Je zima, príroda typicky zimná, mráz, sneh. Kto z nás by v tomto čase myslel pri potulkách prírodou na hrozbu prisatia kliešťa s následným rizikom ťažkého ochorenia – kliešťový zápal mozgu a mozgových blán (kliešťová meningoencefalitída). Pokúsim sa vás presvedčiť, že aktívny prístup k svojmu zdraviu má v tomto prípade zmysel.
Kliešte na Slovensku
Kliešťový zápal mozgu a mozgových blán je ochorenie centrálneho nervového systému spôsobené vírusom preneseným na človeka od infikovaných drobných myšovitých hlodavcov, lesnej zveri a vtáctva prostredníctvom kliešťa. Aký paradox, že medzi napr. jeleňom a človekom je v prípade prenosu vírusu najvýznamnejším hráčom taký malý tvor, ako je kliešť. Pozrime sa naň obrovskou lupou. Kliešťom sa zapodievali naši predkovia už v časoch pred naším letopočtom. Dôkazom je fragment z nástennej maľby z roku 1500 pred naším letopočtom, kde sú zobrazené prisaté kliešte na ušnom laloku hyeny. Ale súvis medzi prisatím kliešťa a postihnutím centrálneho nervového systému sa dokázal až objavením vírusu spôsobujúcim toto ochorenie v roku 1948. Ochorenie sa v tom čase vyskytovalo hromadne na niekoľkých miestach v strednej Európe. Zistilo sa, že kliešť k životu vyžaduje charakteristické prostredie, tzv. biotyp. Sú to listnaté i zmiešané lesy, okraje lesov a lúk s krovinami, nadmorská výška do 800 až 1000 metrov, mierne podnebné pásmo. A hneď sme na Slovensku, kde sú lokality s veľmi priaznivými podmienkami na život kliešťa. Na Slovensku sa ohniská nákazy nachádzajú do nadmorskej výšky 800 m n. m., a to najmä na západom Slovensku, v okolí Nitry, Topoľčian, Rožňavy, Levíc, Nových Zámkov, Štúrova, Košíc a na Považí. Treba pripomenúť, že kliešte sa vyskytujú aj v záhradách a mestských parkoch. Toto ochorenie sa vyznačuje aj tzv. sezónnosťou a je priamo úmerné aktivite kliešťov v prírode. V našich podmienkach sa ochorenie vyskytuje od februára do novembra s maximom výskytu v júni. Ochorenie sa vyskytuje prakticky vo všetkých štátoch Európy, ale najviac hlásených prípadov tohto ochorenia je u našich susedov v Čechách a Rakúsku. Na Slovensku je ročne hlásených niekoľko desiatok ochorení s mierne stúpajúcou tendenciou.
Nebezpečenstvo číha od samičky
„Náš“ kliešť sa nazýva kliešť obyčajný alebo odborne Ixodes ricinus. Nepadá na nás zo stromov, ale drží sa na obrátených stranách stebiel tráv a listov krovín zhruba do výšky jedného metra. Prichytáva sa na odeve a až potom sa dostáva na kožu človeka alebo sa priamo na nechránenej koži uchytí. Kliešte obľubujú najmä miesta, kde sú kožné záhyby – podkolennú jama, oblasť medzi stehnami, oblasť slabín, podpazušie alebo aj intímnejšie miesta. Kliešť je vybavený mimoriadne dômyselným aparátom, ktorý mu umožňuje prisatie a cicanie krvi hostiteľa. Ústnym otvorom v tvare kópie sa zabodne do kože. V jeho slinách je koktail, ktorý obsahuje látku na znecitlivenie miesta vpichu a látku, ktorou si „riedi“ krv pre pohodlnejšie cicanie. Preto si aj viac dní ani nevšimneme, že sme objektom jeho hostiny. Kliešte môžu prežívať až 6 rokov, pričom prechádzajú tromi vývojovými štádiami: larva – nymfa – dospelý kliešť. Všetky tri môžu cicať krv. Krv cicajú len samičky, samce sú vegetariáni. Larvy a nymfy sú malé, cicajú krv len 2 – 4 dni, potom odpadávajú. Dospelá samička je väčšia, môže ostať prichytená 7 – 14 dní a pri cicaní môže svoj objem zväčšiť až 200-násobne. Tu treba pripomenúť, že ak je kliešť infikovaný vírusom kliešťového zápalu mozgu a mozgových blán, čas cicania krvi nie je rozhodujúci tak, ako je to pri baktérii, ktorá vyvoláva boreliózu. Pri borelióze je riziko ochorenia tým nižšie, čím skôr odstránime kliešťa. Okolo prisatého kliešťa sa objaví začervenanie obyčajne s miernym vyvýšením nad okolitú kožu. Táto reakcia je sprevádzaná svrbením a môže pretrvávať dlhšie aj po odstránení kliešťa.
