Téma čísla

Aby v nás bilo srdce ako zvon

Uprostred marca tohto roka slovenská vláda prijala Národný program prevencie ochorení srdca a ciev. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie WHO/URO z roku 2005 sa Slovensko s 508 úmrtiami v dôsledku chorôb obehovej sústavy, teda srdcovo-cievnych ochorení, na stotisíc obyvateľov zaraďuje na jedno z najhorších miest v európskej štatistike. Za nami sú už len Rumunsko a Bulharsko.

Nedarí sa nám v znižovaní výskytu týchto chorôb, hoci naši susedia v Rakúsku a Českej republike na tomto poli u 65-ročných a starších občanov zaznamenávajú úspech. Európa sa prostredníctvom Európskej charty zdravia srdca usiluje o podstatné zníženie úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenie v každom štáte pomocou tzv. európskeho čísla zdravia srdca: 0 – 30 – 5 – 120 – 80. Je to číslo, ktoré vyjadruje optimálne hodnoty rizikových faktorov spôsobujúcich choroby srdca a ciev.

Rýchla chôdza posilňuje srdce

Z najnovšej americkej štúdie vyplýva, že aj umiernený pohyb dokáže zvýšiť srdcovú aktivitu človeka na odporúčanú úroveň. Vedci z Massachutsettskej univerzity o tom informovali Americké združenie kardiológov.

Cvičenie musí zvýšiť srdcovú aktivitu najmenej na 55 percent maximálneho výkonu, aby malo pozitívny účinok. Vedci študovali 84 obéznych pacientov, ktorí mali prejsť 1,6 kilometra na cvičebnom chodiacom páse svižnou, ale pohodlnou chôdzou. Účastníci testu zvládli „prechádzku“ v priemere za necelých 19 minút rýchlosťou 5 kilometrov za hodinu. V priebehu chôdze dosiahli všetci pacienti požadovanú úroveň srdcovej aktivity (55 až 69 percent maximálneho srdcového výkonu).

Cholesterol, ale s mierou

Vedeli ste, že pacienti so zvýšenou hladinou cholesterolu v krvi majú 67-násobne väčšiu pravdepodobnosť, že ochorejú na kardiovaskulárne choroby? Čo je vlastne cholesterol? Kde sa berie v našom tele? Môžeme sa bez neho zaobísť?

Je to látka, ktorú si naše telo vytvára samo a rozhodne sa bez neho nezaobídeme, pretože ho potrebujeme na tvorbu hormónov alebo žlče. Problém však spočíva v tom, že náš organizmus cholesterol prijíma aj ako súčasť niektorých potravín. Nachádza sa predovšetkým v mäse, vo vajciach, v mlieku a mliečnych výrobkoch. Preto by sme mali byť opatrní pri konzumácii týchto jedál. Hladina cholesterolu v krvi u dospelého človeka by nemala prevyšovať hodnotu 5,0 mmol/l. Ak sa zvýši nad 6,0 mmol/l, lekári to považujú za rizikovú hladinu. A vy viete, akú máte hladinu cholesterolu?

Srdce je mojou „srdcovkou“ – Doc. MUDr. Gabriel Kamenský, CSc.

Od marca t. r. máme na Slovensku vládou schválený Národný program prevencie ochorení srdca a ciev. Ako správca Slovenskej nadácie srdca, hlavný odborník pre oblasť kardiológie pri MZ SR a zároveň hlavný koordinátor tohto programu máte mnohé úlohy v tejto oblasti. Priblížte nám konkrétne kľúčové aktivity, ktoré teraz realizujete?

Bez poistenia ani krok

Chystáte sa na dovolenku alebo zahraničnú pracovnú cestu? Bez poistenia ani na krok !Poisťovne dnes ponúkajú rôzne špeciálne balíčky cestovného poistenia. Preplatia Vám kauciu a právnika v prípade, že sa dostanete do rozporu so zákonom.

