Gabike sa po narodení jediného dieťaťa, dcéry Katarínky, zdalo, že je všetko v najlepšom poriadku. Základy starostlivosti o dieťa získala na pedagogickej škole, ktorá z nej vychovala učiteľku v materskej škole. Problémom bolo dojčenie, jednoducho v tom sa Gabike nedarilo a museli prejsť na umelú výživu dieťatka. Po viacerých týždňoch si všimla, že Katarínka nemá v poriadku očká, ľavé jej poriadne zabieha smerom dovnútra. K detskej lekárke ich však vyhnala riedka a častá stolica dievčatka spojená s bolesťami a horúčkou. Najskôr dostali lieky, ale tie nezabrali a úporná hnačka ich doviedla až do nemocnice. Lekári povedali, že v najvyššom čase. Malej diagnostikovali celiakiu, ktorú už sprevádzalo veľmi výrazné škúlenie.
Zdravotníci sa sústredili na celiakiu, životu nebezpečné ochorenie, veď Katarínka už bola veľmi dehydrovaná z nekonečných hnačiek a schudla z vyše 5 na 3 kg, takmer popôrodnú váhu. Keď bolo dieťatko z najhoršieho vonku, začala po niekoľkých mesiacoch Gabiku trápiť škuľavosť jej kučeravého dievčatka. Od lekárky sa dozvedela, že pravdepodobne súvisí s celiakiou, zabiehanie očí sa často prejaví u detí po prekonanej chorobe, najmä po horúčkovitom stave alebo po úraze.