Čo s prisatým kliešťom?
Existuje nepreberné množstvo „dokonalých“ receptov na odstránenie prisatého kliešťa. Od spontánneho vypadnutia cez dusenie kliešťa masťami a olejmi, vytáčanie v smere alebo proti smeru hodinových ručičiek, hlboké vyrezanie žiletkou, zadusenie éterom. Dnes sa preferuje metóda aplikácie dezinfekčného roztoku na miesto prisatia, uchytenie kliešťa čo najbližšie ku koži tupou pinzetou a vytiahnutie kliešťa ľahkým kývavým spôsobom. Po vybratí kliešťa treba kožu opäť dezinfikovať. V prípade, že ostala časť kliešťa v koži, treba vyhľadať lekára.
Dá sa získať infekcia aj bez prisatia infikovaného kliešťa?
Áno. Infikovať sa možno aj konzumáciou surového mlieka kôz a oviec alebo nedostatočne spracovaných výrobkov z týchto surovín. Takto sme sa stali vo svete známejšími, keď v roku 1951 ochorelo v Rožňave a jej okolí viacero ľudí naraz. Našťastie pre nás je na Slovensku len 1 – 2 % kliešťov nositeľmi vírusu kliešťového zápalu mozgu a mozgových blán. Takisto nie každý, kto mal prisatého infikovaného kliešťa, ochorie. Je to spôsobené prekonaním ochorenia bez klinických príznakov alebo len s miernymi klinickými príznakmi (napr. ako prechladnutie s miernymi bolesťami hlavy). Pri takto prebiehajúcej infekcii môže byť imunitný systém človeka na opakované stretnutie s vírusom pripravený, a tak sa dokáže infekcii ubrániť. Môže sa zdať, že by to mohlo fungovať u ľudí žijúcich v lokalitách s vysokým výskytom kliešťov a ich častým prisatím. Ale vieme, že práve my sme tí šťastní, u ktorých je to naozaj tak? Vyvediem vás z omylu mojou vlastnou skúsenosťou u pacienta s kliešťovým zápalom mozgu a mozgových blán. Išlo o 34-ročného lesného inžiniera, ktorý býval v regióne s vysokým výskytom kliešťov a mal vo svojom živote veľakrát prisatého kliešťa. Takmer denne bol v lese. Preto ho ani vo sne nenapadlo dávať svoje horúčkové ochorenie s výraznou bolesťou hlavy do súvisu s kliešťami. Bohužiaľ, potvrdila sa infekcia centrálneho nervového systému vyvolaná práve vírusom kliešťového zápalu mozgu a mozgových blán. Pacientovi sme síce zachránili život, ale ostal po prekonaní choroby invalidom na vozíčku s ťažkým mentálnym postihnutím a ochrnutím všetkých štyroch končatín. Takto smutne skončil jeho aktívny život. Priblížme si, čo sa stane po vniknutí vírusu do organizmu. Infekcia prebieha v typickom prípade dvojfázovo. V prvej fáze približne 7 – 14 dní po prisatí kliešťa (ale aj 30 dní) sa vírusy šíria od miesta vniknutia kliešťa cez lymfatické uzliny ďalej do organizmu. Množia sa, vyvolávajú horúčku, bolesti hlavy, svalov, kĺbov. Zhruba po týždni nastáva obdobie, keď sa pacient cíti lepšie, nemá ťažkosti, cíti sa zdravý. Takéto bezpríznakové obdobie trvá 2 – 6 dní. Nasleduje druhá fáza ochorenia, keď začnú stúpať teploty, objavujú sa typické príznaky postihnutia mozgových blán. Intenzívna bolesť hlavy, svetloplachosť, stuhnutosť šije (neschopnosť priblížiť bradu k hrudnej kosti). Infekcia postupuje ďalej na tkanivá mozgu ev. miechy. Podľa toho, ktorá časť centrálneho nervového systému je postihnutá, pridružujú sa ďalšie závažné poškodenia. Nespavosť, neschopnosť sústrediť sa, spomalená reč, poruchy pamäti, tras jazyka a prstov rúk, možné asymetrické ochrnutia končatín a v prípade postihnutia predĺženej miechy zlyhanie životne dôležitých centier a smrť. Táto fáza trvá rozlične dlho, podľa intenzity poškodenia centrálneho nervového systému. Po skončení akútneho priebehu ochorenia mávajú pacienti dlhé mesiace problémy so spánkom a sústredením sa. Aj mierne ochrnutia končatín vyžadujú mesiace intenzívnej rehabilitácie alebo pacienti ostávajú s trvalými následkami poškodenia pohybového aparátu a psychického zdravia. Dodnes neexistuje liek, ktorý by bol schopný ničiť selektívne vírus kliešťového zápalu mozgu a mozgových blán.
