Rozšírená téma

Prečo práve homeopatia

Žijeme v 21. storočí, v dobe transplantácií orgánov, génového inžinierstva a napriek tomu stúpa počet ľudí trpiacich na alergie, psychosomatické ochorenia, keď sa psychický problém prejaví na telesnej úrovni, napr. vredom žalúdka. Navyše sa nevieme účinne brániť ani proti najmenším votrelcom – vírusom. Mnohí lekári sa presvedčili, že užívanie prírodných homeopatických liekov poskytuje liečbu, ktorá nezaťažuje organizmus a má dlhodobý preventívny účinok.

Samuel Hahnemann, nemecký lekár v čase svojho pôsobenia (zhruba pred 200 rokmi), nebol spokojný s výsledkami klasickej liečby a našiel jednoduchý a geniálny postup, ako zachovať účinok prírodných látok (rastlín, živočíchov, minerálov), a to v minimálnych dávkach. Podrobne rozpracoval postup výberu lieku nielen pre danú chorobu, ale aj pre pacienta, ktorého bral ako celok, spolu s jeho pocitmi, správaním a okolnosťami, ktoré jeho zdravotný stav zhoršujú alebo zlepšujú.

Neurologické ochorenia a Tradičná čínska medicína - Mgr. Marcela Klevarová

Do oblasti neurológie spadajú rozmanité ochorenia, ktoré súvisia s mozgom, miechou a nervovými vláknami. Sú to degeneratívne ochorenia, ako Parkinsonova choroba, demyelinizačné ochorenia s typickým predstaviteľom sklerózou multiplex, demencia so známym ochorením –Alzheimerovou chorobou, cievne mozgové príhody, nádory mozgu, poúrazové poškodenia mozgu, ale aj migrenózne bolesti hlavy alebo tinitus – hučanie v ušiach.

Všeobecne môžeme skonštatovať, že sem patrí väčšina ochorení spôsobených pokročilým vekom, ktoré postihujú kognitívne a psychické funkcie, motorické funkcie a v konečnom dôsledku aj autonómne funkcie organizmu. Pri pokročilom veku automaticky predpokladáme, že organizmus je vyčerpaný a celkový stav je ovplyvnený vyčerpaním všetkých životne dôležitých orgánov, pôvodnej qi a jinovej krvi, ktoré zodpovedajú za výživu organizmu. S degeneratívnymi ochoreniami sa však stretávame aj u mladých ľudí – a čím ďalej, tým častejšie.

Alternatívna medicína

Chronické a civilizačné choroby, to je oblasť, kde klasická medicína neuspela. Patrí sem napríklad kĺbové ochorenie, artróza, reuma, dna, migréna, ďalej cukrovka a obezita, poruchy trávenia, vracajúce sa infekcie, alergia, cievne a srdečné choroby, ale aj rakovina. Opakovaným podávaním bežných liekov sa docieli prechodné zlepšenie, no ich vedľajšie účinky môžu spôsobiť poškodenie inej časti tela. Vedľajšie účinky moderných liekov sú niekedy škodlivejšie ako ochorenie, kvôli ktorému sa vlastne podávajú. Pacient, ktorému lekár opakovane predpíše na chronické bolesti v hrdle antibiotiká, ktoré znova neúčinkujú, si sám položí otázku, či nie je príčina jeho problémov v inej časti jeho tela, a začne hľadať alternatívu takejto liečby.

Opakované podávanie liekov imunitu dlhodobo znižuje, čo je dnes už všeobecne známe. A práve to privádza mnoho chronických pacientov od lekára k alternatívnej medicíne. Dôvodov, prečo sa pacienti obracajú k tradičnému, prírodnému spôsobu liečenia, je mnoho. Jedným z hlavných je nepochybne pacientova potreba, aby bol vypočutý a jeho problémy boli vnímané vo všetkých súvislostiach.

Presvedčte sa, či nafúkate

Rok 2010 vyhlásilo Fórum medzinárodných respiračných spoločností za SVETOVÝ ROK PĽÚC s cieľom upozorniť na zvyšujúci sa počet ochorení a úmrtí na pľúcne choroby, ako aj na potrebu ich prevencie. Jednou z aktivít celosvetovej kampane je aj SVETOVÝ DEŇ SPIROMETRIE. Vyšetrenie spirometrom je dôležité pri odhaľovaní viacerých závažných ochorení, medzi inými aj chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP) alebo astmy. Slovensko sa k tejto aktivite pripojilo dňom otvorených dverí v 140 pneumologických ambulanciách po celom Slovensku, kde si mohli všetci záujemcovia bezplatne vyskúšať spirometrické vyšetrenie pľúcnych funkcií.

.

Dýcham, dýchaš, dýchame....

Na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP) – poškodenie priedušiek a pľúc dlhodobou inhaláciou škodlivín, predovšetkým cigaretového dymu, zomierajú ročne na svete asi 3 milióny ľudí.V celosvetovom meradle je tak CHOCHP spomedzi všetkých chorôb štvrtou najčastejšou príčinou smrti. Keďže fajčiarov pribúda, Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že do roku 2020 sa táto choroba v uvedenom rebríčku dostane na tretie miesto. K tomu treba pripočítať milióny predčasne invalidných pacientov, neschopných aktívne, produktívne a plnohodnotne žiť.