Dostanete odškodné pri zmeškaní letu. Zaplatia za Vás škodu, ktorú spôsobíte nechtiac v obchode rozbitím sklenej vitríny. Asistenčná služba odovzdá správu o vašich problémoch vášmu zamestnávateľovi alebo príbuzným. Najnovší program pre golfových hráčov kryje preplatenie občerstvenia v prípade Hole in One, čiže dosiahnutie jamky jediným úderom. Ide nepochybne o vážne životné situácie, najdôležitejšou zložkou cestovného poistenia je však poistenie liečebných nákladov v zahraničí.

 

Zdravie na cestách

Lety na dlhé vzdialenosti, ktoré smerujú z východu na západ a zo západu na východ a prekračujú časové pásma, narušujú pravidelný dvadsaťštyrihodinový telesný rytmus.

Cestujúci je ospalý v nevhodnom čase a poruší sa aj čas na jedlo. K ďalším príznakom „pásmovej choroby“ patrí únava, podráždenosť a neschopnosť sústrediť sa. Väčšina ľudí sa ľahšie prispôsobí zmene pri cestovaní na západ ako na východ. To preto, že keď letíte na západ, deň sa predĺži, a naopak, keď letíte východ, deň sa skráti. Zdá sa, že pre organizmus je ľahšie prispôsobiť sa predĺženiu dňa. Kedykoľvek je to možné, usilujte sa zabezpečiť si denný let, aby ste sa na miesto určenia dostali večer.

Nástrahy leta z pohľadu TČM – Mgr. Marcela Klevarová

Leto je pre nás synonymom oddychu, slnka a vody. Tešíme sa, že s prichádzajúcim letom budeme tráviť viac času v prírode, na horách alebo pri vode. Vyzbrojení množstvom rád a informácií snažíme sa znížiť všetky riziká leta a dovolenkového obdobia na minimum. Chránime sa proti agresívnemu slnečnému žiareniu, úpalu, dodržiavame pitný režim. Väčšina z nás prežije leto bez akýchkoľvek zdravotných problémov. Nezriedka však ale čelíme problémom s trávením, hnačkami, letnými horúčkami a zimnicami.

Prečo je to tak a aký je pohľad Tradičnej čínskej medicíny na typické letné ochorenia, ktoré vznikajú z prílišnej vlhkosti a horúčosti? V prvom rade si treba uvedomiť, že vlhko a horúčosť sa môžu tvoriť vnútri organizmu aj bez toho, že by bolo práve teplé a vlhké počasie. Preto TČM rozoznáva dva úplne odlišné typy ochorení. Prvým sú ochorenia z vnútornej vlhkej horúčosti a druhým, typické letné ochorenia z napadnutia vonkajšou vlhkou horúčosťou. Vnútorná vlhká horúčosť sa tvorí v tele z nerovnováhy medzi jinovými a jangovými orgánmi.

Čo všetko slnko dokáže

Kto by to nepoznal. Trochu slnka a hneď je nám lepšie. Zmizne únava i malátnosť. Zrazu sa cítime fit a plní energie. A je to pravda – v rozumných dávkach pôsobí slnko na náš organizmus ako „vitamínová bomba“. Dve hodiny slnenia pôsobia ako dva dni dovolenky. Vegetatívny nervový systém nášho tela je priamo ovplyvňovaný slnkom, čím sa zlepšuje fyzická a psychická stabilita a výkonnosť.

Slnko a dĺžka slnenia

Ako dlho sa môžeme opaľovať, aby sme sa nevystavovali riziku? Základné pravidlo pre ľudí s normálnou pleťou je takéto:

1. deň: 30 minút,

2. deň: 40 minút,

3. deň: 50 minút,

4. deň: 1 hodinu,

5. deň: 1,5 hodiny,

6. deň: 2 hodiny,

7. deň: 2,5 hodiny,

8. deň: 3 hodiny a

9. deň: 4 hodiny.