Jód je pre život na Zemi nenahraditeľný a je základným pilierom zdravia živého organizmu a „tajomstvom“ dlhého života. Jód je jedným z najdôležitejších, ak nie základným stopovým prvkom, od ktorého závisí celkový zdravotný stav človeka, jeho vývin, rast, jeho vitalita a dožitý vysoký vek v dobrej kondícii a zdraví.
Pravidelne si merať krvný tlak doma! Štatistiky varujú, vysoký krvný tlak, čiže hypertenziu, má takmer 42 % Slovákov! Ľudia so zvýšeným krvným tlakom sa obvykle necítia chorí. Naopak, bývajú to ľudia veľmi výkonní, a práve v tom je „zákernosť” hypertenzie. Prejaví sa až pri komplikáciách. Preto by mal každý človek, už od veku 30 rokov, poznať svoj krvný tlak a pravidelne si ho merať – najmä vtedy, ak je v rodine sklon k hypertenzii, cukrovke alebo kardiovaskulárnym chorobám.
Pri príležitosti sviatku svätého Mikuláša sa 6. decembra v priestoroch Detského kardiocentra (DKC), pracovisku NÚSCH, a. s. na bratislavských Kramároch opäť stretlo veľa dobrých ľudí, aby deťom, ktorým zdravie nedovoľuje byť doma počas nastávajúcich sviatočných dní, aspoň takýmto spôsobom spríjemnili pobyt v nemocnici. Poslaním našich lekárov a nás všetkých je darovať detičkám, ktoré majú choré srdiečko bezstarostný a plnohodnotný život zdravých detí a život s nádejou na ďalší krásny deň.
Tak, ako po minulé roky, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s. (NÚSCH) v spolupráci so spoločnosťou Sanofi a Zentiva pripravili pre malých pacientov popoludnie plné prekvapení. Manažérka pre komunikáciu Sanofi a Zentiva Ing. Beáta Kujanová odovzdala Ing. Mongi Msollymu, MBA, generálnemu riaditeľovi NÚSCH, a. s. a DKC a MUDr. Pavlovi Kunovskému CSc., primárovi JIS Kardiologického oddelenia DKC symbolický šek vo výške 5.000 eur na zakúpenie Defibrilátora pre Kardiologické oddelenie DKC, pracoviska NÚSCH, a. s.
Vianoce sú najkrajšie sviatky roka. Je to však aj obdobie, keď sú mnohí z nás presvedčení o tom, že sa v jedle nemusia obmedzovať a že si môžu nekontrolovane dopriať, na čo majú chuť. A to je práve najväčšia chyba, ktorú robia. Vianoce totiž vôbec nie sú dôvodom na prejedanie sa, ale len na malé zhrešenie, ktoré neublíži srdcu a cievam a nespôsobí tráviace ťažkosti. Obdobie sviatočných dní by nemalo byť ani o tom, že síce teraz priberiem, ale na Nový rok si dám predsavzatie a začnem chudnúť. Priatelia, platí staré dobré známe: Všetko s mierou!
Hemoroidy, ľudovo nazývané zlatá žila, jedno z najčastejších proktologických ochorení, je staré ako ľudstvo samo. Podľa svetovej medicínskej literatúry na hemoroidy trpí až 70 percent populácie nad 30 rokov. Hemoroidy poznali i za čias Hyppokrata ako ochorenie „vyšších“ vrstiev. Liečili ich „felčiari“ tak, že inkriminované miesto vypaľovali rozpáleným železom. Aj keď odvtedy lekárska veda významne pokročila, je veľmi smutné, že aj v 21. storočí pacienti z ostychu neradi hovoria o tomto zdravotnom probléme, ba často ho zatajujú aj pred lekárom, pritom hemoroidov a bolestí, ktoré spôsobujú, sa možno jednoducho zbaviť.
Konečník spolu s análnym kanálom tvoria uzáverový systém tráviaceho systému. Ich úlohou je udržať a vyprázdniť stolicu. Týmto úlohám je prispôsobená aj anatomická štruktúra. V análnom kanáli sú umiestnené dva zvierače – vnútorný je stále stiahnutý a zabraňuje samovoľnému úniku stolice, vonkajší tvoria vôľou ovládané svaly, takže ho môžeme udržať stiahnutý dovtedy, kým je to potrebné.
Čo spôsobí, že tento mechanizmus prestane fungovať a pacienta začne trápiť krvácanie, svrbenie i nepríjemná bolesť v oblasti ritného otvoru?
Juditu krátko po tridsiatke postihla choroba z tých najhorších. Na nemocničné lôžko ju pripútala rakovina. Doma mala školáčika Denisa, ktorý ju potreboval, a manžela. O ňom bola presvedčená, že ju takisto potrebuje. Ich vzťah bol zdanlivo ideálny...
Jej ochorenie sa vyznačovalo hojdačkovým efektom. Po lepších dňoch prichádzali horšie. Judka absolvovala série chemoterapií, ožarovaní a tri operácie. V nemocnici strávila pol druha roka. Medzitým ju jej „chlapi“ navštevovali s rôznou intenzitou. Podľa nej závisela od počasia a ročného obdobia, lebo mali veľkú záhradu a rodina bola zvyknutá veľa kempovať. Pravdaže, lekári v záujme liečby Judite nie vždy dovolili návštevy. Nuž a niekedy si vravela, že je lepšie, ak neprídu.