Na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP) – poškodenie priedušiek a pľúc dlhodobou inhaláciou škodlivín, predovšetkým cigaretového dymu, zomierajú ročne na svete asi 3 milióny ľudí.V celosvetovom meradle je tak CHOCHP spomedzi všetkých chorôb štvrtou najčastejšou príčinou smrti. Keďže fajčiarov pribúda, Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že do roku 2020 sa táto choroba v uvedenom rebríčku dostane na tretie miesto. K tomu treba pripočítať milióny predčasne invalidných pacientov, neschopných aktívne, produktívne a plnohodnotne žiť.

Časté ochorenia dýchacích ciest – kašeľ

Podľa štatistík zažije každý dospelý dva- až trikrát ročne akútnu infekciu dýchacích ciest. U detí je to ešte častejšie, postihne ich to šesť- až desaťkrát za rok. Ďalšie štatistiky hovoria, že ochorenia dýchacích ciest sú počtom približne 30 % najčastejšou príčinou práceneschopnosti či vynechávania v škole.

Väčšina akútnych infekcií dýchacích ciest je spôsobená vírusmi. Tie vyvolávajú na sliznici dýchacích ciest zápalové reakcie spojené so začervenaním, opuchmi, bolesťami a zvýšenou tvorbou hlienu. Hlien nahromadený v dýchacích cestách je ideálnou „pôdou“ pre rôzne druhy baktérií, ktoré spôsobujú sekundárne bakteriálne infekcie. Medzi infekcie dýchacích ciest sa zaraďuje napríklad prechladnutie (zápal horných dýchacích ciest), ktoré sa považuje za najčastejšie ochorenie dýchacích ciest.

Novodobá hrozba sa nazýva tuberkulóza

Predpokladá sa, že momentálne je vo svete infikovaných 50 miliónov ľudí. Tuberkulóza je ochorenie známe od praveku a od tých čias sa datuje aj boj človeka proti tuberkulóze. Tento boj podľa vývoja vedomostí mal svoje osobitné formy a výsledky. Dá sa povedať, že liečba tuberkulózy mala určité historické fázy náhľadov na etiológiu, patologicko-anatomické zmeny a na spôsob liečby. Potom, ako v roku 1882 Róbert Koch objavil etiopatologického činiteľa, začala sa nová éra boja proti tuberkulóze, ktorá bola v tom čase rozšírená po celom svete, už ako proti infekčnej chorobe.

Tuberkulóza je ochorenie, ktoré má zvláštny vzťah k veku človeka. Každý z najdôležitejších úsekov života – detstvo, dospelosť a staroba – sa vyznačuje určitými prejavmi tuberkulózneho procesu. Je známe, že podiel starých ľudí na novozistených ochoreniach tuberkulózy sa neustále zvyšuje a tuberkulóza sa presúva najmä vo vyspelých krajinách do vyšších vekových skupín. Podľa WHO sa za účinnú liečbu dnes považuje taká kombinácia liekov, pri ktorých použití dokážeme bakteriologickú a röntgenologickú negativizáciu pri 95 % liečených osôb.

Pre detských astmatikov je nebezpečná jeseň

Jeseň a začiatok školského roka je najrizikovejším obdobím pre zhoršenie astmy u detí, rodičia by preto mali zbystriť pozornosť a nepodceňovať už prvé príznaky tohto ochorenia. Nachladnutia a vírusové ochorenia sú najčastejším (až v 80 %) spúšťačom astmy.

Ochorenie dýchacích ciest postihuje čoraz viac mladších detí. Celosvetovo ňou trpí približne 5 % populácie, ale až 10 % detí. Na Slovensku máme 3 % dospelých a až 6 % (65-tisíc) detských astmatikov. Z čísel jasne vyplýva, že práve deti patria k veľmi rizikovej skupine pacientov, a preto im treba venovať zvýšenú pozornosť. Podľa epidemiologických štúdií sa astma u detí začína najčastejšie v priebehu prvých piatich rokov života, a to v 50 – 80 %. Astma však neobchádza ani úplne malé bábätká – prvé príznaky tohto ochorenia sa objavujú v 15 – 20 % už pred prvým rokom života.

Plazivé zabúdanie je začiatok

Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k postupnej demencii. Ako prvý ochorenie opísal Alois Alzheimer. V súčasnosti nie je známa príčina vzniku choroby, ale z neuropatologických nálezov sa vie, ako prebieha. Zmeny postupne spôsobia rozpad nervových vláken a nervových buniek. Alzheimerovou chorobou sa mení aj látková činnosť mozgu.

Demenciou trpí 1/4 ľudí starších ako 85 rokov, pričom Alzheimerova choroba sa na tomto čísle podieľa 50 – 60 percentami. Vo veku nad 65 rokov ňou trpí každý 20. človek. Ochorenie môže vo výnimočných prípadoch, väčšinou pri dedičnom výskyte, ojedinele postihnúť aj mladšie osoby. (Wikipédia)

Prihlásiť sa na odber Rozšírená téma