Gabike sa po narodení jediného dieťaťa, dcéry Katarínky, zdalo, že je všetko v najlepšom poriadku. Základy starostlivosti o dieťa získala na pedagogickej škole, ktorá z nej vychovala učiteľku v materskej škole. Problémom bolo dojčenie, jednoducho v tom sa Gabike nedarilo a museli prejsť na umelú výživu dieťatka. Po viacerých týždňoch si všimla, že Katarínka nemá v poriadku očká, ľavé jej poriadne zabieha smerom dovnútra. K detskej lekárke ich však vyhnala riedka a častá stolica dievčatka spojená s bolesťami a horúčkou. Najskôr dostali lieky, ale tie nezabrali a úporná hnačka ich doviedla až do nemocnice. Lekári povedali, že v najvyššom čase. Malej diagnostikovali celiakiu, ktorú už sprevádzalo veľmi výrazné škúlenie.
Zdravotníci sa sústredili na celiakiu, životu nebezpečné ochorenie, veď Katarínka už bola veľmi dehydrovaná z nekonečných hnačiek a schudla z vyše 5 na 3 kg, takmer popôrodnú váhu. Keď bolo dieťatko z najhoršieho vonku, začala po niekoľkých mesiacoch Gabiku trápiť škuľavosť jej kučeravého dievčatka. Od lekárky sa dozvedela, že pravdepodobne súvisí s celiakiou, zabiehanie očí sa často prejaví u detí po prekonanej chorobe, najmä po horúčkovitom stave alebo po úraze. Osobitnú skupinu tvoria škúliace deti s neurologickým ochorením, ako napríklad detská mozgová obrna alebo iné ochorenia centrálneho nervového systému. A Katarínka pri tých hnačkách mala veľmi vysoké teploty. Odporúčali jej návštevu očného sanatória, kde sa budú starať o očnú chybu. Najskôr malá dostala okuliare. Už behala ako šarkan a bolo treba vybrať také, aby sa čo najviac vylúčila možnosť úrazu. Vhodných rámov pre najmenšie deti v tom čase bolo veľmi málo a z ich ceny sa Gabike zakrútila hlava. Potreby jej dievčatka však boli prvoradé. Katarínka dostala okuliariky so zvláštnymi záušnicami, ktoré zabezpečovali ich zvýšenú stabilitu pri nosení a zároveň vyzerali slušivo. Malej však aj tak zavadzali a veľmi ťažko si na ne zvykala, ustavične ju bolo treba mať na očiach, aby okuliare nezhadzovala. O niekoľko mesiacov neskôr už dostala Katka okluzor, klapku, ktorá sa predkladá pred lepšie vidiaci oko, aby sa tupozraké oko trénovalo vo videní. Problémy s jeho nosením boli väčšie, ako zvyknúť si na okuliare. Katarínke táto pomôcka zavadzala, Gabika ustavične v škôlke pripomínala prosbu, aby dali pozor nie len na diétu, musela dievčatku nosiť osobitnú stravu v rámci celiaktickej diéty, ale aj na to, aby si malá okluzor nevkladala do vrecka či nebodaj do skrinky. V očnom sanatóriu sa mladá mamička informovala o ďalších postupoch liečby škuľavosti, lebo žiadne zmeny k lepšiemu u malej nezaznamenala. Trápilo ju to o to viac, že jej dievčatko už medzi deťmi bojovalo so zlomyseľnosťami a posmechom. No očná lekárka ju ubezpečovala, že má byť trpezlivá. Ale dokedy, to nepovedala.
Operovať treba včas
Až raz sa Gabikina teta, ktorú takisto trápilo Katkino postihnutie, dočítala, že škuľavosť sa má operovať pred dovŕšením 6. roku života, ak sa má chyba úspešne odstrániť. Chopila sa iniciatívy a vybavila pre Katarínku návštevu v detskej nemocnici na očnom oddelení. Dievčatko už začalo chodiť do školy, prekonalo optimálnu časovú hranicu na operáciu. Potvrdil to aj prednosta oddelenia, ale malá dostala najskorší možný termín a o dva mesiace išla na operačný zákrok v sprievode mamičky. Operácia sa uskutočnila v narkóze, trvala asi hodinu. Katku zo sály vyniesli s pevne zaviazanými očami. Takýto zákrok sa zvyčajne robí na oboch očiach, zriedkavo na jednom oku. Lekár pri ňom nastrihne spojivku, posunie úpony svalov dopredu alebo dozadu (alebo svaly skracuje či predlžuje) tak, aby výsledkom bolo vyrovnané postavenie oboch očí. Na záver operácie zošije aj spojivku. Po niekoľkých dňoch boli obe dievčatá doma, Katarínka s novými okuliarmi, ktorých potrebu nosenia lekár označil za veľmi dôležitú pre celkový výsledok operácie. Súčasne dievčatku naordinoval ortoptickú liečbu, nácvik súhry oboch očí v novej situácii po operácii svalov. Dnes je z Katarínky čerstvá gymnazistka, pekné, sebavedomé dievčatko, ktoré si na operáciu a dávny posmech detí sotvakedy spomenie. Nádejná reprezentantka Slovenska v plávaní nosí síce okuliare a pri športe šošovky so slabými dioptriami, ale po škúlení niet ani stopy.
Príznaky škúlenia
Hlavnou známkou škúlenia (tupozrakosti) je odchýlka jedného oka. Ďalšou známkou môže byť privieranie jedného oka a nakláňanie hlavy nabok. Trvalá úchylka jedného oka nie je normálna v žiadnom veku. Chorobne skrútené oko môže byť namierené dovnútra, k nosu. Tento stav sa odborne označuje ako esotropia alebo konvergentný strabizmus. Ide o najčastejší typ škúlenia u detí. Niekedy sa škúlenie prejavuje len pri pohľade do blízka, no do diaľky majú oči normálne postavenie. Tento typ škúlenia sa označuje ako akomodatívna esotropia (akomodácia = zaostrovanie do blízka). Vyskytuje sa u detí starších ako 2 roky, ktoré sú silne ďalekozraké – do diaľky vidia dobre, ale na blízko musí vyvinúť nadmerné zaostrovacie úsilie, ktoré spôsobí aj prehnané skrútenie očí smerom dovnútra k nosu. Niekedy je škuľavé oko stočené zvonka, smerom k spánku. Tento stav nazývame exotropia alebo nejednotnosť – strabizmus. Často sa objavuje len večer a pri únave. Na prudkom slnku môže dieťa privierať jedno oko. Tento typ škúlenia je u detí menej častý. Je dôležité, aby si rodičia škúlenie včas všimli a bezodkladne navštívili s dieťaťom očného lekára. Názory, že dieťa, ktoré škúli, stačí vyšetriť až po roku života a že škúlenie je len kozmetický defekt, sú nesprávne! Jedine včasná a správna liečba škúlenia zabezpečí prevenciu alebo liečbu tupozrakosti a správny vývoj spolupráce očí. Je to dôležitý faktor, ktorý ovplyvní možnosť výberu povolania u dieťaťa v neskoršom veku.