Rozšírená téma

Tuberkulóza (TBC) je najstaršie infekčné ochorenie a aj dnes je takou závažnou hrozbou pre zdravie, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ju prirovnáva k časovanej bombe. „Bežíme opreteky s časom,“ varuje správa WHO o tuberkulóze. Ak sa ľudstvu nepodarí zneškodniť túto „bombu“, môže sa stať, že jedného dňa bude musieť bojovať s chorobou, ktorá bude rezistentná proti liekom a ktorá sa bude šíriť vzduchom a bude prakticky rovnako nevyliečiteľná ako AIDS.

TBC je najčastejšou príčinou úmrtí u osôb infikovaných HIV/AIDS. TBC nepozná národné hranice, podľa pohlaví je výskyt dvakrát častejší u mužov ako u žien. Každú hodinu v Európe na TBC ochorie 50 ľudí a 8 zomrie, výskyt ochorenia je v priemere v krajinách európskeho regiónu WHO 54/100-tis. obyvateľov. V krajinách EÚ je výskyt 17,0/100-tis. obyvateľov, v balkánskych krajinách – 28,7/100-tis., vo východoeurópskom regióne až 131,2/100-tis. V rámci regiónu sa pohybujeme od 4,5/100-tis. na Islande po 258,0/100-tis. v Kazach - stane. 20 % prípadov v krajinách EU sa vyskytuje u cudzincov.

Európska lieková agentúra (EMA) schválila nový perorálne podávaný liek spoločnosti Boehringer Ingelheim na riedenie krvi, ktorý pomáha predchádzať cievnym mozgovým príhodám u ľudí s fibriláciou predsiení (FP) a znižuje riziko mozgovej príhody spôsobenej týmto ochorením. Liek môže pomôcť miliónom pacientom s FP po celej Európe. Schválenie tohto lieku sa považuje za najväčší pokrok v oblasti liekov na riedenie krvi za posledných viac ako 50 rokov.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie trpí na Parkinsonovu chorobu priemerne 1,2 – 1,8 % ľudskej populácie. Toto vážne neurologické ochorenie, ktoré môže postihnúť kohokoľvek, prejavuje sa trasom, stuhnutosťou svalov, spomalením pohybov, poruchou postoja a chôdze... Keďže prvé príznaky sú zo začiatku veľmi diskrétne, pacient ich často bagatelizuje, preto určenie diagnózy často prichádza až s niekoľkoročným oneskorením. Parkinsonova choroba sa nedá vyliečiť, dá sa však liečbou priebeh ochorenia zmierniť a udržiavať pod kontrolou. Žiaľ, mnoho ochorení nie je vôbec zachytených a ani pod kontrolou neurológov.

Epilepsia je vážne chronické ochorenie mozgu, ide teda o telesné ochorenie, nie duševné. Pod pojmom epilepsia sa ukrýva niekoľko rôznych typov ochorenia, ktorých spoločným znakom je spontánny vznik záchvatov. Líšia sa však – príčinou, prejavmi, priebehom, a preto sa aj odlišne liečia. Epilepsiou trpí asi 1 % obyvateľstva, teda jeden človek zo sto ľudí. Záchvat sa však môže počas života objaviť aj u ľudí, ktorí túto diagnózu nemajú – podľa odhadov postihne záchvat aspoň raz v živote 5 – 10 % ľudí. Príčinou môže byť úraz, nedostatok spánku, extrémne psychické vyčerpanie a podobne. U ľudí, ktorí trpia epilepsiou, sa však záchvaty objavujú zdanlivo bez príčiny – spôsobuje ich samotné ochorenie mozgu.

Každému sa to už určite stalo. Ľahli ste si, no spánok nie a nie prísť. Prevaľovali ste sa na posteli z boka na bok, hľadali tú „správnu“ polohu, ale rástol vo vás iba nedefinovateľný nepokoj. Ráno potom ste sa cítili ako dolámaní, prvý pohľad do zrkadla nebol vôbec vábny. Kruhy pod očami, bledá pokožka, strhaný výraz. Najmä dámy takéto ráno nikdy nepoteší. „Sny sú kráľovskou cestou k ľudskej duši,“ konštatoval známy psychoanalytik Sigmund Freud pred vyše sto rokmi. Stručne tak definoval základ pohody človeka. No samotná definícia na jej dosiahnutie nestačí.

Neurológia sa zaoberá diagnostikovaním (zistením) a terapiou (liečbou) ochorení centrálneho nervového systému (CNS), t. j. mozgu a miechy, periférneho nervového systému (PNS), sem zaraďujeme periférne nervy, či už motorické (sprostredkujú priečne pruhovaným svalom informácie z mozgu o realizácii pohybu), senzitívne (vedenie citlivosti z periférie do centier citlivosti v mozgu), autonómne (našou vôľou neovplyvniteľné funkcie, ako činnosť srdca, dýchanie, trávenie a pod.). Ochorenia týchto systémov nazývame neurologickými ochoreniami.

Veľa mýtov a nesprávnych názorov o sexe v súvislosti so srdcovými ochoreniami môže prameniť v strachu a v spomalenej rekonvalescencii.

Ochorenia srdca a srdcovocievneho systému sú najčastejšie chronické ochorenia. Medzi najčastejšie srdcovocievne choroby patria: ischemická choroba srdca, srdcové zlyhanie, poruchy srdcového rytmu, zápalové ochorenia srdca, ateroskleróza, vaskulitídy, žilové trombózy a hypertenzia. Pri všetkých týchto ochoreniach je potrebná radikálna, dlhodobá a zo strany pacienta poctivá liečba. Nie všetky uvedené skupiny ochorení je možné liečiť fytoterapiou. Pri niektorých ochoreniach, ako sú vaskulitídy, je aj štandardná liečba komplikovaná a náročná a často nevedie k uspokojivému výsledku.

Niektoré srdcové príhody vznikajú veľmi dramaticky – sú náhle a prudké, človek pri nich lapá po dychu, s rukou pritisnutou na srdce padá na zem, keď nik nepochybuje o tom, čo sa mu stalo. Oveľa častejšie sa však infarkt začína pomaly, nevýraznou bolesťou či nevoľnosťou. Ľudia si často nie sú istí, čo s nimi je (kde sa stala chyba), a príliš dlho čakajú, kým požiadajú o pomoc.