Ako sa dá teda ubrániť pred touto závažnou chorobou?
Tí, ktorí ste sa dostali v čítaní až sem, správne dedukujete, že jediným spôsobom, ako sa ubrániť tejto chorobe, je prevencia. Zahŕňa:
1. osobnú ochranu proti napadnutiu kliešťom,
2. očkovanie.
Osobná ochrana proti napadnutiu kliešťom predstavuje:
· vedomosť o lokalitách s vyšším výskytom kliešťov,
· nechodiť mimo turistických chodníkov,
· nelíhať si v tráve, ani neodkladať šatstvo do trávy,
· nosiť vhodný odev a obuv (hladké svetlé látky, dlhé rukávy, dlhé nohavice...),
· použitie účinných repelentov.
Očkovanie
Chápem, že prechádzky prírodou v „skafandri“ nie sú ten pravý relax. Ak si chceme užiť prírodu, či už divokú, alebo mestské parky a lesoparky s vedomím, že sme chránení proti kliešťovému zápalu mozgu a mozgových blán, existuje t. č. len jediný racionálny a bezpečný spôsob – očkovanie.Podstatou očkovania proti kliešťovému zápalu mozgu a mozgových blán je vpravenie usmrtených a očistených vírusov, ktoré však ochorenie nevolávajú . Imunitný systém človeka však tieto vírusy rozpozná a „vyrobí“ proti nim protilátky v takom množstve, aby sa pri strete so skutočným živým vírusom organizmus dokázal ubrániť. Očkovacie látky sú bezpečné. Neobsahujú živé vírusy, preto po očkovaní nemôže vzplanúť ochorenie. Nanajvýš sa môže v mieste podania vakcíny prechodne objaviť začervenanie a mierna lokálna bolesť. V procese výroby vakcín sa používajú na množenie vírusov bunky kuracích embryí, preto u ľudí s precitlivenosťou na vaječný bielok je očkovanie kontraindikované. Pri očkovaní by človek nemal mať akútne prebiehajúcu infekciu s teplotou a mal by byť zdravý. Na Slovensku sú registrované dve očkovacie látky proti kliešťovému zápalu mozgu a mozgových blán:
FSME-IMMUN a ENCEPUR , obe vakcíny majú aj detské formy.
Dávkovacia schéma
FSME-IMMUN
1. dávka v dni 0, 2. dávka o 1 – 3 mesiace, 3. dávka o 5 – 12 mesiacov po druhej. Prvé preočkovanie za 3 roky, potom vždy po 3 – 5 rokoch. Detská forma vakcíny je pre deti od 1. do 16. roku života. Možnosť zrýchlenej schémy: v dňoch 0, 14 a 3. dávka o 12 až 15 mesiacov, ďalšie preočkovania po 3 – 5 rokoch.
ENCEPUR
Deti od 1. do 12. roku života: 1. dávka v deň 0, 2. dávka o 1 – 3 mesiace, 3. dávka o 9 – 12 mesiacov od druhej dávky, preočkovanie každé 3 roky. Nad 12 rokov života: Prvá dávka v deň 0, druhá o 1 – 3 mesiace, tretia o 9 – 12 mesiacov od druhej dávky, možnosť zrýchlenej schémy: v dňoch 0, 7, 21 a prvé preočkovanie o 12 až 15 mesiacov, ďalšie preočkovania po 3 – 5 rokoch.Obe vakcíny možno zakúpiť v lekárňach po predložení receptu od lekára. Všeobecne sa odporúča vykonať očkovanie každej osobe, ktorá o očkovanie proti kliešťovej encefalitíde požiada. Je zima, príroda typicky zimná, mráz, sneh. Je čas myslieť na naše jarné prechádzky prírodou a už v zimných mesiacoch absolvovať podanie dvoch základných dávok vakcíny tak, aby sme na začiatku aktivity kliešťov v prírode boli účinne chránení proti kliešťovému zápalu mozgu a mozgových blán.
.
Pozn. : V januári 2009 sa v Bratislave otvára Inštitút očkovania a cestovnej medicíny, kde sa možno zaočkovať proti všetkým infekčným ochoreniam, ktorým možno očkovaním predchádzať.
Inštitút očkovania a cestovnej medicíny s.r.o. Teslova 33, Bratislava
www.inocem.sk