Mnohých ľudí trápi nepríjemný pocit kyslosti stúpajúcej zo žalúdka, ktorému sa hovorí pálenie záhy. Táto akútna porucha trávenia sa zvyčajne spája s refluxom, pri ktorom z nejakého dôvodu prestane správne fungovať dolný pažerákový zvierač – sval zabraňujúci spätnému výstupu obsahu žalúdka do pažeráka. Väčšina pacientov tento stav trpí napriek tomu, že ide o chorobný stav, ktorý treba liečiť, pretože pomoc existuje.
„Pálenie záhy sa dá opísať ako nepríjemný pocit v oblasti, kde sa stretávajú oba rebrové oblúky v strede brucha, niekedy prevláda až bolesť, niekedy pálivé pocity, niekedy len tupý tlak. Ťažkosti trvajú niekoľko minút až hodín, zhoršujú sa pri grganí, niekedy pacienta prekvapia náhle v noci a niektorí pacienti cítia kyselinu až v hrdle. Nepríjemné pocity spôsobuje kontakt kyslého a agresívneho prostredia v žalúdku so sliznicou pažeráka a podráždenie nervových zakončení v spodnej časti pažeráka,“ hovorí MUDr.
Opäť je tu jeseň a vredári, ako sa zvyčajne vravieva pacientom s vredovým ochorením zažívacieho ústrojenstva, toto ročné obdobie spolu s jarou poznajú ani nie tak podľa vonkajšej teploty a charakteristického počasia ako podľa signálov svojho tela. Ozývajú sa u nich vredy, ktoré majú svoje neraz veľmi nepríjemné príznaky. Tie však nie sú rovnaké, líšia sa podľa napadnutého orgánu. Iné sú pri vredoch žalúdka, iné pri dvanástniku či pri zriedkavejších vredoch pažeráka a v okolí Meckelovho divertikulu.
Vredovou chorobou alebo peptickým vredom teda nazývame vred niektorej časti tráviacej trubice, kde je zvyčajne kyslé prostredie. Ide o civilizačné ochorenie, čo znamená, že postihuje viac ľudí v rozvinutých štátoch ako v krajinách tretieho sveta. Vredová choroba žalúdka a dvanástnika je aj u nás častým ochorením, trpí ním asi 5 percent obyvateľstva, hlavne ľudí v najproduktívnejšom veku.
Azda by sme ťažko u nás hľadali človeka, ktorý by aspoň raz v živote neokúsil nepríjemný pocit zo žalúdočnej kyseliny v ústach a pálenie záhy. Tento prejav bol u mnohých možno ojedinelý, ale je veľa tých, ktorí s ním bojujú veľmi často, dokonca niekoľkokrát denne, prakticky po každom jedle. Lekári to nazývajú gastroezofagálny reflux (GER), z ktorého sa môže vyvinúť gastroezofagálna refluxná choroba (GERD).
Štatistické údaje o tomto ochorení prakticky neexistujú a odborná verejnosť sa v tomto prípade opiera skôr o odhady než o reálne čísla, pretože len asi 20 percent postihnutých osôb navštívi lekára (vzniká tzv. fenomén ľadovca). V Európe sa GERD vyskytuje asi v 2 – 10 percentách populácie, ale pálenie záhy (pyrózu) udáva v priemere až 30 percent populácie, pričom výskyt kolíše od 16 percent v Nórsku a v Belgicku až po 41 percent vo Francúzsku. Výskyt dosahuje 300 prípadov na 100- tisíc obyvateľov ročne a za posledných 20 rokov sa desaťnásobne zvýšil.
Rozmaznávať chuťové bunky sa naozaj oplatí, hovoria mnohí. Radosť z dobrého jedla a gurmánskeho zážitku prehluší neraz iné pôžitky. A to sa dokonca mení vekom. Čím je človek starší, tak pôžitok z jedla býva na úkor iných pôžitkov, ale platí najmä to, že gurmánsky pôžitok nás málokedy sklame. Samozrejme, to je jedna strana mince. Tá druhá hovorí o správnej výžive, zdravom stravovaní a pri niektorých ochoreniach aj o nevyhnutnosti dodržiavať mnohé diétne opatrenia.
Na človeka stále číha veľa nástrah v podobe chutných jedál a takisto aj riziko prejedenia sa, čo býva najčastejšie pri rodinných oslavách. Veď počas krstu, svadby a mnohých jubileí treba okoštovať všetko. A, samozrejme, rovnako veľkou, ak nie väčšou nástrahou sú početné sviatky v roku, ale najmä Veľká noc a na prvom mieste blížiace sa Vianoce a Nový rok. Vtedy človek ľahko zabúda na svoje „brzdy“, poruší dovtedy prísne dodržiavané pravidlá a neraz zhreší tak, že následky môžu byť ďalekosiahle.