotyčný nestíha, vyzerá nekoncentrovaný, strhaný, zabúda veci, je precitlivený a niekedy vyzerá, akoby sa nevládal starať sám o seba. Ale čo je to vlastne stres?

Staré dobré príslovie hovorí, že práca šľachtí človeka. To však neznamená, že práca má byť pre nás všetkým, na čom v živote záleží.Iné múdre príslovie zasa hovorí, že všetkého veľa škodí. Treba si nájsť „zlatú strednú cestu“. Na jednej strane je takýto vorkoholik pre firmu veľmi prospešný, na druhej strane je to práve rodina, ktorá najviac trpí. Stáva sa, že by sme chceli niečo robiť 25 hodín denne bez toho, aby sme sa potrebovali zastaviť alebo myslieť na niečo iné. Je to však vplyv súčasnej pracovnej morálky, obavy o miesto či rivalita medzi kolegami. Treba uznať, že kto nie je pre firmu „dostatočne výkonný“, nemôže rátať s povýšením, prémiami ani s obyčajnou pochvalou.

Psychicky zdravého človeka charakterizovala WHO ako jedinca, ktorý má zdravý postoj k vlastnému „ja“– má primerané, zdravé sebavedomie, sebaúctu, vie ovládať svoje emócie, je schopný vyrovnať sa s problémami, ktoré má... Ako jedinca, ktorý má dobrý postoj k druhým ľuďom, je tolerantný, má v druhých dôveru, rešpektuje druhých a ich názory, je zodpovedný, schopný nadväzovať trvalé vzťahy... Ako jedinca, ktorý je schopný zvládať požiadavky života – problémy neodkladá, ale rieši, plánuje si veci dopredu, dokáže využívať svoje danosti, talent, dary, uvedomuje si svoju zodpovednosť, smeruje k nejakému reálnemu cieľu.