Febrilné záchvaty sú vekovo /len v detskom veku/ viazané poruchy vedomia alebo kŕče vyskytujúce sa výhradne pri zvýšenej teplote, ktorá sa zvyčajne pohybuje okolo 38 – 39 °C, alebo súčasne so zvyšujúcou sa teplotou. Febrilné záchvaty sa až v 2/3 objavia na začiatku ochorenia (zväčša vírusového), a to pri náhlom vzostupe teploty, preto sa niekedy hovorí o iniciálnych kŕčoch. Kľúčovú úlohu pri vzniku febrilných záchvatov zohráva zvýšená záchvatová pohotovosť mozgu, ktorá je ovplyvnená niektorými vývojovými faktormi, individuálnymi vlastnosťami centrálneho nervového systému, zvláštnosťami metabolizmu a niektorými nepriaznivými vonkajšími faktormi. Ide o komplexnú reakciu imunitného a nervového systému na infekt, takzvaná reakcia akútnej fázy. Febrilné záchvaty sa objavujú len v detskom veku, keďže nezrelý detský mozog je náchylnejší reagovať záchvatom na záťaž, ktorú predstavuje horúčka.
Podľa štatistík je frekvencia výskytu týchto záchvatov v detskej populácii 3 – 5 % u detí vo veku 3 mesiacov až 5 rokov s maximom výskytu okolo 2. roku života. Riziko, že záchvat sa pri horúčke zopakuje, predstavuje okolo 30 – 40 %. Asi 3 % detí s febrilnými záchvatmi majú neskôr záchvaty aj bez súvislosti s horúčkou. Väčšina záchvatov (80 – 85 %) má nekomplikovaný priebeh – ide o jednoduché febrilné záchvaty. Spravidla sa dostavia náhle, väčšinou v spánku, ale aj v bdelom stave, väčšinou z plného zdravia, bez varovných príznakov. Inokedy je dieťa pred záchvatom mrzuté, nepokojné, podráždené alebo naopak – apatické. Niekedy sa sťažuje na bolesť hlavy, bolesť brucha, odmieta jedlo, napína ho na zvracanie alebo zvracia. Pri vysokej horúčke môže mať halucinácie, nepoznáva okolie. Samotný záchvat má charakter generalizovaných kŕčov s napnutím celého tela a následnými rytmickými zášklbmi tváre a končatín, dieťa stráca vedomie, niekedy zmodrie, pri záchvate sa pomočí. Inokedy je dieťa v záchvate ochabnuté, kŕče nemusia byť prítomné. Záchvat odznieva spontánne v priebehu 10 – 15 minút. Po záchvate nemá dieťa nijaký ložiskový neurologický nález. Komplikované febrilné záchvaty sú charakterizované dlhším trvaním (viac ako 10 – 15 minút, ale aj viac ako 2 hodiny), kŕče sú ohraničené na určitú časť alebo na polovicu tela. Záchvat sa môže objaviť viackrát počas trvania infektu. Po záchvate sa u dieťaťa zistí prechodná porucha hybnosti postihnutých končatín, takisto v EEG sa môže objaviť abnormálny nález. U dieťaťa s komplikovanými febrilnými záchvatmi sa v 7 – 53 % zistí familiárny výskyt.
Prvá pomoc
Pri poskytovaní prvej pomoci dieťaťu s fibrilným záchvatom je dôležité si uvedomiť, že samotný záchvat neohrozuje život dieťaťa, často trvá krátko a bez akéhokoľvek zásahu spontánne odznie. Preto nie sú namieste žiadne násilné manipulácie, prvú pomoc zameriame na zabránenie zraneniu dieťaťa:
– uložiť dieťa na mäkkú podušku,
– uvoľniť dýchacie cesty,
– uvoľniť šatstvo,
- pri kŕčoch chrániť hlavu a končatiny pred zranením, nesnažiť sa kŕče tlmiť násilným držaním
– ak záchvat trvá dlhší čas, privolať lekára.
Každé dieťa s fibrilnými záchvatmi by malo byť hospitalizované jednak s dôvodu základného ochorenia, jednak pre prípad recidívy záchvatu. Hospitalizácia je dôležitá aj z hľadiska spresnenia diagnózy, poučenia rodičov a odporúčania liečby.
Pre lekára je dôležité vedieť:
– za akých okolností záchvat vznikol,
– presný opis kŕčov,
– na ktorej časti tela sa kŕče začali,
– ako dlho záchvat trval,
- ako sa dieťa správalo po záchvate.
Liečba febrilných záchvatov
Liečba febrilných záchvatov je zhodná s liečbou epileptických záchvatov, t. j. podávanie Diazepamu aktuálne pri záchvate. Zavedením preventívnych opatrení spočívajúcich v intermitentnom podávaní Diazepamu súčasne s antipyretikami, teda liekmi znižujúcimi teplotu (paracetamol, ibuprofen), výrazne znižuje riziko opakovania záchvatu. Pri komplikovaných febrilných záchvatoch treba zvážiť trvalé podávanie antiepileptík. Dlhodobé sledovanie veľkého počtu detí s febrilnými záchvatmi ukázalo, že ide o epizódu v detskom veku, ktorá nemá nepriaznivý vplyv na vývin mozgu a nevedie k postihnutiu pohybových ani intelektových schopností. Pri porovnaní so súrodencami, ktorí nemali febrilný záchvat, sa zistilo, že vo veku 10 rokov bola ich rozumová úroveň rovnaká a v škole boli rovnako úspešné. Existuje však malé riziko, že určité percento detí s febrilnými záchvatmi (0,5 – 7 %) môže mať v budúcnosti epilepsiu. Za nepriaznivé faktory, ktoré by mohli zvýšiť riziko výskytu epilepsie v neskoršom veku, sa považujú nasledujúce okolnosti:
– výskyt epilepsie v rodine,
– pozitívny neurologický nález ešte pred výskytom febrilných záchvatov,
– dlhé trvanie záchvatu (dlhšie ako 10 – 15 min.),
– viac záchvatov počas jedného infektu alebo séria záchvatov za 24 hodín,
– výskyt záchvatu pred 4. mesiacom a po 5. roku života,
– diagnóza detskej mozgovej obrny a mentálnej retardácie.