Nie priveľa, ale málo žalúdočných kyselín – MUDr. Tomáš Koller

Štatistické údaje o tomto ochorení prakticky neexistujú a odborná verejnosť sa v tomto prípade opiera skôr o odhady než o reálne čísla, pretože len asi 20 percent postihnutých osôb navštívi lekára (vzniká tzv. fenomén ľadovca). V Európe sa GERD vyskytuje asi v 2 – 10 percentách populácie, ale pálenie záhy (pyrózu) udáva v priemere až 30 percent populácie, pričom výskyt kolíše od 16 percent v Nórsku a v Belgicku až po 41 percent vo Francúzsku. Výskyt dosahuje 300 prípadov na 100- tisíc obyvateľov ročne a za posledných 20 rokov sa desaťnásobne zvýšil. Nárast výskytu zaznamenali aj v USA a v Ázii. Preto sa hovorí o celosvetovej epidémii GERD. Čo sa týka pálenia záhy, asi 7 percent osôb ho pociťuje denne, 14 percent týždenne a ďalších 15 percent mesačne.

Otvoril sa zvierač

Za riadnych okolností jedlo, ktoré skonzumujeme, prechádza cez pažerák, pažerákový zvierač až do žalúdka. Pažerákový zvierač sa zložitou reguláciou autonómnych nervov a pôsobením centrálneho nervového systému potom uzavrie a otvorí sa znova až vtedy, keď si na niečom pochutnávame. Poruchou nervovej regulácie alebo inou anatomickou chybou sa však zvierač môže spontánne otvoriť na krátky čas aj vtedy, keď by sa nemal. V tom okamihu sa obsah žalúdka vráti späť do pažeráka a my to vnímame ako pálenie záhy a v ústach máme kyslú chuť. Zriedkavý výskyt tohto javu lekári označujú ako prirodzený reflux, ale v momente, keď to človek začne vnímať ako problém, môže trpieť refluxnou chorobou, ktorá môže vyústiť do rôznych komplikácií. Podľa gastroenterológa MUDr. Tomáša Kollera najčastejšie môže vzniknúť zápal pažeráka, no môže sa vyskytnúť aj nezávisle od príznakov refluxu. Vzniká preto, že sliznica pažeráka nie je prispôsobená na žalúdočnú kyselinu. Dokonca môže viesť až k vredom, ktoré môžu krvácať, a k zúženiu pažeráka, čo vedie k problémom s prehĺtaním. Najnebezpečnejšie sú zmeny na sliznici pažeráka. Aby odolávala kyseline, zmení sa na črevnú, čo znamená oveľa vyššie riziko rozvinutia rakoviny.

Opak je pravda

Žalúdočná kyselina (HCL) je najdôležitejšou súčasťou trávenia. Napriek tomu konvenčná medicína vyšetrenie kyslosti žalúdka zanedbáva. Vedecké poznatky dokazujú, že väčšina pacientov s ochoreniami tráviaceho systému trpí na nedostatok kyselín a nie na prekyslenie, ako si to mnohí myslia. Riadne a systematické vyšetrenie kyslosti žalúdka je to najdôležitejšie a najzákladnejšie pri stanovení správnej diagnózy. Pacient sa nesmie uspokojiť vetou „Máte veľa kyselín“, lebo skutočnosť je zvyčajne iná. Napriek tomu, že sa často hovorí o nadbytku žalúdočnej kyseliny, najčastejšou príčinou nesprávneho trávenia je okrem nedostatku tráviacich enzýmov z pankreasu a potravy aj jej nedostatok. To spôsobuje omnoho závažnejšie zdravotné problémy ako jej nadbytok. Inými slovami, konvenčná medicína mnohé tráviace problémy automaticky, ale bezdôvodne prisudzuje nadbytku žalúdočnej kyseliny, a to bez náležitých a zásadných vyšetrení. Pravda je, že väčšina pacientov trpí na nedostatok alebo aj celkovú absenciu HCL, čo sa prejavuje podobne ako pri prekyslení vrátane symptómu pálenia záhy (gastro-intestiálny reflux) krátko po jedle. Pri nedostatku HCL je totiž potrava nedostatočne a nesprávne trávená, preto dochádza ku kvasným a hnilobným procesom, akumulácii plynov, ktoré spôsobujú návrat časti potravy, resp. štiav do pažeráka a pocit pálenia záhy. Nekompletne strávené makromolekuly môžu byť nepotrebne vstrebané do krvného systému. To nakoniec vedie k mnohým závažným poruchám imunitného systému a k metabolickým ochoreniam.

Vyvolávači a príznaky

Reflux môžu vyvolať niektoré jedlá a nápoje, najmä kyslé ovocie a zelenina (pomaranče, paradajky, jablká, paprika), ale i čokoláda, žuvačka, nápoje s kofeínom a sýtené nápoje, mastné jedlá, mentolová príchuť, korenené jedlá, cibuľa, cesnak a pór, rajčinové jedlá (ako omáčka na špagety, čili, pizza), alkohol, orechy. Nedostatok HCL sa prejavuje neprimeraným grganím, zápachom z úst, plynatosťou z dôvodu tvorenia a akumulácie plynov z kvasenia (nie trávenia) potravy, nadmerným pocitom plnosti v žalúdku pre neschopnosť žalúdka tráviť potravu, nutkaním na vracanie, hnačkou alebo zápchou, svrbením konečníka, nevoľnosťou a ospalosťou, mnohými alergickými reakciami, krehkými a štiepiacimi sa nechtami, rozšírenými cievami v oblasti nosa a líc (červený nos a líca), ak nie je potvrdená iná príčina ako napr. použitie alkoholu, prejavuje sa aj postadolescentným akné, nedostatkom železa s následkom anémie, chronickými črevnými alebo systemickými (iné orgány) parazitmi a kvasinkovými infekciami, nestrávenými časťami potravy v stolici a chronickou kandidiázou. Na základe nesprávneho diagnostikovania sa pacientom s nedostatkom HCL ešte podajú lieky (napr. Helicid s aktívnou látkou omeprazolum) na jej zníženie. Výsledkom je blokovanie celého tráviaceho procesu (a tak má pacient spočiatku pocit, že mu lieky proti HCL pomohli) a mnohé vážne ochorenia z toho vyplývajúce, ktoré sa postupne časom objavujú vrátane závažných infekcii organizmu a metabolických ochorení ako cukrovka a rakovina.

Podporte si trávenie

Odborníci opäť odporúčajú: jedzte zdravo – čo najviac rastlinnej surovej stravy, obmedzte živočíšnu stravu a jednoduché cukry, vyhýbajte sa priemyselne spracovaným uhľohyd - rátom, bielej múke, kravskému mlieku, nadmernému pitiu kávy, alkoholu. Vylúčte sýtené a sladené nápoje, jedzte päťkrát denne a v menších dávkach, pokojne, prežúvajte pomaly a dôkladne. Jedlo vychutnávajte, počas jedla nerobte nič iné, pite minimálne 2 litre vody denne, lebo bez vody niet veľmi dôležitej žalúdočnej kyseliny, ak máte nedostatok žalúdočnej kyseliny, jedzte potrebné množstvo betaínu HCL, kým sa neobnoví vlastná tvorba HCL, ak užívanie HCL neprináša očakávané výsledky, užívajte tráviace enzýmy, kým sa neobnoví vlastná tvorba v pankrease.