Rozmaznávať chuťové bunky sa naozaj oplatí, hovoria mnohí. Radosť z dobrého jedla a gurmánskeho zážitku prehluší neraz iné pôžitky. A to sa dokonca mení vekom. Čím je človek starší, tak pôžitok z jedla býva na úkor iných pôžitkov, ale platí najmä to, že gurmánsky pôžitok nás málokedy sklame. Samozrejme, to je jedna strana mince. Tá druhá hovorí o správnej výžive, zdravom stravovaní a pri niektorých ochoreniach aj o nevyhnutnosti dodržiavať mnohé diétne opatrenia.
Na človeka stále číha veľa nástrah v podobe chutných jedál a takisto aj riziko prejedenia sa, čo býva najčastejšie pri rodinných oslavách. Veď počas krstu, svadby a mnohých jubileí treba okoštovať všetko. A, samozrejme, rovnako veľkou, ak nie väčšou nástrahou sú početné sviatky v roku, ale najmä Veľká noc a na prvom mieste blížiace sa Vianoce a Nový rok. Vtedy človek ľahko zabúda na svoje „brzdy“, poruší dovtedy prísne dodržiavané pravidlá a neraz zhreší tak, že následky môžu byť ďalekosiahle. Ale nemožno súhlasiť ani s odporučením: Jeme preto, aby sme žili, a nežijeme preto, aby sme jedli. Pretože aj jedlo je spoločenský akt, ktorý utužuje rodinu, priateľstvo a neslúži len na prežitie. Život a spolu s ním aj sviatočné dni sa dajú nielen krásne prežiť, ale aj krásne prežuť... Ako dobre z minulosti a vlastnej praxe vieme, sviatky sú pre mnohých ľudí, žiaľ, neraz porušením aj tých zásad, ktoré celý rok ako-tak dodržiavali. Týka sa to nielen množstva, ale aj zloženia prijímaného jedla. Najlepšie by bolo, aby aj počas sviatkov ľudia dbali na správnu výživu a nemali sklon k prejedaniu sa, lebo po sviatkoch to ľutujú. Striedmosť v množstve jedla je dôležitá a takisto treba dbať na kvalitu… Jesť nie veľmi tučné jedlá, nezabudnúť na pohyb, nielen sedieť pri obrazovke. A požívanie alkoholu tiež treba mať na uzde. Ale zasa sme ako lekári realisti a vieme, že nejaký ten prehrešok príde. Napokon, nikto nie je dokonalý. Dôležité je len to, aby nám to nepoškodilo zdravie a pohodu sviatkov tak, že by sme museli vyhľadať odbornú pomoc. Naša národná tradícia je taká, že Slováci sa na Štedrý deň postia a potom sa večer najedia smaženého kapra s majonézovým šalátom a kys lou kapustou. Všetci dobre vedia, že to nie je najvhodnejšie jedlo, i keď ryba áno, ale tá majonéza a vyprážaný kapor… Je to však tradícia a v malom množstve sa to dá tolerovať. Napokon, kto už je bez hriechu? Ale aj v malých prehreškoch sa treba kontrolovať. Tu hlavne apelujem na pacientov s chronickými ochoreniami, pri ktorých treba dodržiavať diétu (tá je totiž súčasťou liečby), aby ich chyba v nedodržaní diéty nebola pre nich tragická… Mnohí majú „osvedčené recepty“, ako si pomôcť. Sú presvedčení, že nám lepšie pretrávi, keď si dáme pohárik alkoholu. V prvom rade by som chcel upozorniť na pomerne nešťastný zlozvyk: sklon k pitiu alkoholu kedykoľvek a pri každej príležitosti, neraz aj z vymysleného dôvodu na oslavu a podobne. Radšej by som bol, keby si aj Slováci zvykli piť pohár dobrého vína k jedlu, pri obede, pri večeri. Prípadne pohár vína a tvrdý alkohol len ako digestívum – teda na zlepšenie trávenia. Aj keď obsahuje napr. vínko antioxidanty, to neznamená, že účinok alkoholu sa zvyšuje s množstvom vypitého alkoholu. Ten má totiž na organizmus aj veľa známych nepriaznivých účinkov. Najmä ak sa pije kedykoľvek bez jedla a vo vyššom množstve.
