Ako som skoncovala s jednou vášňou
Som bývalá fajčiarka. Tejto „rozkoši“ som holdovala devätnásť rokov. Najskôr skryto, no potom už verejne. Tak ako skoro všetci fajčiari ani ja som nepripúšťala, že moje fajčenie odhaľuje charakteristický nepríjemný pach. Lebo fajčiar sám sebe nesmrdí. Žiaľ. Možno by sa u neho objavil väčší spoločenský ostych. Ten pach ani žuvačka neprekryla. Usadil sa veľmi rýchlo vo vlasoch, v pokožke, nehovoriac o šatstve, ktoré sa nijako nikdy nevyvetralo.
S ostatnými fajčiarmi ma spájal aj odpor k akýmkoľvek hocijako rozumným argumentom proti fajčeniu mojich blízkych a okolia, hoci vtedy ešte ani zďaleka nepanoval vo svete taký masívny odpor proti fajčeniu a veda neposkytovala preň toľko podporných dôkazov ako teraz. Rozčuľovali ma aj škaredé pohľady nefajčiarov, keď som si zapálila, no najviac ma popudzovali poznámky o rýchlo starnúcej pleti nefajčiarov, predčasných vráskach a nezdravej farbe tváre. Ako každej žene a vari aj mužovi mi v kútiku duše veľmi záležalo na mojom vzhľade. Len občas ma vyrušoval charakteristický fajčiarsky kašeľ.