Nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie, príliš soli, nedostatok pohybu, obezita, stres. Nezdravý životný štýl a životospráva značne zvyšujú riziko kardiovaskulárneho ochorenia. Ako teda predchádzať srdcovým ochoreniam? Aké signály by nás na prichádzajúci zdravotný problém mali upozorniť?
Srdce je silný sval, ale…
Srdce je veľmi silný sval, ktorý sa pravidelne sťahuje, a tým vháňa okysličenú krv do ciev po celom tele. Do jeho ľavej časti priteká z pľúc okysličená krv a pod vysokým tlakom sa dostáva do srdcovnice, najväčšej ľudskej tepny. Denne sa týmto spôsobom prečerpá bezmála 12-tisíc litrov krvi. V priemernom človeku koluje približne 5 litrov krvi, čo znamená, že sa krv cez srdcedenne otočí 2 400-krát. „Hoci srdce prakticky funguje ako veľmi výkonná pumpa, ak je choré, nedokáže zaisťovať dostatočnú cirkuláciu krvi v tele. To vedie k nahromadeniu tekutín a tlaku v pľúcach, čo obmedzuje energiu. Následkom toho dochádza k ochoreniam, akými je ateroskleróza alebo zúženie koronárnych artérií, infarkt myokardu, keď sa úplne upchá jedna alebo viac tepien, angina pectoris, srdečná arytmia alebo problémy so srdečnými chlopňami,“ vysvetľuje MUDr. Tomáš Kampe, odborný konzultant LR Health & Beauty. Na choroby srdca a ciev pritom umiera viac mužov ako žien, častejšie ohrození sú tiež muži v mladšom veku. Štatistiky úmrtnosti by však nemuseli byť také vysoké, ak by ľudia identifikovali prichádzajúce príznaky a včas navštívili lekára.
Na choré srdce upozorní tlak v hrudníku i gény
Bolesť v hrudi patrí medzi najčastejšie signály značiace ochorenie srdca. Hoci ju môžu spôsobiť aj tráviace ťažkosti alebo problémy s chrbticou, nie je vhodné ju podceňovať. Že bolesť zapríčiňujú problémy so srdcom, je možné spoznať podľa jej umiestnenia za hrudnou kosťou mierne vľavo či v centre hrudníka. Pacienti sa tiež často sťažujú na intenzívny pocit úzkosti, ktorý spravidla predchádza infarktu, na závraty či krátkodobú strate vedomia, chronicúj únavu alebo nevoľnosť a nechutenstvo, keď sa hromadí krv v brušných orgánoch. Varovať nás môže aj rýchly či nepravidelný tep, potenie, opuchy alebo nevysvetliteľná slabosť. Významnú úlohu v identifikácii blížiacich sa zdravotných ťažkostí hrá však aj genetika. Ak sa v rodine kardiovaskulárne ochorenie už vyskytlo, prípadne sa vyskytuje pravidelne alebo u viacerých členov, pravdepodobnosť, že sa objaví aj u nás, sa značne zvyšuje. Riziko stúpa, ak sú genetické predispozície kombinované ešte s obezitou, nízkou fyzickou aktivitou, cukrovkou alebo záľubou vo fajčení.
Skoncujte so zlozvykmi, doprajte si pohyb
Napríklad s každou cigaretou je reálnejšie, že nás v budúcnosti potrápi infarkt alebo krvné zrazeniny. Ani častá konzumácia alkoholu srdcu neprospieva. Ak si dáme dve deci vína alebo pol liter piva za deň, nie je to na škodu. Väčšie množstvo však organizmus ohrozuje. Zradná je tiež soľ, ktorej by sme mali v dospelom veku skonzumovať maximálne 5 gramov denne. Zvyšuje sa totiž krvný tlak, ktorého následkom môže byť mŕtvica či srdečné zlyhanie. Značne rizikovým faktorom je aj obezita, najmä v brušnej oblasti. Prevenciou srdcových ochorení by preto mal byť pohyb, ktorého nedostatkom podľa odhadov trpí 60 až 70 % svetovej populácie. S aktívnym pohybom klesá riziko vzniku kardiovaskulárneho ochorenia a s tým spojeného predčasného úmrtia až o 30 %.
Viac sa dočítate v septembrovom časopise Liek, ktorý je už v predaji.