Rozšírená téma

Infekčné choroby sprevádzali človeka od počiatku a mali vždy výrazný vplyv na rast populácie. Na tom sa nezmenilo nič ani v súčasnosti – treba sa pozrieť na úmrtnosť na infekčné ochorenia predovšetkým afrického kontinentu – najmä osýpky, tetanus, HIV. Je vždy ľahšie ochoreniu predchádzať, ako ho liečiť. Preto je boj s infekciou taký starý ako infekcia sama. Dlhé obdobie spočívala prevencia v izolácii chorých. Až koncom druhej polovice minulého storočia začal s dezinfekciou pôrodník Ignác Semmelweis. Za objaviteľa očkovania sa považuje škótsky lekár Eudard Janner – očkoval proti pravým kiahňam. Druhý objaviteľ Luis Pasteur prvýkrát očkoval chlapca, ktorého pohryzol besný pes, usušeným mozgovým tkanivom zvierat nakazených besnotou. Tak sa začala éra očkovania proti bakteriálnym a neskôr aj vírusovým ochoreniam. Keď nemecký virológ Harald Zur Hausen objavil súvislosti medzi HPV infekciou ľudským vírusom papiloma a rakovinou krčka maternice, začala sa ďalšia éra.

Febrilné záchvaty sú vekovo /len v detskom veku/ viazané poruchy vedomia alebo kŕče vyskytujúce sa výhradne pri zvýšenej teplote, ktorá sa zvyčajne pohybuje okolo 38 – 39 °C, alebo súčasne so zvyšujúcou sa teplotou. Febrilné záchvaty sa až v 2/3 objavia na začiatku ochorenia (zväčša vírusového), a to pri náhlom vzostupe teploty, preto sa niekedy hovorí o iniciálnych kŕčoch. Kľúčovú úlohu pri vzniku febrilných záchvatov zohráva zvýšená záchvatová pohotovosť mozgu, ktorá je ovplyvnená niektorými vývojovými faktormi, individuálnymi vlastnosťami centrálneho nervového systému, zvláštnosťami metabolizmu a niektorými nepriaznivými vonkajšími faktormi. Ide o komplexnú reakciu imunitného a nervového systému na infekt, takzvaná reakcia akútnej fázy. Febrilné záchvaty sa objavujú len v detskom veku, keďže nezrelý detský mozog je náchylnejší reagovať záchvatom na záťaž, ktorú predstavuje horúčka.

.
Ženy si podľa štatistík najčastejšie želajú zmeniť vzhľad svojich pŕs, muži sa najviac zaujímajú o operácie očných viečok. Plastickí chirurgovia často hovoria o tom, že odstraňujú nielen fyzické, ale aj psychické bariéry. Príčinou plastických operácií však nemusí byť len túžba po vylepšení vzhľadu kvôli zvýšeniu sebavedomia. Často sú pacienti „nútení“ pristúpiť k zmene zo zdravotných dôvodov, po rozličných ochoreniach alebo po ťažkých nehodách.

Určite som zástancom čo najprirodzenejších línií a na druhej strane, ak by sme boli všetci krásni, svieži a dokonalí, bola by to asi nuda. A plastickí chirurgovia by nemali čo robiť. Určitá nedokonalosť, šediny, vrásky, mimika doladená vekom a skúsenosťami je na mnohých zaujímavá a krásna. Často ten, kto vkročí do mojej ambulancie, sám nevidí, že je krásny taký, aký je, alebo mu to nemá kto povedať. Prichádzajú sem so zámerom, dám si od vás poradiť. Príkladov aj zo sveta je viac ako dosť. Taká Brigitte Bardot či Jean Paul Belmondo...

Je zima, príroda typicky zimná, mráz, sneh. Kto z nás by v tomto čase myslel pri potulkách prírodou na hrozbu prisatia kliešťa s následným rizikom ťažkého ochorenia – kliešťový zápal mozgu a mozgových blán (kliešťová meningoencefalitída). Pokúsim sa vás presvedčiť, že aktívny prístup k svojmu zdraviu má v tomto prípade zmysel.