Pre náš žalúdok je náročné, keď jeme rýchlo a hltavo a k tomu ešte veľké množstvo, ktoré nedostatočne spracujeme v ústach. A takisto veľké množstvo mastných jedál a s veľkým obsahom cukru. Mnohí mávajú pocit kyseliny medzi jedlami a riešia to svojím spôsobom. Napríklad v minulosti to bolo sódou bikarbónou, ale teraz je v každej lekárni ponúkajú antacidá, ktoré žalúdočnú kyselinu pri nepríjemných pocitoch dobre neutralizujú a tak odstraňujú aj nepríjemné ťažkosti. Ale pri dlhodobejších ťažkostiach určite treba konzultovať s lekárom a nerobiť iba samoliečbu. Za príznakmi sa totiž môžu skrývať aj vážnejšie ochorenia. Pomerne často sme v ambulanciách pri vyšetreniach svedkami refluxu a zmien na slizniciach, ktoré sa tam objavili po dlhoročnom ignorovaní ťažkostí. Pri veľkej ťažobe žalúdka si človek želá aj rýchlu úľavu. Taká 100 % je neraz po vyvrátení obsahu žalúdka. Inokedy pomôžu čajíky alebo v lekárni kúpené digestívum na zlepšenie trávenia. V lekárni radi poradia. Ale okrem niekoľkohodinovej nevoľnosti sa môže takéto hazardovanie s organizmom prejaviť aj vážnejším ohrozením zdravia najmä u pacientov s chronickými chorobami a u diabetikov. Poznáme záchvaty nielen žlčníkové, ale aj poškodenie pankreasu po nestriedmom jedení a pití. Keď sa budeme opakovane prejedať, organizmus si postupne zvykne na veľké množstvá potravy, stále viac si ukladá do zásoby a stále potom potrebuje to množstvo, na ktoré sme ho navykli. Mali by sme zjesť polovicu tohto, čo chceme... To je ideálne. Treba stále myslieť na to, že platí rovnica príjmu a výdaja energie. Ak nechceme priberať, musíme viac energie vydať ako prijať. Je to veľmi jednoduché na papieri, ale v skutočnosti naozaj veľmi náročné... Veď to viacerí dobre poznáme z vlastných skúseností. Na sviatky sa zvyšuje aj príjem kávy, spoločensky akceptovaného voňavého nápoja, ktorý je veľmi obľúbený. Niektorým ľuďom káva (najmä klasická zalievaná) môže podráždiť žalúdok a zvýšiť tvorbu žalúdočných štiav. Opäť je to individuálne. Niektorí si tieto účinky neutralizujú pridaním mlieka. Každý človek by mal poznať svoje telo a s úctou sa k nemu správať. Zaslúži si to a v správnom čase nás odmení a potom aj málokedy zradí... Káva sa akceptuje ako príjemný centrálne stimulujúci nápoj, ktorému sa v poslednom čase na základe rozsiahlych výskumov pripisujú mnohé priaznivé účinky na organizmus. Pohotovostné služby medzi sviatkami majú pacientov s tráviacimi ťažkosťami. Ale tam sú od žlčníkových kolík všetky možné tráviace problémy... Ku každému treba pristupovať individuálne. V prípade prejedenia je najlepšie asi použiť náš najdlhší prst na ruke. Je to síce dosť neestetické, ale veľmi účinné. Vyhľadať lekára treba vždy, keď máme pocit, že sami nie sme schopní si dostatočne pomôcť. Samozrejme, želám všetkým čitateľom, aby mali cez sviatky lekára len ako kamaráta a hosťa, nie aby ho aj potrebovali...